Jingle Bell Book TAG | EMILY´S BOOKMAS #3

 

Vianočné dni (Jeannette Wintersonová)- ČÍTACÍ VLOG | EMILY´S BOOKMAS #2

 

DARUJ KNIHU a.k.a. PREDVIANOČNÉ TRIEDENIE POLIČKY | EMILY´S BOOKMAS #1

 

Áno, už aj ja som v duchu mojej závislosti na clean out / declutter videách jedno spravila :DD. 

Jesenné hudobné srdcovky | AUTUMN PLAYLIST 2020

 

Moja premiéra s knihami o turistike | Antiturista (Are Kalvo)

 autor: Are Kalvo

rok vydania: 2018

vydavateľstvo: Kagge Forlag

počet strán: 32

originálny názov: Hyttebok fra helvete

Šialená jazda s knihou, ktorú som ani neplánovala čítať | Falošný bozk

autorka: Mary E. Pearsonová

rok vydania: 2017

vydavateľstvo: CooBoo 

počet strán: 375

séria: Kroniky Pozostalých

diel: 1.

originálny názov: The Remnant Chronicles: A Kiss of Deception

Falošný bozk je jedna z tých kníh, ktoré vidíte v kníhkupectve, registrujete, že vyšli a viete si ich zaradiť do žánru, ale bližšie ich neskúmate, pretože v podstate pôsobia podobne ako asi ďalších desať kníh toho istého žánru a príde vám, že nemá zmysel naháňať sa za každou a jednou knihou, ktorá vyjde, keď sú rovnaké. Viem, že je to veľmi špecifický popis ale možno to vystihuje aj pocity niekoho iného, nielen mňa (alebo som možno práve nepriamo zhejtovala pár kníh, ktoré si to ani nezaslúžia, pretože som v poslednom čase až nezvyčajne zlá k niektorým veciam, ktoré som kedysi čítala, achhh...).  Po tom sa však naskytla príležitosť na výmenu kníh s jednou kamarátkou, ktorá má prečítanú veľkú kopu vecí, po ktorých by som bez váhania siahla ale ešte som sa k tomu akosi nedostala...Z nejakého dôvodu som si prečítala anotáciu tejto a...náhodou ma to celkom oslovilo- pri fantasy knihách to vlastne nie je také ťažké, lebo obálky tých najpopulárnejších sú málokedy grafický odpad (jasné, nájde sa nejaký, ale...), a keď sa prepracujete až k anotácii, možno občas zvláštnym spôsobom zatúžite ocitnúť sa na chvíľu v tom svete a dozvedieť sa o ňom viac. O pár mesiacov neskôr som si ju vytiahla z TBR pohára a bola som zvedavá, pretože som poslednú dobu mala pocit, že je až zvláštne napojený na moje podvedomie a vždy, keď sa neviem rozhodnúť si z neho vytiahnem niečo, nad čím som aj tak uvažovala, že by som začala čítať (týmto spôsobom som sa dokopala ku knihám ako Psia duša, Just one day alebo Som Paula, a o všetkých troch ešte budete počuť :))

Nemá zmysel neprejsť rovno k téme, pretože hoci o tejto knihe pravdepodobne nenapíšem recenziu, ktorú budete čítať tri hodiny, moje pocity z nej boli viac než intenzívne. Sama sa divím, že som ju čítala asi tak mesiac, čo je veľa aj na moje pomery a na to, že študujem na škole, kde je voľný čas vzdialeným ideálom...no dobre, je čas priznať, že to bolo trochu aj tou knihou. Po úvodnom navodení atmosféry, ktorá bola príjemná, v pohode a pripomenula mi Na vlásku (zrejme kvôli princeznej, ktorá sa ocitne v krčme, nič viac za tým nehľadajte :D). Myslím, že v tomto prípade je "v pohode" dosť kľúčový výraz, pretože dojem nesúci tento názov nestačí na to, aby vás nevytočila snáď najotrepanejšia zápletka akú si kedy prečítate... Teda závisí od žánru, ale vyslovene som si pri tom hovorila (tónom môjho obľúbeného Alexa Meyersa) "Wow, who could have ever seen this coming ! -_-" Pravdepodobne kvôli tomu som sa chvíľu bála čítať ďalej...lebo som jednoducho nemala to srdce tú knihu zle ohodnotiť, ak by pokračovala týmto spôsobom. Možno ma trochu prestali baviť otrepané young adult príbehy z americkej strednej, ale ak by som zanevrela aj na štýl akým je vedené fantasy, asi by som už fakt nemala čo čítať :D. No práve kvôli tej príjemnej vidieckej atmosfére a viacerým rozbehnutým zápletkám som čítala ďalej, lebo pri takom komplexnom príbehu si jednoducho musíte nájsť aspoň jednu vec, ktorá vás zaujíma. 

V skutočnosti to bolo veľmi fajn a príjemné čítanie. Je to dobre napísané a kredity by som mala dať aj prekladu, pretože moja ochudobnená slovná zásoba potrebovala vety, ktoré sú zložené takým štýlom akým tu a tiež využívanie rozmanitého slovníka- a to tejto knihe nechýbalo. Naozaj mi príde kvalitne napísaná. Nie som odborník, ale niektoré knihy sú napísané takým štýlom, že by si ich v origináli mohlo prečítať dieťa, ktoré neovláda daný jazyk. Akonáhle som tú knihu zobrala do rúk, s tým, že "sprav so mnou čo chceš a ja sa zmierim s tým, že ťa tak musím aj ohodnotiť" bolo to fajn. Čítala sa mi veľmi dobre. Nečakala som, že ma prekvapí, ale vedela som, že v prípade, že ma štve jedna jediná vec (aj keď dosť podstatná), to čítanie bude dobre využitý čas. Sú knihy, ktoré neohodnotíte nutne pozitívne, ale zároveň ani nie negatívne, pretože po prečítaní sa nehneváte na to, že ste takto využili svoj čas. Proste to iba nebola vaša šálka kávy. 

Mary E. Pearsonovej som krivdila. Už pri jej opisoch, veršoch na konci každej kapitoly a dialektoch rôznych oblastí sveta, ktorý vymyslela som mala vedieť, že je génius, ale nedala som si povedať. Táto kniha by sa však dala definovať jedným mojim veľmi obľúbeným, lež nie až tak používaným slovom (teraz mám konečne tú možnosť:D): MINDFUCK. V podstate by to mohol byť aj plot twist, ale to mi neprišlo dostatočne silné na vyjadrenie toho ako som sa cítila, keď som si to prečítala...a uvedomila. Veľmi často počujete o momentoch kedy ľudia po prečítaní niečoho zostanú sedieť s otvorenými ústami, ale málokedy sa to vám to deje...ale je to reálna vec a pri tejto knihe sa mi to stalo. V tom momente som vedela, že sa mi pohľad na túto knihu obrátil o 180 stupňov. A do jej konca som vedela, že hoci v kapitole, ktorú práve čítam možno sú nejaké hluché miesta, o pár strán ďalej to môže byť všetko úplne inak. A je tu ešte jedna vec...

Hlavná hrdinka. Prosím vás. Možno len čítam málo kvalitných kníh, ale nie všade objavíte postavu, ktorá sa správa takto. Áno Lia, mohla zo začiatku pôsobiť nevďačne, no v podstate robila veľmi jednoduchú vec- túžila nemať pocit, že je život jej nepatrí, čo nebolo niečo nad čím by som sa veľmi pozastavovala. Ide o to, že si nepamätám, že by fňukala, že už nemôže, že niečo nezvládne alebo, že nevie čo má robiť. V momentoch, v ktorých by sa väčšina iných postáv (aj ľudí) zložila, vždy spravila niečo čím dokázala prekvapiť a nemohli ste jej nič vyčítať. Aj kvôli nej vo mne kniha zanechala tak silný dojem, nie som si istá či tam nejaká postava bola natoľko vystavaná ako ona, hoci všetky som si dokázala pomerne verne predstaviť...ale ju najviac- nie je to len tým, že bola hlavná. 

Viem, že vám to celé musí znieť veľmi abstraktne, pokiaľ ste túto knihu nečítali, no už po prvých kapitolách som mala pocit, že v anotácii je priveľa- nakoniec sa ukázalo, že tomu tak nie je, no nič viac ako tú anotáciu nepotrebujete. Potrebujete mať z toho ten istý zážitok, ktorý som mala ja. Práve som si prečítala komentáre na Goodreads a viem, že to tak malo byť, a že to nie je tým, že by som nevedela poriadne čítať, ale plánom autorky spôsobiť šok čitateľom. Neviem sa dočkať ostatných dielov a sľubujem, že pri ich čítaní budem mať o tejto knihe vyššiu mienku. 

Takže moje prvotné otrávenie a pár hluchých miest nakoniec nezabránili dobrému hodnoteniu. A želaniu prečítať si zvyšok série. A vrelému odporúčaniu tejto knihy. Nie som jediná kto si myslí, že to bolo geniálne pretože bolo. Je pravda, že sa to nevyhlo klišé, ale ostatné aspekty to značne predčili. Zožeňte si túto knihu. Začnite čítať. A pamätajte, že na dobré sa dlho čaká, a že prekvapenia zvyknú čakať rovno za rohom najmä vtedy, keď ich absolútne neočakávate.

Moje hodnotenie: 4 body z 5

SEPTEMBROVÉ VYHODNOTENIE + OKTÓBROVÉ PLÁNY

Keďže mi v poslednom čase dosť chýbala organizácia a september bol divný mesiac, rozhodla som sa, že si spravím nejaké to zhodnotenie a zostavím si ciele na ďalší mesiac. Toto video vás môže inšpirovať k tomu, aby ste si zostavili niečo podobné, alebo sa aj pustili do niečoho čo ste dlho odkladali teraz, keď sme takto doma- hoci o tom som pri natáčaní tohto videa ešte nevedela :D.

