Niečo ako re-telling na Malú morskú vílu | Siréna

autor: Kiera Cassová
rok vydania: 2016
vydavateľstvo: HarperColllins Publishers
počet strán: 290
originál: The Siren
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Ocaánia zachránila Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy Jej slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná "odpykať si trest" v samote až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko po čom kedy túžiĺa. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú alebo nie, spútava ich láska... Oceánia má však svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Nikto nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca.

Obálka: Čo by to bolo za knihu Kiery Cassovej, keby nemala úžasnú obálku, však áno?

Táto kniha patrila k mojim najočakávanejším za tento rok. Vôbec nezáleží na tom, že som si ju kúpila tak dva mesiace po vydaní, aspoň že mi to netrvalo tak dlho ako pri iných knihách. V čase, keď som objavila knižné blogy a začala som písať recenzie, čítala som Selekciu. Postupne som prečítala aj ostatné diely a po každom som sa sťažovala, ako dlho budem musieť čakať na ďalšie diely. Nečudo, že som sa na Sirému tak veľmi tešila. A písala som si o nej podrobné poznámky, po ktorých som si aj ja sama musela ujasniť čo si o tej knihe myslím.

Vyzeralo to naozaj sľubne. Opäť príbeh o láske, tentokrát nie z krajiny budúcnosti ale zo starostlivo vytvoreného nadprirodzeného sveta. To sa mi od začiatku páčilo. Keďže som sa poslednú dobu namotala na fantasy ešte viac ako predtým (ďakujem Nástrojom smrteľníkov), padlo mi to celkom vhod. Bavili ma všetky súvislosti, a vždy keď som sa dozvedela nejaké nové podrobnosti, bola som nadšená.

Hlavná hrdinka Kahlen sa samozrejme musela od iných niečím odlišovať ako to býva u hlavných postáv. Občas to bolo možno až divné. Keď jej sestry frflali na svoje poslanie, ona bola šťastná, že má Oceániu. Keď sa jej sestry tešili zo života, ona bola zdrvená z toho, že nemôže robiť to a to, prečo musí zabíjať ľudí a tak ďalej. Ale to mi na nej počas deja neprekážalo, pretože vzhľadom na to, že sa proste správala ľudsky, je to dosť zanedbateľná vec. Ani ja by som nechcela vraždiť, keď mám povedať pravdu. Väčšinu času som ju chápala. A nemohla som sa ubrániť porovnávaniu so Selekciou, takže z môjho pohľadu bola menej výrazná ako America ale zväčša aj menej otravná. Z jej sestier som si najviac obľúbila Miaku. Taká umelecká duša, niako zvlášť sentimentálna a evidentne najlepšia priateľka Kahlen, ktorá takúto osobu rozhodne potrebovala. Čo sa týka Elizabeth, vnášala do deja trochu srandy a to je dobre ale ako väčšinu postáv tohto typu som sa s ňou nevedela stotožniť. Padma sa zase v kuse ľutovala. Áno, mala na to dôvod ale keď sa začala ľutovať  Kahlen, mala som chuť vynadať aj jej, že čo sú to za hrdinky. Inak mi nevadila, bola som rada, keď prišla medzi sirény. Okrem toho som nemala rada Oceániu. V jednom kuse si protirečila a také postavy neviem veľmi brať vážne.

Téma sirén- morských bytostí, ktoré lákajú ľudí do hlbín mora svojím spevom, nie je asi nikomu neznáma. Existuje o nich množstvo kadejakých bájí a povestí. Ako sa časom dozvedela aj Kahlen, sú naozaj rôznorodé. Toto bol ďalší príbeh, ktorý sa začlenil do kategórie tých rôznych dohadov o tom ako by mohli sirény vyzerať. Pravdaže, to nebolo myslené ako povesť. Skôr som si myslela, že by to mal byť romantický príbeh bez väčšieho zvratu. Možno nejaký re-telling na Malú morskú vílu a keby sme neboli na dovolenke bez wi-fi, asi by som si išla vygoogliť čo s tým autorka pôvodne zamýšľala spraviť. Keď sa Kahlen zoznámila s Akinlim, nemala som sa prečo sťažovať. Rýchlo sa stal mojou obľúbenou postavou a chcela som viac častí kde vystupovali spolu. Krásny a veselý romantický príbeh na leto. Na Kahleninom mieste by som sa na všetko vykašľala čo najskôr a rozhodla sa žiť s ním, pretože on ju podľa mňa chápal najlepšie. Mali medzi sebou dobrú chémiu. To pre mňa nebolo nič prekvapivé. V Selekcii bolo takých vecí plno a to, že sa obe tie knihy točia okolo vzťahov sa mi vždy páčilo. Kiera Cassová asi typicky rozoberá takéto veci. Akurát mi tam trochu chýbal nejaký väčší zvrat, niečo čo by z toho robilo príbeh s osnovou a niečo čo by vás nútilo napäto čakať ako to dopadne. Mala som pocit, že keď je tam už vytvorený pomaly celý fantasy svet, mohla by sa tam objaviť akcia.

A tá aj naozaj prišla. Asi 50 strán pred koncom, ktoré boli asi najnapínavejšia časť celej knihy. Na jednej strane som uvažovala ako sa to vyrieši a na druhej prečo sa to proste nestalo skôr. Po dočítaní knihy som zostala sedieť v štýle: ČO TO SAKRA?! Aby bolo jasné, koniec sa mi páčil. Ale z tej zápletky som mala chuť smiať sa čo to malo byť a či si z nás autorka celou knihou chcela vystreliť. Malo to proste nevyužitý potenciál. Keby to napchala aspoň do stredu knihy a začala to rozvíjať tam, nie je problém. Ale takto si človek tri štvrtiny knihy čítal príjemnú letnú romantiku a potom prišiel zvrat, ktorý nikto nečakal. Aspoň, že dobrý zvrat. Bola som pozitívne prekvapená. Len si myslím, že Kiera sa mohla pri písaní spamätať skôr. Tak či tak nám dala klasický happyend, takže môžeme byť spokojní :).

Rozhodne nezaručujem, že kniha sa bude páčiť všetkým fanúšikom Selekcie. Chýba tomu dosť veľa napätia ale pre tých, ktorí fandia skôr romantickým príbehom by to bolo ideálne. Len netreba čakať neviem čo.

Rozhodne