Tretia veľká záchranná výprava | Percy Jackson: Kliatba Titanov

autor: Rick Riordan
rok vydania: 2007
vydavateľstvo: Hyperion Books for Children
počet strán: 343
originál: Percy Jackson 3- The Titan Curse
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Že mám moc po svojom otcovi, bohovi mora Poseidónovi, už vieš... Že patrím do Tábora polokrvných, si už takisto zistil... No na plno otázok nepoznám odpovede ani ja. Keď zmizla kamoška Anabeth, bol som okamžite pripravený vyraziť s Groverom a Táliou do boja. Niečo tu však stále nesedí... Kam sa podela bohyňa Artemida? Akej nebezpečnej a záhadnej oblude bola na stope? Mám na seba vziať desivú Titanovu kliatbu, ktorou by sa naplnilo proroctvo orákula?
Som Percy Jackson a vyrážam na ďalšiu výpravu do mytologického sveta. Ak chceš, vezmeme ťa so sebou. No bude to fakt nebezpečné!

Obálka: Nooo...môj názor je asi taký ako pri iných dieloch tejto série. Nie je tam žiadny veľký rozdiel.

Percyho Jacksona- poloboha a syna Poseidóna určite netreba predstavovať. Knihy o ňom sú jedna z mojich obľúbených knižných sérii, napriek tomu, že všetky diely, ktoré som zatiaľ čítala sú približne na rovnakom princípe: Niekto alebo niečo sa stratí, Percy s tým má nejakú spojitosť a tak sa musí vybrať na bojovú výpravu. Ale aj tak mi to nikdy nepripadalo jednotvárne. Veci, ktoré je Rick Riordan schopný vymyslieť by mi nikdy nenapadli, takže iste chápete ako som si čítanie užívala :).

Aby som bola úprimná, bola som zvedavá ako bude kniha vyzerať bez Annabeth. Celkom som si ju v priebehu tých predchádzajúcich dvoch dielov obľúbila, až na to, že v jednotke mi trochu vadilo ako bola k Percymu odporná. Na to, že zmizla som si však zvykla rýchlo, lebo prišli iné zaujímavé postavy. Samozrejme, nie všetky sa mi páčili. Zoe Večernicu som nemusela od začiatku do konca, bez ohľadu na všetok ten vývoj, ktorým prešla. Bianca tiež nebola práve mojou najobľúbenejšou postavou, za to som si zamilovala Nica :). Vžhľadom na to ako sa kniha skončila to vyzerá, že ho v ďalších dieloch bude viac, na čo sa celkom teším. A takisto som sa potešila tomu, že sa tu vyskytovalo veľa Grovera, pretože v Mori oblúd mi fakt chýbal :).
Lovkyne neboli ktovie čo, ale Artemida sa mi celkom páčila a ešte viac jej brat- ten sa stal hádam mojou obľúbenou vedľajšou postavou (preto je divné, že som zabudla ako sa volal -_- ).

Neviem či vám k deju poviem niečo obohacujúce čo ste si ešte neprečítali v recenziách na minulé diely. Bolo tam veľa situácii, ktoré som nečakala a párkrát sa to fakt nečakane zvrtlo ale knihu som čítala už pred nejakou tou dobou, takže neviem, neviem či som schopná vystihnúť úplne všetko. Na druhej strane, mám pocit, že aj keby sa v každej knihe stratila tá istá osoba alebo vec, Rick by to dokázal napísať tak, aby to bolo stále zaujímavé. Asi preto jeho knihy tak zbožňujem :).