Vyčerpanie zo školy, #backtoschool haul a iné zážitky | (NIELEN) ČITATEĽSKÝ VLOG

 

Jedného krásneho dňa som si povedala, že možno by bolo zaujímavé natočiť vlog, respektíve úprimné video, na ktoré si nesadnem, ale budem niečo dokumentovať priebežne. Lebo však v mojom živote sa deje veľa zaujímavého. Realita je však taká, že napriek akýmkoľvek plánom vlastne iba bojujem so školou a toto video je demonštrácia faktu, že času na čítanie nie je nikdy dosť. A to ani vtedy, keď ste knihomoľ a vlastníte booktube kanál :P.

BOOKSHELF TOUR 2020

 

Čierna komédia o živote, smrti a skutočnom priateľstve | Smrť a iné okamihy môjho života

autor: Sebastian Niedlich

rok vydania: 2014

vydavateľstvo: dotbooks GmbH 

počet strán: 296

originálny názov: Der Tod und andere Hohepunkte meines Lebens

Anotácia: Mať priateľov, to je pekná vec. A človek na nich niekedy natrafí na veľmi nezvyčajných miestach. Martin však nie je práve nadšený, keď sa pri posteli svojej umierajúcej babičky zoznámi so stelesnenou Smrťou, ktorá má podobu mladého muža vyzbrojeného sieťkou na motýle, do ktorej chytá duše umierajúcich. Pôvodne si prišiel po dušu starej mamy, ale je nesmierne šťastný, že ho konečne niekto vidí a počuje. Spriatelia sa a zrazu sa Martinovi začne zjavovať kedykoľvek a kdekoľvek, aj v tej najnevhodnejšej chvíli... Vraj on je ten pravý, on je predurčený na to, aby prevzal jeho úrad. A Martin naozaj začne mať nadprirodzené schopnosti. Keď však spozná ženu, o ktorej tuší, že je tá pravá, musí si položiť závažnú otázku: Má vôbec zmysel žiť, milovať a túžiť po šťastí, keď sa raz všetko aj tak skončí smrťou? Nuž, ale aj nad vážnymi vecami sa občas treba vedieť zasmiať, nemyslíte? 

Po tom čo som si túto knihu kúpila na Bibliotéke (video TU) a nemohla som si ju zobrať do Francúzska, sa mi stalo niečo na čo nie som veľmi hrdá- trochu som na ňu pozabudla. No pred týždňom, keď som sa rozhodovala čo si prečítam ako ďalšie, mi na ňu náhodou padol zrak v poličke a povedala som si: Prečo nie? Jednoducho som začala byť zvedavá. Začala som ju čítať ešte v ten večer a presne o týždeň na to sme tu. 

A...wau. Mala som nečakanú potrebu ihneď napísať recenziu, nielen preto, že som to spomenula v mojom čitateľskom vlogu (ani preto, že...ehm...už by bolo načase blog rozbehnúť podľa plánu z updatu :D).  Sama som zvedavá s akým hodnotením túto recenziu ukončím, pretože sa neviem rozhodnúť, no naozaj by som rada predišla tomu, že ho budem s odstupom času meniť :D.

Keď som si túto knihu kupovala čakala som niečo ako filozofickú rozprávku pre...nepovedala by som, že pre dospelých, ale zrejme nie ani pre deti. Takto po dočítaní mi navyše príde, že anotácia prezrádza až príliš veľa z knihy, ale tak čo už- veď vlastne na základe nej som si tú knihu kúpila :D. Už po prečítaní som si uvedomila, že je to písané inak a aj celkový dojem je úplne iný ako som si pôvodne predstavovala. Nebolo to vyslovene zlé, akurát po prvých asi dvoch kapitolách som si pomyslela, že z tej asi skôr budem dosť smutná, než sa nasmejem, alebo si z toho niečo vezmem. Taktiež sa mi spočiatku ťažko zvykalo na to, že tá kniha sa odohráva v takom dlhom časovom úseku, tým pádom ubehne veľa času na málo stranách. Chápete, v jednej kapitole mal hlavný hrdina sedem rokov a v ďalšej bol na strednej. No nevadilo mi to, pravdepodobne by ma nebavilo podrobnejšie čítať iba o jednej etape Martinovho života a v neposlednom rade by tam nebola až tak dobre vykreslená prítomnosť Smrtonosa v rôznych kľúčových momentoch. A keď sme už pri tých postavách...

Nie som istá kedy som si Martina tak veľmi obľúbila, od začiatku mi prišlo, že by to mohol byť hocijaký chalan na svete, keďže nebol špeciálne vykreslený, no jeho osobnosť sa začala formovať ako dej postupoval, čo bolo super, pôsobilo to autenticky, keďže je pochopiteľné nielen to, že v priebehu  25 rokov musel prejsť nejakým vývojom, ale aj to, že bez Smrtonosa by nebol tam kde bol. Martin bol presne ten sympatický chalan, ktorého si nikdy nikto nevšimne, poprípade ním pohŕdajú, ale v skutočnosti si nezaslúži byť odstrkovaný. Ešteže mu potom všetci začali venovať viac pozornosti, podľa mňa si to zaslúžil. Smrtonos...no v prvom rade som si musela zvyknúť na jeho meno, keďže aj napriek anotácii som si ho predstavovala v takej podobe ako na obálke, a myslela som si, že bude prezentovaný proste ako Smrť. No práve on robil príbeh takým vtipným. Veľa som sa nasmiala, nielen nad tým ako som si predstavila tie situácie, ale aj ako boli podané. Autor všetko popisoval dosť explicitne, no pritom to nebolo ani príliš nechutné, ani divné, ale presne sa to tam hodilo. Čierny humor- to sú tie dve slová, ktoré túto knihu vystihujú. 

Vzhľadom na to počas koľkých rokov sa kniha odohráva sa tam ocitlo dosť veľa postáv, na ktoré by sa dalo reagovať, ale mala som pocit, že autor presne trafil ako ich vykresliť, vo vzťahu k tomu akú dôležitosť mali v deji. Napríklad Andreasa si až tak veľmi vybaviť neviem, ale v istom bode knihy sme o ňom už nepočuli, takže to nevadilo. No o takej Simone sme vedeli a až-až a celkom opodstatnene som ju nemala rada. Anja mi bola sympatická, no myslím, že to bol cieľ :). Jediné čo by som vytkla boli Martinovi rodičia. S nimi sa tiahla v podstate celá kniha a mnohé dôležité momenty, takže by som ocenila, keby mali trochu viac rozvinuté osobnosti. 

Celá kniha sa čítala hrozne rýchlo. To je asi aj dôvod prečo som ju aj napriek môjmu úbohému množstvu voľného času prečítala za týždeň- vlastne dokopy asi za 4 dni. Bolo to krátkymi kapitolami, ale hlavne tým mimoriadne odľahčeným štýlom písania, ktorý však zároveň umožňoval dostatočne všetko prežívať s hlavnou postavou, keď sa niečo dramatické vyskytlo. Na túto knihu som sa mohla spoľahnúť, že ma privedie na iné myšlienky. No a ten koniec...ten ma pochopiteľne rozsekal. Nielenže by som ho nikdy netipla, ale vohnal mi do očí slzy dojatia a dokázal, že táto kniha nie je len morbídne vtipná, ale je to aj príbeh komplikovaného, no silného priateľstva, ktoré aj napriek rôznym okolnostiam a prekážkam prežije. O tejto knihe určite budete odo mňa ešte počuť a hoci som si z nej zobrala nakoniec niečo úplne iné, ako som pôvodne predpokladala, rozhodne som ju nečítala poslednýkrát. Napĺňalo ma to a myslím, že takéto pocity pri knihe by som mala mať častejšie. Nad hodnotením som  aj napriek tomu všetkému váhala absurdne dlho, a hoci nemám rada tie s číslom 0,5, nedalo sa inak. Predsa len, chcela som bezpodmienečne vydať túto recenziu ešte dnes :). 

Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Čo ďalej s kanálom a blogom? | UPDATE

 Pozerám si tak zoznam publikovaných videí na mojom YouTube kanáli...áno, uvedomujem si, že čas zvyčajne ubieha neľútostne, že by som potrebovala, aby mal deň viac hodín, ale tam medzi tými videami to vždy vidím jasnejšie ako hocikedy inokedy. Pozerám si aj zoznam plánovaných zatiaľ nepublikovaných príspevkov na blogu, ktoré viem, že vydám, no dnes mi nejde o to, aby som sa podelila o dojmy z prečítanej knihy či nejakého filmu, dodatočne po týždni prihodila video, alebo zazdieľala playlist. 

Môj kanál a blog sú veci, nad ktorými rozmýšľam v podstate stále, a hoci nemám tísícky pozretí ani prečítaní, povedala som si...prečo sa pre zmenu nepodeliť? Vždy sa spolieham na to, že niekoho to možno zaujme a koniec-koncov, vždy si to niekto prečíta... Aj keď tento názov znie ako jedno z tých videí kde youtuberi oznamujú, že s natáčaním videí končia. Nuž, to môj prípad nie je- práve naopak, mám veľké plány ! No práve tá realizácia je to, nad čím treba premýšľať. Nedávno som si k tejto téme uvedomila mnoho vecí a nakoľko som dnes dostala chuť to celé spísať, povedala som si, že načo čakať, kým budem mať v izbe dostatočne dobré svetlo na video, alebo kým sa môjmu počítaču (ktorý sa správa žalostne na to, že ho mám od roku 2015) uráči pripojiť sa na internet tak, aby som neriskovala, že sa mi hodinová (poprípade dlhšia) práca na príspevku celá zmaže. 

Čo mi teda vnuklo samotný nápad? 

