Labyrint: Smrteľná liečba

autor: James Dashner
rok vydania: 2011
vydavateľstvo: Delacorte Press
originál: The Death Cure
Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Anotácia: Thomas z vlastných skúseností vie, že CHAOS-u nemožno veriť. Predstavitelia organizácie ho však presviedčajú, že klamať už nie je potrebné. Zo skúšok zozbierali všetky potrebné údaje a teraz sa spoliehajú iba na Flekárov s obnovenou pamäťou, že im pomôžu naplniť poslanie. Flekári majú dobrovoľne absolvovať posledný test a dokončiť tak plán, ktorým je vyvinutie lieku na erupciu. CHAOS však netuší, že sa stalo niečo čo nemohli predvídať nijaké skúšky ani premenné. Thomas si pamätá oveľa viac, než predpokladajú. A vie aj to, že CHAOS-u nemôže veriť ani slovo. S klamstvami je koniec. Lenže pravda je nebezpečnejšia ako si Thomas vie predstaviť. Prežil Labyrint aj Zhorenisko. Prežije však aj smrteľnú liečbu?

Obálka: Celkom fajn. Chýbajú mi tam nejakí ľudia ale ten odtieň modrej sa mi páči :).

K tretiemu dielu Labyrintu som sa nevedela dokopať a začala som ho čítať viac-menej preto, že už mi skoro vypršal čas a o chvíľu budem musieť knihu vrátiť kamarátovi. Nedopadlo to vôbec zle. Z hľadiska toho ako sa mi to páčilo to bolo niečo medzi Útekom (4 body) a Zhoreniskom (5 bodov).
Začiatok mi nedodal práve tú správnu chuť do čítania. Thomasa som mala vždy rada- ako hrdinovi tejto série mu podľa mňa nič nechýbalo. Lenže kniha sa v podstate začala tým ako sa snažil rozstrieľať všetkých naokolo a to ma práve neočarilo. Cez prvých pár kapitol som sa prelúskavala strašne dlho. Potom už to začalo byť lepšie a dej ma chytil, kniha sa čítala celkom rýchlo. A podľa mňa aspoň niekto kto túto knihu čítal, mi dá za pravdu, že bolo príjemné ako Thomasa aspoň päť minút neprenasledovalo nebezpečenstvo. KONEČNE. Dialo sa niečo iné ako v ostatných knihách zo série a bolo to fajn. Táto časť knihy ma dosť bavila. Hlavne som sa tešila, že tam vystupovali hlavne tie postavy, ktoré mám rada. Newt, Minho, Jorge a samozrejme Brenda- moja najobľúbenejšia postava zo Zhoreniska. Teresa, na ktorú som sa ešte stále hnevala tam až tak nebola. Pomaly som už ani nevedela komu mám veriť- všetko sa tam tak rýchlo menilo.
Potom prišli nejaké tie dosť nečakané scény, pri ktorých som si fakt povedala: Wow, toto som nepredpokladala... Páčilo sa mi ako to všetko bolo dobre vymyslené. A chvíľu som si fakt myslela, že Thomas zomrie. Kúsok pred koncom knihy bolo zase len samé bojovanie, ktoré mi už liezlo na nervy a z riadka na riadok zomreli niektoré úžasné postavy. Nasledoval úplný koniec knihy. Nebolo to niečo z čoho by človek padal na zadok ale páčilo sa mi to. Všetko bolo zrejme tak ako má byť (fajn, nie úplne všetko ale nebudem tu písať spojlery).
Celkovo by som knihu zhrnula ako niečo čo sa mi páčilo viac ako Útek a menej ako Zhorenisko. Boli tam napínavé scény, skvelé postavy, prípady z minulých kníh, o ktorých som si myslela, že sú už uzavreté... Až na nie bohvieaký začiatok a zase to nudné bojovanie pred koncom to bolo super. Vôbec neľutujem, že som túto sériu čítala :).