Tragické prekvapenie na konci | Klamári

autor: E. Lockhartová
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: Delacorte Press
počet strán: 238
originál: We Were Liars
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Obálka: Tá sa mi fakt páči. Ako stvorená na leto a zaujal ma filter, ktorý je použitý na fotku :).

Po tejto knihe som už dlhšie pokukovala. Vlastne odkedy som ju prvýkrát zbadala v kníhkupectve, pretože si vždy spravidla pozerám Yoli poličku. Nečudujte sa, keď tam vždy nájdem niečo čo ma zaujme. Pri tejto knihe to na začiatku tak celkom nebolo. Asi miliónkrát som si prečítala anotáciu a povedala som si, že by to mohlo byť fajn na leto ale akosi som to nemala na wishliste v prioritách. Potom som videla pár recenzií aj jednu, ktorá ma fakt zaujala a rozhodla som sa, že si knihu kúpim. Napokon, som rada, že som tak urobila. Bola by škoda, keby som prišla o ten zážitok z nej.

Na začiatok by bolo fajn povedať, že sa nepodobalo na nič čo som v živote čítala. Áno, tam je more, hentam zase ostrov, niekde inde zas otrepaný letný románik ale ako celok je to kniha, ktorá mi nič nepripomínala. Začala by som množstvom postáv. Toľko sa ich vyskytuje všade možne ale inde sú fakt súčasťou deja. Tu sa nedá povedať, že by nič nerobili ale väčšina z nich tam bola spomenutá v jednej situácii, ktorá s nimi súvisela. K podivu mi to neprekážalo. Pri veľkej a vplyvnej rodine mi to pripadalo prirodzené, že som mala nutkanie nakresliť si rodokmeň. Asi to aj spravím, len čo dopíšem tento článok, lebo už pomaly zabúdam, že Harris a Tipper mali Penny (mamu hlavnej hrdinky), Bess, ktorá mala Mirren, Bonnie, Liberty a Tafta, a Carrie, ktorá mala Johnnyho a Willa (na to som sa musela pozrieť do knihy) a Gat bol jej synovec či čo... A každá dostala jeden dom. Už sa nebudem rozpisovať o tom aký.

Cadence sa mi ako hrdinka celkom páčila, napriek tomu, že nebyť jej tragickej udalosti by bola dosť nevýrazná. Každá hrdinka niekoho miluje. Poslednú dobu aj každá niekoho takého špeciálneho ako je Gat. Áno, ten bol naozaj skvelý. Presne taký ako ho Caddy opisovala. Ale nestal sa mojou obľúbenou postavou. Tou bol Johnny. Väčšinou ma podobné postavy neoslovia ale on vniesol do smutnej a vážnej atmosféry v príbehu trochu vtipu a takmer vždy som sa smiala na jeho hláškach. Mirren bola fakt zlatá, chcela by som ju za sesternicu, aj keď občas mi liezla na nervy tým ako chcela byť ku každému milá.

Kniha má taký zaujímavý poetický štýl písania, ktorý som si okamžite všimla. Keby z knihy bola jedna dlhá báseň, nebol by v tom veľký rozdiel. Podľa mňa by to pôsobilo prirodzene- najmä kvôli opakujúcim sa frázam. Väčšinou išlo o charakteristiky Klamárov. A ten štýl bol vlastne hrozne super. Niektoré stránky sú dosť... nepopísané, tak to nazvime :D. Je tam aj jedno slovo v riadku, kapitoly sú dosť krátke a o samotnej dĺžke knihy ani nehovorím. Ale to čo tam bolo mi na počudovanie stačilo. Ani jedna zbytočná vec, žiadna túžba po ďalšej časti, neporážalo ma ako pri Papierových mestách a konci, ktorý som si tam prečítala. Čo sa týka vecí, ktoré si treba pamätať, nie je toho veľa. Odvíja sa to od hlavnej zápletky a síce Caddinej nehody. Dovtedy sa to odvíjalo ako lovestory, čo mi nevadilo, lebo som vedela, že príbeh toho ešte veľa prinesie. A nemýlila som sa. Ten kúsok vtipu čo tam vniesol Johnny kniha fakt potrebovala, inak by som sa cítila depresívne ešte dlhšie ako to bolo po prečítaní. Dovolila by som si MINI-SPOILER. Keď sa dostanete k poslednej časti knihy, aj tak všetko čo ste si doteraz pamätali budete môcť rovno zahodiť, lebo sa to otočí tak ako by to nikto nečakal. Teda, mne osobne by to nenapadlo ani vo sne. Prečo, prečo, prečo ten koniec?! Ale nenechajte sa tým odradiť. Knihu ako je táto len tak nenájdete. Ako je toho málo, tak silné pocity vo vás zanechá. Podľa mňa by kníh tohto typu mohlo vychádzať aj viac. Dokonca som výnimočne našla posolstvo na prvý pokus
. Nebolo to ťažké, keďže hlavní hrdinovia mali fakt otrasnú rodinu. Len by som uvítala menej depresívny vývoj situácie, keď som sa to už rozhodla čítať v lete. Niektoré metafory boli občas na mňa príliš. Asi by som mala začať čítať horory, nech si na podobné opisy zvyknem.

Odporúčam každému kómu nevadí sa nad knihou trochu dosť zamyslieť. Ja sama som si nebola istá či som ju správne pochopila až kým som to nerozdebatovala s maminou. Nazvala by som to vyšší level zamýšľania sa oproti knihám Johna Greena, po ktorých som sa snažila odhaliť pointu a tu som mala čo robiť, aby som zistila čo sa tam vlastne stalo. Neľutujem, že som túto knihu čítala. Nakoniec...aj k tomu letu sa to celkom hodí.