Krátko po tom ako sme sa vrátili z dovolenky- rozumejte asi dva týždne po tom, čo som vydala video MY SUMMER READ-A-THON, alebo teda Môj letný čitateľský maratón (mimochodom ak ste ho nevideli, určite by ste to mali rýchlo zmeniť TU ) a rozhorčovala som sa nad tým, že na iné video mi nechce nahrať vlastnú miniatúru nech robím čokoľvek. To ma priviedlo k otráveniu z iných miniatúr na iných videách, nadobudla som pocit, že nikdy nie sú aké si ich predstavujem a že YouTube zníži aj tú...dobrú, ale nie úžasnú kvalitu, ktorú je to pochybné zariadenie, na ktorom ich robím schopné poskytnúť. 
Na potvrdenie mojich slov som si to moje najnovšie video rozklikla...a nejak som sa zapozerala. To bola pre mňa prvá relatívne nová vec. Jasné, po piatich rokoch robenia videí mi už nie je také trápne počúvať samú seba ako na začiatku, kedy som túžila to video zostrihať čo najrýchlejšie a pridať ho, kým si to nerozmyslím, lebo som sa cítila divne pri pozeraní na samú seba. No aj tak som sa po asi dvoch minútach spamätala a napadlo mi...veď tie videá vlastne vôbec nie sú zlé ! Jasné, nie sú najlepšie na svete, nejdem sa vás tu teraz snažiť presvedčiť, že môj kanál je nedocenený a podobné žvásty, len...fakt som mala pocit, že tú energiu, ktorú do toho dám, keď už to video robím, tam vidno. Dokonca ani nie je nahrané v takej zlej kvalite ako som si istý čas myslela. Ono to fakt stojí za to, aby som tomu venovala viac času ! 
Možno vám to bude znieť divne, možno keby ste sa pozreli na to video okom odborníka, nechápali by ste ako nemôžem vidieť nedostatky tých videí. No nejde o to, že by som ich nevidela. Sú to veci, s ktorými počítam- v tejto izbe budem bývať ešte minimálne dva roky, dovtedy nezmením to, že je to tmavá kutica, hoci by ste to na prvý pohľad nepovedali- ale pri strihaní toho videa to vidno. Nevylepším ani kvalitu akou natáča naša kamera, samozrejme vždy sa dá kúpiť nová, ale úprimne načo? Nevydávam 5 videí týždenne pre kvantum ľudí...skôr možno 5 videí za pol roka, ale keď už, tak zo srdca. 

Podobne je to s blogovými príspevkami, akurát tie vydávam trochu častejšie. Z nich už dlho nemám komplexy, že neviem splniť svoje vlastné očakávania...keď mám práve k nejakej knihe (občas k niečomu inému) čo povedať, spravím to, najnovšie príspevok aj zazdieľam. Nepovedala by som, že je to rýchly proces, ale je pre mňa pohodový. No už nejakú dobu som mala problém s videami...brzdilo ma, že každý raz, keď nejaké strihám sa mi s ním niečo stane, a strach, že nakoniec ho budem musieť vydať v stave v akom som si ho pôvodne nepredstavovala. Často som si želala, aby video bolo, aby som si ho mohla nahrať na kanál také, aké si ho predstavujem, ale na strihanie som nemala náladu. V dôsledku toho som to často odsúvala, lebo som sa nechcela nútiť do niečoho, čo mám rada. Zrejme som potrebovala ten moment hnevu na nefungujúcu miniatúru, aby som si to jedno moje video pustila...a uvedomila si, že ten problém, ktorý som si ja vykonštruovala vlastne nie je. Je to divné...možno sa mi iba nejako zmenil prístup- niečo ako keď som si dva roky dozadu chytala hlavu nad mojimi fotkami z tábora a hanbila sa za to ako vyzerám, no teraz, keď si ich pozriem, prídu mi pekné. Možno sa zmenil môj pohľad, no pravdepodobnejšie som sa na tie moje videá od začiatku tejto mojej "krízy" ani len lepšie nepozrela na tie moje videá, aby som si uvedomila...že mi vlastne vychádzajú. 

Jediným problémom je...v akom intervale vychádzajú. Každý si to predstavuje inak, sami si určujete vašu aktivitu, a ako často sa tomu kanálu chcete povenovať. No pre mňa je 5 videí za pol roka málo aj keby som mala polomŕtvy kanál, na ktorý by som si ja sama spomenula raz za čas. Kde je problém ak na videá myslím stále, ale nemôžem ich realizovať? Odpoveď je možno otrepaná, ale všetkým vám napadne ako prvá. 

Čas, ktorý je vždy- čas, ktorý nemám...

Hej, teraz ste možno prevrátili očami, ale ja vám to nemám za zlé. Nerada sa sťažujem, že nemám čas, že nestíham etc. , pretože vtedy si akurát tak koledujem o to, aby mi povedali, že som nevďačná za to, že nemám dospelácke povinnosti a ako nemôžem mať voľný čas, že to je otázka priorít, že mám ráno skôr vstávať a tak. Aj mne často v hlave rezonuje veta, že každý má čas, keď si ho nájde a na tie dôležité veci si ho nájde vždy. Hmm, je to dobré na šplechnutie do tváre niekomu, s kým nejaká osoba ani na 10. pokus nejde von a snaží sa to ospravedlniť tým, že nemá čas... Okej, to nie je jediná situácia. Už mi bolo povedané, že mám tých záujmov až moc veľa, takže možno by som si to mala preriediť a potom by som mala čas sa im venovať poriadne. (Na chvíľu som sa nad tým aj zamyslela, ale uvedomila som si, že to vôbec nie je nezvládnuteľné množstvo, z ktorého by bolo polovicu aktivít treba vyhodiť, takže o tom sa tu rozpisovať nebudem.) 

No dajme tomu, že cez školský rok sa to dalo zvaliť na školu. Celkovo nie je žiadne tajomstvo, že dávam prednosť veciam, ktoré musím resp. by som mala spraviť, pretože to, o čo ide vyslovene iba mne sa mi robí ťažko a neviem sa na to sústrediť, keď mám trojkilometrový to-do list. Problém nastáva, keď sú prázdniny, vstanete o ôsmej ráno, na mobile za celý dokopy strávite asi minútu pokiaľ vám nikto nevolá, no a ten voľný čas sa zrazu aj tak vyparí a jednoducho nie je. Kam sa podel celý deň, nikto netuší. Stávalo sa mi to pár dní po sebe, asi dva týždne dozadu a maximálne ma to stresovalo. No teraz, počas pár dní čo som doma, som si uvedomila, že v skutočnosti išlo o to, že to bolo pred táborom, kde som mala robiť inštruktorku a chystala som si veci na program, čo je síce príjemnejšia činnosť než niekoľko hodín sedieť nad matikou, ako cez školský rok, no nezapriem, že by som si rada aj napísala nejaký ten článok na blog, alebo prečítala aspoň zo dvadsať strán, bez toho, aby som mala pocit, že ten deň len tak zmizol a nestihla som sa ani zastaviť a zamyslieť sa nad tým čo by som chcela robiť. 

Asi to znie, že sa vyhováram na ten tábor, no toto je bežná situácia cez školský rok- aby ste vedeli, tá fáza karantény kedy som mala čas na sebarozvoj, o ktorej som písala v TOMTO článku skončila pomerne rýchlo. A ako to celé súvisí s mojím blogom a kanálom? Cez letné prázdniny, ale aj povedzme ešte v tom septembri ma zahŕňa nevídaná motivácia a množstvo nových nápadov a vždy snívam o tom, že moje videá a články budú vychádzať tematicky- na jeseň jesenné, pred Vianocami vianočné atď. a dokopy to bude kanálu a blogu dávať akúsi príjemnú atmosféru, budú aktívne. 

Nevadí mi spontánnosť, ale robenie si to-do listov a akého- takého systému mi vyslovene robí radosť, takže som si naposledy predsavzala aj to, že sa bude venovať farebnému bullet journalu- čo mi istú dobu fakt vychádzalo- nebol to síce bullet journal v pravom slova zmysle, ale bol to zápisník, ktorý bol stále so mnou. Háčik je v tom, že keby som toto všetko mala robiť tak aktívne ako by som si predstavovala, asi by som musela nechodiť do školy :D. Čo je občas príjemná predstava, ale bohužiaľ...no. 

Každopádne, niečo ma drží v tom, aby som to ešte raz skúsila. Aktívny blog a kanál. Neviem čo čakám, mám pred sebou autoškolu, maturitu a aj bez toho občas cez školský rok neviem kde mi hlava stojí, ale blogovanie aj videá ma napĺňajú, a teraz keď si uvedomujem, že som spokojná s tým ako to robím, a že sa mi čas, ktorý do toho investujem (keď už) vypláca. Vždy ma poteší už len predstava toho, že by som sa tomu venovala aspoň o trochu viac tak, ako si to predstavujem...nie je to znak, že by som sa k tomu mala konečne dokopať? 

Veľké ambiciózne plány s kanálom a blogom

...ktoré mi hádam vydržia dlhšie ako mesiac. Nechcem k tomu pristupovať negativisticky, ale poznám ako to u mňa funguje. Nie som ani taká nestála ohľadne svojich cieľov, ale som schopná nechať sa ľahko vyhodiť z rovnováhy. Aj preto cítim určitú bezmocnosť ohľadne toho ako dlhosa mi asi v tomto bude dariť. 

Jedna z vecí je, že som vždy v hĺbke srdca tak trochu túžila, aby si pri pozeraní mojich videí mohol človek utvoriť akúsi celistvú predstavu. Aby mu niečo konkrétnejšie napadlo, keď sa povie Emily´s Stories. Možno to funguje aj teraz, ktovie, nie som divák, ale isté je, že by som si to moje...pracovné nasadenie čo sa videí týka predstavovala trochu inak. Poznáte to možno zo sledovania niekoho iného...ten kanál ma nejaký jeden určitý štýl...ale o to by až tak nešlo. Po nejakom čase sledovania si utvoríte nejakú predstavu o tej osobe, aj jej videách, máte do istej miery pocit ako keby ste ju poznali. Nie je zrovna mojím snom, aby ste takú predstavu mali o mne, asi by mi to nevadilo, ale stredobodom pozornosti na mojom kanáli som nikdy nemala byť ja...ťažko sa to vysvetľuje, skôr by som chcela, aby tie videá vyvolávali určitý dojem, že ten kanál niekam smeruje, a to nehovorím o číslach...skôr o tom, že sa tam bude niečo diať, túžim po živom kanáli, kde budem vedieť ako chcem robiť videá a budem sa toho držať. To mi dosiaľ nikdy nevydržalo moc dlho, ale to je v poriadku, keď som začala, mala som 12...takže som nebola predurčená na to, aby celý môj kanál a blog zostal taký istý...navždy. 

