autor: Becca Fitzpatrickováilustrátor: (ešte stále neviem prečo to sem dávam, keď väčšina kníh čo čítam nemá obrázky)
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Egmont
počet strán: 378
originál: Hush,Hush
Moje hodnotenie: 4 body z 5
O tejto knihe som ani nevedela, že existuje. Náhodne som ju našla v knižnici a povedala som si, že to skúsim (trochu to bolo aj preto, aby som mala nejakú knihu, ktorá má menej ako 500 strán a pomohla by mi k tomu, aby som za mesiac prečítala viac kníh).
Túto recenziu by som rozdelila na dve polovice a každá bude hovoriť o jednej časti knihy.
Prvá polovica knihy: Tu som si myslela, že to bude taký čistý priemer. Nebola som schopná obľúbiť si žiadnu postavu a strašne sa to podobalo na Prozreteľnosť (recenzia TU). Nora mala dokonca rovnaké priezvisko ako Nina (a meno na rovnaké začiatočné písmeno, však?). Patch mi bol nesympatický. Vee tiež nebola nič moc... A Nora, ktorá tam hovorila aká je rozumná a poslušná tam asi dvakrát urobila úplne hlúpe rozhodnutie (nie že by to bolo nejako veľa ale...)
Druhá polovica knihy bola o dosť lepšia. Už som nevedela komu mám veriť, začalo to byť napínavé a zaujímavé. A vždy sa mi páčilo, keď hlavná postava po niečom pátra. Zaujalo ma aké mala Nora ohromné šťastie. Ja by som na jej mieste bola už určite mŕtva. Ak ste to čítali viete o čom hovorím. Zaujímavé a napínavé časti, viac toho fantasy, to že sa začali zlepšovať aj postavy a koniec, ktorý by som si nikdy nepredstavila... vzniklo z toho niečo super. A ešte jeden zážitok po dočítaní tej knihy:
Tuším aj v anotácii bolo napísané, že Nora cítila niekoho prítomnosť aj keď pri nej nebol. A mala v dome ľudí, o ktorých niekedy ani nevedela. Včera sme s maminou piekli koláč a v celom byte bolo zhasnuté svetlo. Vždy, keď som išla do inej miestnosti obzerala som sa okolo seba či za mnou niekto nestojí. Brala som to ako silný zážitok z knihy.