Je pravda, že v mojom živote sa toho deje celkom dosť. Samozrejme nie všetko je vhodné na nejaký ten príspevok alebo video, ale často mi bežia hlavou veci nápady, alebo mám zážitky, pri ktorých si hovorím: "A prečo o tom nenapíšeš, keď ti to vŕta hlavou- sprav o tom nejaký príspevok a hneď to bude na tom blogu žiť !" Hmm, je pravda, že nie je tak dávno čo mi toto prvý raz napadlo, takže som sa ešte dostatočne nepozastavila nad touto myšlienkou. No bol by to skvelý priestor na utriedenie myšlienok, veď to je vlastne hlavný dôvod prečo píšem. Čo sa týka videí začala som uvažovať o vlogoch...samozrejme nie nejakých každodenných, žiadne blbosti o tom ako som išla ráno do školy, lebo to zase až také zaujímavé nie je XD.  Uvedomujem si, že ani moje cestovateľské príspevky nikdy nemali taký úspech ako tie knižné, ale väčšinou si hovorím, že je škoda nejaký nespraviť, keď niekde som... No a vlogy sú videá, v ktorých sa veľa rozpráva a vyžadujú málo strihu, čo je presne to čo potrebujem. Neviem či je to pre mňa, ale if you don´t try, you never know, takže asi mi zostáva iba to skúsiť. Nebudem sa spoliehať na to, že rozprávam dostatočne zaujímavo, aby to niekto pravidelne sledoval, ale na to, aby som mala archív zážitkov aspoň pre mňa to stačí :). 

V neposlednom rade som sa rozhodla, že sa zaviažem k nejakej tej pravidelnosti, pretože bez nej to nepôjde. Niečo podobné ako sa chystám povedať tu, som si v hlave povedala už x-krát ale predsa len tomu pridáva na serióznosti, keď to napíšem niekam, kde to reálne niekto uvidí, kde mám pocit, že to adresujem aj niekomu inému okrem seba. 

Je ťažké si určiť konkrétny deň natáčania a vydávania príspevkov teraz, keďže by som si to rada prispôsobila môjmu rozvrhu v škole, no predbežne by som chcela vydať jedno video týždenne, pretože povedzme si na rovinu, tých videí, ktoré sa dajú natočiť za mesiac je plno, ale tými štyrmi videami mesačne by som snáď nejako pokryla tú moju predstavu. 

Články na blog mi ku podivu nerobia taký problém ani teraz. Na začiatku roka som si predsavzala, že by som chcela vydávať recenziu na každú knihu, ktorú prečítam, čo síce nerobím, ale vydávam recenziu na každú knihu, ku ktorej mám reálne čo povedať, takže som spokojná. Samozrejme, recenzie nie sú jediné čo by som chcela písať a ak nerátame príspevky, do ktorých pridám video, keď nejaké natočím, chcela by som teda zverejniť jeden až dva týždenne- samozrejme podľa toho ako sa mi bude chcieť. 

Budem rada ak hlavné miesto môjho diania bude tu a na kanáli, pretože často síce dávam do popisov aj svoj instagram, ale nebaví ma pridávať tam každý deň 10 stories a mať bookstagramový účet nie je pre mňa, takže ak aj vo videu trebárs poviem, že budem niečo pravidelne pridávať tam, kašlite na to prosím :DD. 

V poslednom čase si zvyknem často spomenúť na obdobie začiatkov môjho blogu, kedy som chodievala na jeseň do knižnice po všetky tie anjelske a upírske série, tešila som sa na nové tag-y, ktoré by som potom poprípade mohla spraviť aj ja, YOLi knihy tuším iba začínali a ja som snívala o vlastných recenzných výtlačkoch- keď raz budem mať istú sledovanosť (teraz si už uvedomujem, že pri mojom rozložení času to neprichádza do úvahy :D). Často myslím na to, že práve toto obdobie aktívnej blogosféry- tej, do ktorej som nikdy naplno nepatrila, bolo jednoducho hrozne krásne. To je to, na čo vždy myslím, keď si vymyslím nové ambície s týmito mojimi aktivitami. A ktovie..možno mi tento raz vyjdu :D. 

A ak máte záujem o trochu iný UPDATE, určite sa oplatí pozrieť si moje video ! :)

MY SUMMER READ-A-THON ! | 2020

 

Na mojom kanáli je už tradíciou, že príchod leta sprevádza a letný TBR, alebo ak chcete, letný čitateľský maratón, v ktorom si utriedim myšlienky týkajúce sa môjho letného čítania a zároveň slúži ako odporúčanie pre vás, ak hľadáte letné tipy na čítanie. Ak ste sa teda rozhodli, že toto video (ktoré je na mojom kanáli už nejaký ten piatok, ale sem ho pridávam dodatočne) je to pravé orechové pre vás...pohodlne sa usaďte :).

To najlepšie z... Love & Misadventure (Lang Leav)

Love & Misadventure je zbierka modernej poézie, čo je v poslednom čase veľmi populárny žáner, do ktorého patria aj autori ako Atticus alebo Rupi Kaur. Sú naň rozporuplné názory, pre mnohých je to len zbierka instagramových myšlienok, ktoré si už pred vydaním knihy mohli prečítať na stránke autora, iným toto čítanie naozaj niečo dáva. Ja som knihu ohodnotila štyrmi hviezdičkami z piatich- možno preto ako som sa na ňu tešila, možno preto, že som ju čítala vo vhodnom období kedy som bola schopná sa s ňou zžiť, možno preto, že som neočakávala to, čo si väčšina ľudí predstaví pod slovom "poézia" a možno preto, že ma tie verše obohatené o ilustrácie, z ktorých srší záhadný dojem, nakreslené samotnou Lang Leav naozaj chytili za srdce. Tento príspevok nie je ozajstná recenzia, keďže k takýmto knihám sa veľa dodať nedá... Nájdete tu však výber myšlienok, ktoré som si označila, ktoré ma zaujali. A možno zaujmú aj vás. 

Asi sa vraciam k závislosti na Tieňolovcoch ! | Mechanický princ

autorka: Cassandra Clare
rok vydania: 2011
vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books
počet strán: 421
originálny názov: Clockwork Prince

Anotácia: Londýnsky Inštitút je v nezávideniahodnej situácii. Magistrova mechanická armáda môže kedykoľvek opäť zaútočiť a pozícia Charlotte Branwellovej na čele Inštitútu je neistá. Will, Jem a Tessa sa pokúšajú odhaliť tajomstvá minulosti a zisťujú, že Magistrova vojna proti Tieňolovcom je veľmi osobná. Magister ich viní za dávnu tragédiu, ktorá mu zničila život. Ak chcú Tieňolovci zistiť viac, musia preskúmať hmlistý kraj Yorkshire, špinavé uličky Londýna aj zakliatu plesovú sálu, kde sa Tessa dozvie strašidelnú pravdu o svojom pôvode. A navyše ju čoraz väčšmi priťahuje Jem, no stále ju však znepokojuje neodbytná túžba po Willovi. Ale ten sa mení a hradby, čo si okolo seba postavil sa pomaly rúcajú.

Dlho som premýšľala ako napísať túto recenziu. Hodnotením som si bolo skorá istá, to nepredstavovalo problém. Nechcela som však, aby to bol článok o piatich vetách. No a po pár mesiacoch- áno, mesiacoch- od dočítania knihy, som si povedala, že by som to mala sformulovať skôr než zabudnem čo sa v knihe riešilo. Dosť mi pomohli aj papieriky vlepené pri obľúbených častiach a musím uznať, že som sa aj pobavila, takže by bola škoda sa o niečo z toho nepodeliť :).

"Nie sú ohavní" namietla Tessa.

Will zažmurkal. "Prosím?"

"Gideon a Gabriel sú celkom pekní- určite nie sú ohavní" povedala.

"Mal som na mysli nepreniknuteľnú temnotu v hĺbke ich duší" predniesol hrobovým hlasom.

"A akú dušu máš ty, Will Herondale?" odvrkla Tessa.

"Svetlofialovú" odvetil.

Séria Pekelné stroje by si zaslúžila vlastný seriál, alebo minimálne väčšiu pozornosť od Shadowhunters- samozrejme nejaké referencie tam sú (aspoň v tom čo som videla, zasekla som sa na 3x06) ale naozaj by bolo super keby to niekto spracoval do aspoň filmovej podoby. Mechanický anjel sa mi páčil, problém bol iba dokopať sa k dvojke. Ale long story short, stalo sa a chvalabohu sa mi spomienky na jednotku dosť oživila pri čítaní, ale v budúcnosti neplánujem brať ako samozrejmosť čítať ďalšie diely tak neskoro. Ale to nutné som si pamätala.

zdroj: Pinterest

Začala by som Willom- je to dosť podstatný element tejto knihy a asi moja najobľúbenejšia postava <3. Je to síce otrepané a viem, že nie som jediná ale jeho časti ma bavili najviac. Zrejme má nejaké osobitné čaro, keďže Jace v Nástrojoch smrteľníkov má podobné hlášky (vidno, že je to Willov pra-pra-pra vnuk alebo whatever- stačí, že sú z toho istého rodu)

), ale nikdy som z neho nebola úplne paf. 

Willova zápletka ma dostala, je to geniálna hra s mysľou čitateľov, akú by som nepovedala dokonca ani na Cassie Clare- možno to bude tým, že toto mi nikto nikdy nenaspoileroval, ale povedzme si na rovinu, dúfam, že budúci čitatelia budú mať dosť rozumu, aby takýto spoiler nikde nikdy nepridávali :D. Navyše, jeho časti s Magnusom boli úplné kombo- Magnus je moja najobľúbenejšia postava zase v Nástrojoch smrteľníkov <3. 

Tessu som mala rada, asi radšej než Clary ale vnímala som ju podobne v porovnaní s inými postavami. Bola hlavná, neliezla mi na nervy, ani ma nijako špeciálne neprekvapovala. Ale jej láska ku knihám sa mi páči. Raz si plánujem prečítať všetky tie veci, ktoré tam spomína. Tie úryvky na začiatkoch kapitol znejú dosť dobre- klobúk dolu, prekladatelia :). 

Len do mojich snov v noci vojdi,

a to mi dodá silu do dní.

Veď nocou bude viac než odmenené, 

to beznádejné celodenné cnenie.

-Matthew Arnold, Cnenie

No a Jem...stačí povedať, že sa neviem rozhodnúť s kým mám Tessu shippovať. I mean, keďže vďaka čítaniu knihy Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka viem ako to skončí, moje shippovanie je trochu obmedzené, ale aj tak. Jem si tak veľmi zaslúži byť šťastný ! Vlastne ich dvoch s Willom vnímam trochu- nie úplne ale podoba tam je- ako Sherlocka s Johnom. Will je ten egocentrický, stredobod všetkého, všetkým pije krv ale zároveň sa ho nedá nemať rád. Jem je ten verný, ten zlatý, ten dobrý, ktorý si to často zlízne. Už chápete?

Nedá sa povedať, že by môj názor na ostatné postavy bol nejaký odlišný v porovnaní s tým ako boli vnímané v knihe. Henryho mi bolo ľúto a na Charlotte som bola fakt hrdá. Na jej stvárnenie by som bola asi najviac zvedavá vo filmovej podobe, vedela som si ju živo predstaviť. Nedá sa povedať, že by ostatní boli predvídateľní, ale nebol tam záporák, ktorého by som si obľúbila, alebo kladný hrdina, ktorý by mi išiel na nervy, takže toľko k postavám. 

Takto s odstupom času by som povedala, že najviac na celej knihe ma oslovilo spracovanie. Nehovorím len o tých už zmienených úryvkov z diel, ktoré sú na začiatku kapitol, ale aj o celkovej atmosfére, ktorá ma ešte utvrdila v tom, že raz musím navštíviť Anglicko. Hlavne prostredie Yorkshiru malo svoje čaro. Uvedomila som si, že v Anglicku sa v podstate neodohráva až tak veľa kníh, ktoré ja čítam- a to je škoda. Naozaj, atmosféra bola dokonalá. 

Myslím, že to ako milujem štýl písania Cassandry Clare nie je žiadne tajomstvo. Dokáže dokonale vystavať svet, premyslieť príbeh a celé je to všetko hrozne zložité, ale jej štýl písania je naproti tomu príjemný, odľahčený a veľakrát vtipný. A to na jej knihách milujem. Mala som pocit, že som sa opäť ponorila do Tieňosveta a užívala si to. Nie je pre mňa vôbec nepredstaviteľné, že by môj vlastný ošiaľ okolo Tieňolovcov nabral také rozmery ako mal pred pár rokmi. Jasné, kniha mala pár hluchých miest, boli tam postavy, ktoré mi boli jedno a zo začiatku som sa do nej ťažko dostávala, ale vo výsledku fakt stojí za to. Neviem to veľmi porovnať s prvým dielom, mám pocit, že si sú takpovediac rovné, mala som z nich celkovo podobný pocit, aj keď príbeh má vždy čím prekvapiť. Áno, bol to zážitok. A veľa som sa nasmiala.

No a najdôležitejšie nakoniec: tie myšlienky. Mám pocit, že táto kniha ponúka oveľa viac než fantasy príbeh. Vďaka Willovej a Tessinej láske k poézii obsahuje fakt nádherné myšlienky, mnohé sa mi utkveli v pamäti a viem, že aj keď zabudnem odkiaľ ich mám, v mojom podvedomí budú zapísané ešte veľmi dlho. 

"Vieš, čo píše Donne v eseji o..."

"Ach dovoľ mojim dlaniam putovať," zacitoval, nespúšťajúc z nej zrak. 

"Mám na mysli esej o tom, že žiaden človek nie je ostrov. Všetko čo spravíš sa nejako dotýka aj ostatných ale ty na to často zabúdaš. Správaš sa, akoby si žil na ostrove, Will, kde tvoje činy nemajú dôsledky, ale v skutočnosti to tak nie je." 

Predpokladám, že to nie je až také prekvapenie, že kniha sa mi páčila. Nebolo to dokonalé ale teším sa na ďalší diel a za túto sériu som rada. Ak sa vám aj trebárs nepáčili Nástroje smrteľníkov, myslím, že toto by sa mohlo :)).

Moje hodnotenie: 4 body z 5

Február vo Francúzsku

Keď čítate knihu podľa seriálu, ktorý už vlastne ani nemáte radi | Riverdale: Get Out Of Town

autorka: Micol Ostow
rok vydania: 2019
vydavateľstvo: Scholastic Inc.
počet strán: 249
originálny názov: Riverdale: Get Out Of Town
jazyk, v ktorom som čítala: francúzsky

Anotácia: Archie est accusé de meurtre. Betty, Veronica et Jughead savent que leur ami est victime d´un coup monté par Hiram Lodge, mais les preuves l´accablent. La bande d´amis élabore alors un ultime plan pour prouver l´innocence d´Archie: ils doivent retourner sur la scène du crime. Shadow Lake. Mais de nombreux dangers rôdent dans la forêt aux abords du chalet des Lodges. Trouveront-ils les preuves qui blanchiront Archie? Et surtout, en sortiront-ils tous indemnes?

(Voľný)preklad anotácie: Archie je obvinený z vraždy. Betty, Veronica a Jughead vedia, že ich kamarát je obeťou sprisahania Hirama Lodgea, ale dôkazy tvrdia niečo iné. A tak partia kamarátov vytvorí ultimátny plán, aby dokázali Archieho nevinnosť: musia sa vrátiť na miesto činu. Shadow Lake. Ale v lese za chatou Veronicinej rodiny číhajú početné nebezpečenstvá. Nájdu dôkazy, ktoré očistia Archieho meno? A predovšetkým, dostanú sa odtiaľ bez ujmy?

K zisteniu, že Riverdale má svoje vlastné knihy, som prišla na minuloročnej výmene, pretože za ten čas čo chodím do bilingválnej sekcie som už stihla prísť na to, že to čo nepreložili do slovenčiny je väčšinou preložené aspoň do francúzštiny. Na prvý diel alias prequel seriálu- Riverdale: The Day Before- som síce nestihla napísať recenziu, ale v podstate išlo o jednoducho napísanú oddychovku s veľkými písmenami, ktorá rozprávala príbeh o časti seriálu Riverdale, ktorá bola actually ešte fakt dobrá (rozumejte, 1.séria), hoci vzhľadom na to, že obe hlavné dievčenské postavy sa nachádzali mimo mestečka, okolo ktorého sa zo celé točí, to nemalo takú atmosféru ako by som si bola predstavovala. Nevadí, aj tak som nemohla čakať, že to ponúkne veľa nového, keďže všetko sa to už vyriešilo v seriáli, ktorý keby som nesledovala, asi by pre mňa nemalo zmysel čítať toto.
Pre tých, ktorý o Riverdali nikdy ani len nepočuli, je to seriál na motívy slávnych Archie komiksov, ktorý pojednáva o smrti bohatého tínedžera v malom meste, pričom záhade sa snaží prísť na koreň skupina kamarátov okolo hlavného hrdinu Archieho Andrewsa- Betty, Veronica a Jughead (mimochodom, niekedy v roku 2017 som točila Riverdale TAG, ak by vás zaujímalo viac). Plus ďalšie tri série, ktoré sú o niečom úplne inom.

Áno, pochopili ste správne, Riverdale sa ako mnohé iné seriáli po niekoľkých sériách pokazil, ale to mi z nejakého dôvodu nezabránilo, aby som si kúpila druhý diel, po tom čo som ho objavila na mojej tohtoročnej ceste do Francúzska. Myslím, že tomu sčasti dopomohla aj obálka, ktorú som už dávno obdivovala na Goodreads XDD.  A vďaka mojej chuti prečítať si nejaký americký stredoškolský príbeh- úprimne asi prvý v tomto kalendárnom roku (ak nerátame re-reading),

čo sa na mňa nepodobá- som sa k nemu aj pomerne rýchlo dostala, zrejme bez ohľadu na to, že je to dielo, na ktorom sa snaží zarobiť seriál, ktorý už nedáva absolútne žiadny zmysel.

V mojej chuti do čítania ma však držalo to, že kniha sa odohráva na mieste, ktoré som si v seriáli dosť obľúbila- chata Shadow Lake, patriaca Veronicinej rodine. Napriek tomu, že tá epizóda bola jedna cheesy telenovela s prvkami thrilleru,
tam bola neskutočná atmosféra, ktorá zachránila aj ten absurdný dej.
Prvý háčik príbehu však spočíva v tom, že kým sa na toto miesto vôbec dostanú ubehne dobrá tretina knihy. Nepovažovala by som to za až taký problém, keďže aj tie veci predtým tam mali svoj význam- ale nie až taký ako Shadow Lake. Už od začiatku knihy ma chytal menší smútok z toho ako sa ten seriál pokazil. Totiž keby veci ubiehali ako v tejto knihe, možno by tá show ešte nebola tak pritiahnutá za vlasy. Postavy sa tu správali ako normálni tínedžeri- s výnimkou faktu, že bojovali proti Veronicinmu otcovi- čo je väčšia výhra, než by ste si povedali, keď to takto čítate. A ďalší plot twist- nikto nebol otravný. Všetci štyria hlavní hrdinovia sa držali svojich pôvodných charakterov a všetko čo robili bolo odôvodniteľné.

Archie je celkom pochopiteľne rozhodený z toho, že ho neprávom obvinili z vraždy, Veronica sa hnevá na svoju rodinu ale jej vysoké sebavedomie jej nebráni v tom, aby bola rozhodnutá Archieho zachrániť, Betty je úzkostlivá ale nič jej neujde a Jughead...je Jughead. Moja najobľúbenejšia postava a svetlo celej knihy, ktoré rozžiari aj tú najnepríjemnejšiu situáciu referenciou na film či knihu <3. Jughead je podľa mňa jedna z mála postáv, ak nie jediná, ktorá sa nemôže pokaziť nech sa okolo neho deje čokoľvek. Na druhej strane, kapitoly z pohľadu týchto štyroch by bohate stačili. Josie tam nehrala absolútne žiadnu úlohu, Reggie detto až  na tú jeho párty na začiatku. Zápletka Dilton-Ben-Ethel možno ešte áno, ale iba preto, že to bolo v tom období, pre príbeh to bolo absolútne nepodstatné. Keby kniha vynechala všetky zbytočné časti a nesnažila sa vypichnúť všetko čo by sa dialo v seriáli, keby obsahoval tento príbeh, bola by pravdepodobne o 50-100 strán kratšia. Riešili tam strašne veľa vecí, ktoré nemali dopad na príbeh, spomínali na udalosti, ktoré s tým pramálo súviseli. V knihe sa udiali doslova dve veci, ktoré mali niečo spoločné s pátraním po dôkazoch- okrem toho, obe mali na svedomí Jughead a Betty ako inak.

Nečudo, že sa vlastne nič nevyriešilo, mohla by som povedať, že dokopy ani nič nestalo, ale to nie je celkom pravda, keďže po dočítaní  som tento názor prehodnotila. Pravda je, že atmosféra knihy sa mi páčila. Bola pomerne temná a desivá, ale iba natoľko, že sa to tam hodilo. Všetko čo sa udialo na chate Shadow Lake by som si dokázala predstaviť aj v seriáli a rozhodne by mu to neuškodilo. Problém je, že napísať knihu o niečom čo je v seriáli už dávno vyriešené môže spôsobiť, že tá kniha bude pôsobiť tak trochu zbytočne.
Ale hoci to nie je zvlášť silná príbeh, pri čítaní som cítila kadečo: nostalgiu za prvými sériami Riverdalu, hnev, že sa tam nič nedeje, mierne sklamanie ale aj napätie čo sa bude diať ďalej. Záležalo na tom, v ktorom bode knihy som bola. Ku koncu sa však našťastie konečne príbeh niekam posunul a ja som sa konečne rozhodla pre hodnotenie. Dopadlo to rovnako ako prvý diel- oddychovka, ktorá sa číta rýchlo, a navzdory zbytočným častiam to nebolo hlúpe ani nezmyselné. Nejde o žiaden mimoriadny zážitok a nemá zmysel to čítať pokiaľ o Riverdali nemáte ani páru, na druhej strane pokiaľ ste ten seriál sledovali, táto kniha vás veľmi neprekvapí. Plusom však je, že je písaná strašne jednoducho, takže je priam ideálna na čítanie v cudzom jazyku- možno nie nutne vo francúzštine, ale verím, že väčšina z vás vie po anglicky a garantujem vám, že by ste rozumeli všetkému. Myslím si, že aj napriek tomu, že to nebol žiaden masterpiece siahnem po ďalších dieloch, pretože po atmosférickej stránke to bolo príjemné. Ale zázraky sa čakať nedajú.

Moje hodnotenie: 3 body z 5

...a preto milujem fantasy | Zrodená z ohňa

autorka: Sarah J. Maas

rok vydania: 2014

vydavateľstvo: Bloomsbury

počet strán: 540

originál: Heir of Fire

Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Ďalší dôvod prečo sú druhé diely lepšie ako prvé ! | Koruna z temnoty

autorka: Sarah J. Maas
rok vydania: 2013
vydavateľstvo: Bloomsbury
počet strán: 388
originál: Throne of Glass Series Book 2: Crown of Midnight

Anotácia: Ose
mnásťročná Celaena Sardothien porazila v nezmyselnom kráľovom turnaji nebezpečných súperov a stala sa kráľovou dýkou- jeho osobnou popravčou čatou. Navonok je oddaná korune, no kráľ na sklenenom tróne je zlovestným a neporaziteľným nepriateľom celého sveta.
Kráľovstvom otriasajú správy o vzburách a v uliciach hlavného mesta sa šepká o povstaní. Celaena dostane za úlohu vodcov rebélie popraviť. Ale ako môže bojovať proti vzbúrencom, keď s nimi súhlasí? A potom v jednu noc naberie sprisahanie nečakaný zvrat, Celaenin svet sa ocitá v troskách a musí sa rozhodnúť komu odprisahá vernosť... a za koho je ochotná položiť život.

Na začiatok by som chcela porozprávať niečo o mojom komplikovanom vzťahu s touto sériou- respektíve s prvým jej dielom. Trón zo skla som čítala už mimoriadne dávno (je niekto prekvapený?). Nevedela som čo od knihy očakávať ale v hĺbke srdca som si želala, aby som pochopila čo na tom všetci vidia. Nevydalo. Aj teraz som si dokonca musela prebehnúť moju starú recenziu, aby som si pospomínala, čo som ako vnímala. Pochopila som, že Sarah J. Maas je nadaná a obľúbila som si jej svet, príbeh však až tak nie. Myslím, že už sa vám stalo, že vás populárna všetkými ospevovaná kniha sklamala.
Potom však nastal zlom...ale nie v názore na knihu- v mojom živote, keď som dostala do daru tri ďalšie diely a novely. Začala som novelami (recenzia TU) a Celaenin príbeh ma zrazu začal zaujímať na úplne inej úrovni než v prvom diele. Avšak, tie knihy nie sú práve krátke, takže som si povedala, že si na ne naozaj nájdem čas a chuť, aby som ich prečítala systematicky a hneď za sebou.
Takáto náhla chuť na čítanie Koruny z temnoty, ma prepadla vo Francúzsku, po dočítaní Mechanického princa (druhý diel série Pekelné stroje, pokiaľ neviete :)), kedy som bola neskutočne nahypovaná čítať fantasy. No a tak som sa do tejto knihy pustila.

Ak vás tu po tomto neskutočnom obkecávaní ešte mám, začneme teda postavami. Celaena stále nebola mojou najobľúbenejšou postavou, hoci som už na ňu nemala natoľko ťažké srdce ako pri čítaní jednotky. Bola stále taká istá ako som si ju pamätala, akurát po prečítaní noviel som jej správaniu oveľa viac rozumela. Ku podivu sa však obrátil môj postoj ku Chaolovi a Dorianovi. Dorian mi začal pripadať menej zaujímavý, hoci som ho stále mala rada, a oveľa radšej som čítala o Chaolovi :)). Keď boli s Celaenou spolu, akosi sa mi zdvíhala mienka o oboch :D.
A pri Archerovi som si želala, aby mala kniha ilustrácie, lebo ma z nejakého dôvodu fakt zaujímalo ako mal pôvodne vyzerať.
Uvedomila som si však, že mojou obľúbenou postavou je Nehemia a pridal sa k nej aj Mort (áno, to klopadlo v tvare lebky)- čo iba dokazuje moju záľubu v na prvý pohľad nepodstatných vedľajších postavách, ale haló, jeho hlášky boli fakt skvelé :D.
Všeobecne sa mi páčilo, že tu bolo málo postáv, ktoré sa len tak spomínali, každý tu dostal svoj priestor...hoci si myslím, že v tejto sérii sa nič nedeje bez dôvodu :D. A tým by som prešla k deju.

zdroj: Pinterest

Túto knihu som dokopy čítala asi mesiac. Keby išlo o niečo iné s rovnakým počtom strán, mala by som ju prečítanú už dávno. Ale bohužiaľ, napriek tomu, že opisy ma bavilo čítať zo štylistického hľadiska, bolo to na mňa akési pomalé a ťažkopádne a Sarin štýl písania mi pripadal mimoriadne zložitý- pripisovala som to tomu, že moje vyjadrovanie sa ani zďaleka nie je také vymakané, potom som však zistila, že nie som jediná kto mal tento problém... Na druhej strane ma však zaujímal príbeh a súvislosti, všetko som si vedela živo predstaviť, prostredie ma bavilo...želala som si však, aby to bolo o niečo vtipnejšie, jednoduchšie a rýchlejšie.
Pomalý štýl písania je však jediné čo by som knihe vytkla. Čím viac sa tam zjavoval ten magický aspekt, tým viac som si čítanie užívala. S pribúdajúcim napätím ma ten svet pohlcoval stále viac a viac, ako sa to podľa mňa malo stať už dávno. A ja som bola príjemne prekvapená- z toho, že sa možno predsa len zaradím medzi fanúšikov tejto série. Do istého momentu som tomu však stále úplne neverila- až kým nenastal zlom. Posledných ani nie sto strán pred koncom sa to začalo hýbať takým tempom, že keby takto vyzerala celá kniha, asi by som ju mala prečítanú za deň. A ja som iba vyvaľovala oči. Nepamätám si knihu, v ktorej by som zažila toľko plot twistov za tak krátku dobu. Pomaly som nestíhala sledovať, ale snažila som sa...a bolo to úžasné. Nečudo, že som mala po dočítaní okamžite nutkanie pustiť sa do trojky, aby sa tie veci konečne vyriešili.

Long story short, táto kniha môj postoj k Trónu zo skla zmenila a konečne som začala genialite tejto série rozumieť. Je skutočná. Nebolo to dokonalé, a stále mám pocit, že prvý diel bol len akýsi prequel, ktorý by sa dal pokojne priradiť k novelám a v porovnaní s týmto mám pocit, že sa tam nič nestalo. Ale akosi ma to začalo baviť :)). Teším sa na zvyšok !

Moje hodnotenie: 4 body z 5

Moja prvá knižná štafeta ! | Život jedna báseň

autor: Colleen Hooverová

rok vydania: 2012

vydavateľstvo: Simon & Schuster

počet strán: 288

originál: Slammed

Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Ako som znovu čítala Všetky skvelé miesta po 4 rokoch | Re-readingový denník #1

Nakoľko v karanténe mám času toľko ako už nikdy v živote pravdepodobne nebudem mať, ako som už spomínala v príspevku o mojom prvom týždni takto doma (ak ste ho nečítali, určite by ste tak mali učiniť TU :)) kniha na úplnom vrchole môjho re-reading zoznamu je práve Všetky skvelé miesta, ktorú som teda naposledy čítala, keď som mala 12/13 a vtedy zrovna vyšla. Táto kniha takpovediac odštartovala môj záujem o knihy, v ktorých zohráva úlohu nejaká psychická porucha (alebo čokoľvek čo to pripomína) ale hlavne si pamätám, že sa mi utkvela v pamäti ako jedna z mojich najobľúbenejších- či skôr možno v podvedomí, keďže som si z nej očividne toho nezapamätala až tak veľa XD. 

Ďalší dôvod je, že na ňu referencia v knižke, ktorú som napísala ja- a ktorá by takpovediac potrebovala úpravy- takže menšie-väčšie zopakovanie si čo sa tam dialo mi určite nemôže uškodiť. 

Pokiaľ by si niekto chcel osviežiť pamäť, poprípade náhodou o knihe ešte nikdy ani len nepočul, v krátkosti vám to priblížim: 

Theodore Finch trpí depresiami no zároveň sa snaží žiť naplno, hľadať malé radosti a udržiavať sa čo najďalej od nezastaviteľného pádu do tmavej priepasti- v podobe aj niekoľkotýždňového spánku. Violet Markeyová už len čaká na maturitu, aby ušla z malého mesta kde ju prenasledujú spomienky na tragickú smrť jej sestry Eleanor. Ich cesty sa nečakane skrížia na okraji rímsy školskej zvonice. Nikoho neprekvapuje, že tam stojí Finch ale Violetinu prítomnosť si nevedia vysvetliť inak ako tým, že sa ho snaží zachrániť. Od toho dňa Finch nevie spustiť z Violet oči. Keď skončia spolu vo dvojici na školský projekt, kde majú za úlohu navštíviť zaujímavé miesta ich rodnej Indiany, obom to od základov zmení život... No zaváži to pri intenzite ich smútku? 

Pravdupovediac nemám skúsenosti s podrobným rozoberaním knihy pri nie prvom čítaní- aj napriek tomu ako dlho tento blog už mám- takže som si zaviedla môj prvý čitateľský denníček formou takéhoto blogového príspevku. 

UPOZORŇUJEM, ŽE BUDE OBSAHOVAŤ SPOILERY !!!

Ktoré však v zhodnotení na konci už nenájdete- keďže tam budú prevažne moje domnienky bez spomínania konkrétnych momentov deja, takže ak ste knihu nečítali a domnievate sa, že raz budete, môžete si prečítať aspoň záver. Ak sa aj napriek tomu obávate, že si čítanie pokazíte, môže vám poslúžiť recenzia od 13-ročnej Emily, ručím za jej dojmy z čítania, za kvalitu samotnej recenzie však nie :D. 

Takže poďme na tie priebežné dojmy :).

24. marca 2020: 
Začala som čítať. Všímam si, že film ma dosť ovplyvnil v tom ako si predstavujem postavy, aj v tom, že teraz ten príbeh vnímam o niečo depresívnejšie- vzhľadom na to, že ten film bol taký. Trochu ma to mrzí ale myslím, že časom na naladím na vlnu tej knihy a trochu sa odosobním od filmu.
Progres: 76/340

25. marca 2020:
To odosobnenie sa od filmu mi netrvalo veľmi dlho. Ráno, keď som sa pustila do čítania som tú knihu vnímala úplne inak ako včera. A užívala som si to, takže hádam mi to vydrží :). Taktiež som si uvedomila, že si toho pamätám menej než som predpokladala. Vlastne iba pár ikonických scén a základný dej. A to je škoda, neviem ako som to čítala- aj keď po 4 rokoch sa len ťažko viniť za niečo také :D.
Začína sa mi páčiť Brenda :D. Fincha mám rada stále- tú kapitolu kde sa tváril, že je Angličan si zapamätám :D.
Taktiež som si začala spisovať skvelé miesta, ktoré Finch a Violet navštívili- Park bibliobusov si musím nájsť ! Zistila som, že atmosféra stredoškolských kníh od vydavateľstva Yoli mi chýbala, trochu ma to prekvapuje ale asi to napriek tým všetkým cliché pre mňa stále má svoje čaro :D. Všetky tie situácie, ktoré sa na uplynulých stránkach odohrali som si dokázala veľmi verne predstaviť, takže štýl písania Jennifer Nivenovej milujem.
Stále ma prekvapuje koľko si toho nepamätám z prvého čítania ale dobrá správa je, že niektoré pasáže začínam spoznávať :).
Progres: 156/340

26. marca 2020:
Dostala som na časť kde sa Violet a Finch bozkávali...a to bolo tak krááááásne <3. Bola tam veta, ktorú som mala utkvenú v pamäti celé tie štyri roky a nevedela som poriadne skadiaľ je. Takže teraz už viem :D.
Len škoda, že tu sa to už začína pomaly babrať. Achhhhh bodaj by som nevedela ako tá kniha skončí :(.
Progres: 190/340

27. marca 2020: 
Dnes som prečítala dosť veľa- vlastne som mala sčasti v pláne knihu dočítať ale nakoniec som si povedala, že stačí, keď prejdem cez ten významný úsek kde zomrie jedna z mojich najobľúbenejších knižných postáv ever, aby som si mohla byť istá, že som to prežila. A potom som dostala sto chutí začať čítať zase od začiatku kde bola táto postava ešte živá a mala som pred sebou tri stovky strán naozaj naozaj úžasnej knihy... Au :(.
(Taktiež som si uvedomila, že som si tam možno mala dávať tie lepíky- až na to, že momentálne nemám žiadne také, ktoré by podľa mňa neznehodnotili tú knihu. Takže nabudúce.)
Progres: 318/340

28. marca 2020:
Dočítala som si jednu z najčarovnejších častí knihy: o tom ako Violet dokončila potulky. Keď už som ti tie lepíky nedávala, dobré rozhodnutie aspoň bolo, že som si tie všetky skvelé miesta spísala. A here´s the thing...hoci si pravdepodobne veľa ľudí myslí, že v Indiane nič nie (vrátane obyvateľov Indiany), mýlite sa. A ja dúfam, že raz budem mať príležitosť ísť po stopách Violet a Fincha a všetky tie miesta navštíviť :). Takže myslím, že je čas na menšie vyhodnotenie (ktoré je v tomto momente dostupné aj na Goodreads ale tu bude viac vymakané, takže vám ho odporúčam tu XD)...

Aké bolo teda moje druhé (a nie posledné !) čítanie Všetkých skvelých miest?
Zo začiatku som si nebola istá či to túto knihu zo zoznamu obľúbených skôr nevyradí. Niežeby by ma tam niečo nahnevalo, skôr mi to nepripadalo ako nič také špeciálne. A to, že mi nepracovala predstavivosť ale stále sa mi v hlave vynárali obrázky z filmu (ktorý bol pekný ale na môj vkus sa málo zhodoval s mojimi vizuálnymi predstavami hrdinov etc. etc. XD), čo ma tiež pekne štvalo. V Každom prípade sa to rýchlo rozbehlo a ako môžete vidieť aj vyššie, stránky mi ubiehali v podstate samé- hoci tá kniha nie je nejaká špeciálne dlhá tak či tak :D. A svet Violet a Fincha, a hlavne ich potulky boli zrazu aj môj svet.
Áno, rýchlo som pochopila, že Violet a Finch si rozumeli lebo boli takpovediac na jednej vlne- aj keď predsa len každý trochu iným spôsobom- a nikto iný ich nedokázal pochopiť natoľko ako dokázali oni jeden druhého. A vôbec, veľa vecí mi tam bolo oveľa jasnejších než pri mojom prvom čítaní. Bodaj mi nie, keď som si očividne pamätala slabú tretinu knihy. Jasné, ono to za posledné 4 roky muselo trochu vyprchať ale aj tak netuším ako som tú knihu vlastne čítala. Faktom zostáva, že najviac som si odtiaľ aj tak zapamätala ich skvelé miesta a jednu konkrétnu vetu z momentu kedy sa prvý raz bozkávali- je to vtipné ale v podstate vôbec nie prekvapivé, keďže vtedy ma bavilo prevažne cestovanie a romantické scény z knižiek :). Čo sa nezmenilo ale rozdiel medzi mojím 12/13-ročným a 17-ročným ja, je (našťastie XD) dosť veľký, takže som presvedčená, že tá kniha mi dala oveľa viac takto po 4 rokoch, hoci aj jej prvé čítanie som si užívala. Hrdinovia boli v podstate v mojom veku a hoci za sebou nemám trápenie takého kalibru ako Finch a Violet, za 4 roky sa toho stalo dosť a tým pádom som vedela viac oceniť iné aspekty knihy než len cestovanie a bozkávacie scény (lol :D). Myslím, že by ste si to mali prečítať. Na stredoškolskú romancu je to kniha veľmi výnimočná, a nielen to- vlastne je výnimočná tak celkovo, výnimočnejšia než ten film, výnimočnejšia než Vesmír na pleciach (druhá kniha od tejto autorky).
Hoci to nie je na plných 5 hviezdičiek, 4 sú príliš málo, takže hodnotenie písať nebudem :). Aj tak je podstatné iba to, že je to asi moja tretia najobľúbenejšia kniha (jedna z najobľúbenejších určite) a že to druhé čítanie určite nebolo posledné.

Zhodnotenie 1. týždňa v karanténe | 2020

Cítim sa trochu zle, že nikde sa nerozpráva o ničom inom ako o corona víruse a ja neprinášam tomuto blogu nič originálnejšie. Na druhej strane, toto neočakávané domáce väzenie je nenahraditeľná príležitosť nájsť si čas na plno vecí, ku ktorým by som sa inak v živote nedokopala.
Nádherne to vykreslil istý komentár pod nejakým príspevkom na Instagrame, kde sa zišla novovzniknutá, pravdepodobne doposiaľ neexistujúca skupina ľudí, ktorým už chýba škola- napriek všetkým nevýhodám tejto pandémie (môj nanútený odchod z Francúzska nevynímajúc) musím povedať, že ja do tejto skupiny nepatrím. Takže medzi všetkým tým frflaním o tom ako sa všetci nudia v karanténe som objavila aj jeden, ktorý úplne vystihoval skôr môj prístup (aj keď svojským spôsobom :D):

"Dámy a páni, dostali sme tu životnú príležitosť. Teraz je vaša šanca prečítať si tú knihu, ktorú ste si vždy chceli prečítať, začať s tou rutinou starostlivosti o pleť, začať piť viac vody, trénovať vyvolávanie démona s tou kozou, ktorú ste držali v suteréne, pozrieť si ten seriál na Netflixe, o ktorom vám vaši kamaráti vždy hovoria. Doprajte si :). 

Myslím, že netreba vysvetľovať, že som tam našla body, ktoré ma dostatočne motivovali- aj také, ktoré nie, ale čo my vieme, keďže dnes oznámili predĺženie doby, počas ktorej budú zavreté školy, takže možno postíham aj to XD.
V každom prípade som sa pred vyše týždňom dozvedela, že sa budem musieť predčasne vrátiť z Francúzska, keďže sa mali zavrieť školy a študentov posielali domov. Takže len čo som prekonala sklamanie z toho, že som musela opustiť francúzske lycée (ešte vyjdu zo dve videá o Francúzsku, takže sa o tom nebudem rozkecávať teraz) takže sa o tom nebudem rozkecávať teraz som si uvedomila, že aj doma mám vlastne čo robiť. V podstate som mala vždy ale rozhodne nie som jediná kto sa za posledné...roky furt sťažoval, že nemám toľko času ako by som chcela (moje nesplnené Goodreads výzvy z rokov 2017, 2018 a 2019 sú demonštráciou tohto faktu).
A teraz zrazu mám- dokonca aj na extraordinárny príspevok (alebo aj na vylepšenie môjho vyjadrovania sa po slovensky, ktoré vo Francúzsku trochu upadlo), aký by som inokedy nenapísala- a nielen kvôli času.

1. Re-readingový čitateľský maratón !
S touto myšlienkou som sa pohrávala už dlhšiu dobu- v trochu inej podobe, v podobe re-readingu celej série Denník princeznej, cez letné prázdniny. Pokiaľ tie knihy poznáte, viete, že ich nie je málo a okrem toho, cez leto sa mi vždy chce čítať aj iné veci.
Pri tejto nenahraditeľnej príležitosti na čítanie som sa však rozhodla pre maratón s týmito asi najviac basic young-adultovkami (ale to nič nemení na tom, že väčšinu z nich som si chcela znova prečítať už celú večnosť !)

So Všetkými skvelými miestami som začala dnes. Čítala som ju už keď som mala 12-13 rokov, strašne som ju chcela, strašne sa mi páčila...A smutné je, že okrem dôvodu menom Theodore Finch (hlavný hrdina) si už poriadne nepamätám prečo. Každopádne, Všetky skvelé miesta sa spomínajú v knižke, ktorú som napísala a tá okrem korekcií potrebuje aj, aby som si to prečítala znova, pretože to by mi podľa mňa dalo úplne iný pohľad na to divadelné predstavenie, ktoré v tej mojej knižke nacvičujú :D. Aj na film.

Papierové mestá budem čítať, aby som zistila či to aj po piatich rokoch bude stále moja obľúbená kniha (dúfam, že hej, veľa vecí sa zmenilo ale s mojou láskou k tejto knihe nie som ochotná sa rozlúčiť). Myslím, že mi dokonca dá viac, než keď som ju čítala v 12tich :D. A takisto sa chcem v lete pustiť do francúzskej verzie ale na to som si netrúfla pred osviežením si slovenskej.

Dám ti aj slnko som do tejto výzvy zaradila dosť spontánne. Pomerne si ju pamätám aj po troch rokoch ale neuškodí mi to, pravdepodobne práve naopak.

Pamätám si, že keď som prvý raz čítala Kam zmizla Aljaška, myslela som si, že som šialená. Som jediný človek, ktorého poznám komu sa to nepáčilo. Vtedy som si myslela, že som proste divná, teraz viem, že si ju po toľkom čase budem pravdepodobne interpretovať inak, keďže hrdinovia budú mať bližše k môjmu veku, takže ich správanie mi asi nepríde úplne ilogické   nelogické :D.

No a film Charlieho malé tajomstvá som videla snáď stokrát a knihu čítala len raz, čo je obrovská škoda ! Po prvom prečítaní som zhodnotila, že je to v podstate také isté, takže keď sa mi ten film páčil každý raz čo som ho videla, aj kniha sa bude :).

2. Triedenie všetkého čo mi prišlo pod ruku
Áno, áno, viem, že toto je činnosť, ktorá u mnohých z vás nehrozí ani v takejto výnimočnej situácii a radšej budete iba jesť a spať než si upratovať izbu. Nie je na tom nič nepochopiteľné. Avšak vo Francúzsku som navštívila početné obchody s doplnkami do bytu (keďže moja hosťovská prerábala dom) a v každom som si povedala, že z mojej izby chcem spraviť rovnako estetické miesto. Síce sa ukázalo, že sa to nedá tak ako by som si predstavovala, ale vyhodiť veci, ktorých som sa už tri roky nedotkla bolo rozhodne užitočné. Takisto som sa dala na triedenie oblečenia, čo síce robím priebežne ale nie úplne neľútostne. Jediný háčik je, že pri momentálnom v podstate zákaze vychádzania to nemám kam dať ale aspoň som si uvoľnila miesto. A dostala pár skvelých nápadov :).
Týkalo sa to aj kníh, ktoré dúfam budem môcť venovať skôr než na decembrovej výmene kníh- hoci si myslím, že kým sa dostaneme späť do normálneho života, do decembra bude zostávať oveľa menej času než teraz. V každom prípade som si uvedomila, ktoré už pravdepodobne nikdy neprečítam- zato si myslím, že niekto iný by mohol !

3. "Ten seriál z Netflixu, o ktorom vám kamaráti vždy rozprávajú" 
Stavím sa, že všetci taký máte- za predpokladu, že máte kamarátov, ktorí pozerajú seriály. U mňa je to Stranger Things. Viete kedy som ho chcela začať pozerať? Vo februári 2018, keď k nám mala prísť Francúzka- moja terajšia kamarátka z Paríža, ktorá to zbožňuje ako všetci a ja som si povedala, že ak si to pozriem budeme sa mať aspoň o čom rozprávať. Nevydalo. Zato som sa do toho pustila teraz, pre zmenu kvôli inému kamarátovi z Francúzska (ale aj kvôli tomu, že to na tom to-watch liste bolo už pekne dlho a navyše som chcela začať niečo nové), ktorý sa tváril tak sklamane z toho, že som to nevidela, že už som sa nemohla vyhovoriť XD. (Vrelá vďaka, Jérémy.)
 No a keď už hovoríme o seriáloch, od nich plynule prejdem k filmu, ku ktorému by som sa pravdepodobne inak nedostala- Amelie z Montmartru. To DVD-čko sme objavili, keď sme štyri roky dozadu prerábali byt a sťahovala som sa do novej izby. Ukázalo sa, že ani nebolo otvorené a ja ani nechápem prečo. Tento film som mala vidieť oveľa, oveľa skôr ! Asi mám nový do zoznamu obľúbených. Zaslúžil by si osobitný príspevok, takže si to uľahčíte pokiaľ si ho proste pozriete. Áno, z určitého uhla pohľadu je divný ako všetky francúzske filmy z rokov 2000s ale na druhej strane to znamená, že taký film ste pravdepodobne nevideli a už ani neuvidíte :).

4. Home-schooling, písanie po francúzsky a iné drobnosti, ktoré stoja za to :)

Nikdy by som si nepovedala, že moja chuť učiť sa, by sa mohla nejako zmeniť tým, že budem celé dni doma. Ale je to tak. Teda možno je to aj tým, že časť zameškaného učiva za posledné dva mesiace si ani nemám ako dobrať a život je proste krajší bez matiky a fyziky, change my mind :). Ale z nejakého dôvodu ma tento systém baví. Môžem si rozložiť čas podľa seba a aj tak to stíham...to je pre mňa niečo nové :D. Neviem ako dlho ma to ešte bude baviť ale skutočnosť je, že aj napriek online písomkám a tomu, že moje výhrady k telefonovaniu (hoci iba s profesorkou o poviedke, ktorú sme mali prečítať) teraz nikoho netrápia, je že sa takto mám dobre. V živote som sa tak ľahko nevysporiadávala s prokrastináciou. 

Dokonca som si napriek menšej nechuti našla aj čas na spísanie istého francúzskeho príbehu, ktorý si ten hore spomínaný kamarát vyslovene vypýtal a mne sa do toho v skutočnosti až tak nechcelo hoci od pohľadu to znelo ako zaujímavý nápad. Keď sa naň teraz tak pozriem, mám dojem, že aj napriek skrátenému pobytu mi nejako stúpol level francúzštiny, že kondicionály vlastne nie sú až také ťažké a že je to celkovo vlastne vysvetlené lepšie než ktorákoľvek moja argumentačka (hoci je to pochopiteľné, keďže tento rok som zatiaľ napísala až jednu- na filozofiu a to nie je len tak). Plus som si uvedomila ďalších milión vecí, ktoré nepatria do článkov tohto typu (a preto s tým vôbec začínam však áno -_-). 

Taktiež som si zaumienila čas postaviť puzzle, ktoré som dostala tak pred tromi rokmi na Vianoce a pokúsila som sa cvičiť (zatiaľ ma to dokonca aj drží !), pretože toto je presne tá správna príležitosť na niečo také a viem, že nie som jediná kto sa ten čas rozhodol využiť takto :). 

Myslím aj na recenzie, ktoré sa chystám napísať a na postrihanie videa, ktoré malo vyjsť prosím pekne na začiatku januára (*facepalm*) ale je to nadčasová recenzia, takže stále nie je neskoro !
No a k tomu, že som sa vrhla na čítanie série Trón zo skla, môžem povedať iba toľko, že to už fakt o niečom vypovedá :)

Takže neviem ako vy, ale ja sa v karanténe teda nenudím. Hoci chodenie von mi chýba (o týždeň už budem môcť aspoň do prírody), v situácii kedy s tým nemáte čo spraviť vám to skôr otvorí príležitosť na iné veci. Či vás už inšpiroval práve tento článok alebo nie, využite tú karanténu. Myslím, že každý dúfa, že taká pandémia čo najskôr skončí a s ňou zmiznú aj dlhé dni doma. Takže kým ich ešte máme... :).