Nakoľko v karanténe mám času toľko ako už nikdy v živote pravdepodobne nebudem mať, ako som už spomínala v príspevku o mojom prvom týždni takto doma (ak ste ho nečítali, určite by ste tak mali učiniť TU :)) kniha na úplnom vrchole môjho re-reading zoznamu je práve Všetky skvelé miesta, ktorú som teda naposledy čítala, keď som mala 12/13 a vtedy zrovna vyšla. Táto kniha takpovediac odštartovala môj záujem o knihy, v ktorých zohráva úlohu nejaká psychická porucha (alebo čokoľvek čo to pripomína) ale hlavne si pamätám, že sa mi utkvela v pamäti ako jedna z mojich najobľúbenejších- či skôr možno v podvedomí, keďže som si z nej očividne toho nezapamätala až tak veľa XD.
Ďalší dôvod je, že na ňu referencia v knižke, ktorú som napísala ja- a ktorá by takpovediac potrebovala úpravy- takže menšie-väčšie zopakovanie si čo sa tam dialo mi určite nemôže uškodiť.
Pokiaľ by si niekto chcel osviežiť pamäť, poprípade náhodou o knihe ešte nikdy ani len nepočul, v krátkosti vám to priblížim:
Theodore Finch trpí depresiami no zároveň sa snaží žiť naplno, hľadať malé radosti a udržiavať sa čo najďalej od nezastaviteľného pádu do tmavej priepasti- v podobe aj niekoľkotýždňového spánku. Violet Markeyová už len čaká na maturitu, aby ušla z malého mesta kde ju prenasledujú spomienky na tragickú smrť jej sestry Eleanor. Ich cesty sa nečakane skrížia na okraji rímsy školskej zvonice. Nikoho neprekvapuje, že tam stojí Finch ale Violetinu prítomnosť si nevedia vysvetliť inak ako tým, že sa ho snaží zachrániť. Od toho dňa Finch nevie spustiť z Violet oči. Keď skončia spolu vo dvojici na školský projekt, kde majú za úlohu navštíviť zaujímavé miesta ich rodnej Indiany, obom to od základov zmení život... No zaváži to pri intenzite ich smútku?
Pravdupovediac nemám skúsenosti s podrobným rozoberaním knihy pri nie prvom čítaní- aj napriek tomu ako dlho tento blog už mám- takže som si zaviedla môj prvý čitateľský denníček formou takéhoto blogového príspevku.
UPOZORŇUJEM, ŽE BUDE OBSAHOVAŤ SPOILERY !!!
Ktoré však v zhodnotení na konci už nenájdete- keďže tam budú prevažne moje domnienky bez spomínania konkrétnych momentov deja, takže ak ste knihu nečítali a domnievate sa, že raz budete, môžete si prečítať aspoň záver. Ak sa aj napriek tomu obávate, že si čítanie pokazíte, môže vám poslúžiť recenzia od 13-ročnej Emily, ručím za jej dojmy z čítania, za kvalitu samotnej recenzie však nie :D.
Takže poďme na tie priebežné dojmy :).
24. marca 2020:
Začala som čítať. Všímam si, že film ma dosť ovplyvnil v tom ako si predstavujem postavy, aj v tom, že teraz ten príbeh vnímam o niečo depresívnejšie- vzhľadom na to, že ten film bol taký. Trochu ma to mrzí ale myslím, že časom na naladím na vlnu tej knihy a trochu sa odosobním od filmu.
Progres: 76/340
25. marca 2020:
To odosobnenie sa od filmu mi netrvalo veľmi dlho. Ráno, keď som sa pustila do čítania som tú knihu vnímala úplne inak ako včera. A užívala som si to, takže hádam mi to vydrží :). Taktiež som si uvedomila, že si toho pamätám menej než som predpokladala. Vlastne iba pár ikonických scén a základný dej. A to je škoda, neviem ako som to čítala- aj keď po 4 rokoch sa len ťažko viniť za niečo také :D.
Začína sa mi páčiť Brenda :D. Fincha mám rada stále- tú kapitolu kde sa tváril, že je Angličan si zapamätám :D.
Taktiež som si začala spisovať skvelé miesta, ktoré Finch a Violet navštívili- Park bibliobusov si musím nájsť ! Zistila som, že atmosféra stredoškolských kníh od vydavateľstva Yoli mi chýbala, trochu ma to prekvapuje ale asi to napriek tým všetkým cliché pre mňa stále má svoje čaro :D. Všetky tie situácie, ktoré sa na uplynulých stránkach odohrali som si dokázala veľmi verne predstaviť, takže štýl písania Jennifer Nivenovej milujem.
Stále ma prekvapuje koľko si toho nepamätám z prvého čítania ale dobrá správa je, že niektoré pasáže začínam spoznávať :).
Progres: 156/340
26. marca 2020:
Dostala som na časť kde sa Violet a Finch bozkávali...a to bolo tak krááááásne <3. Bola tam veta, ktorú som mala utkvenú v pamäti celé tie štyri roky a nevedela som poriadne skadiaľ je. Takže teraz už viem :D.
Len škoda, že tu sa to už začína pomaly babrať. Achhhhh bodaj by som nevedela ako tá kniha skončí :(.Progres: 190/340
27. marca 2020:
Dnes som prečítala dosť veľa- vlastne som mala sčasti v pláne knihu dočítať ale nakoniec som si povedala, že stačí, keď prejdem cez ten významný úsek kde zomrie jedna z mojich najobľúbenejších knižných postáv ever, aby som si mohla byť istá, že som to prežila. A potom som dostala sto chutí začať čítať zase od začiatku kde bola táto postava ešte živá a mala som pred sebou tri stovky strán naozaj naozaj úžasnej knihy... Au :(.
(Taktiež som si uvedomila, že som si tam možno mala dávať tie lepíky- až na to, že momentálne nemám žiadne také, ktoré by podľa mňa neznehodnotili tú knihu. Takže nabudúce.)
Progres: 318/340
28. marca 2020:
Dočítala som si jednu z najčarovnejších častí knihy: o tom ako Violet dokončila potulky. Keď už som ti tie lepíky nedávala, dobré rozhodnutie aspoň bolo, že som si tie všetky skvelé miesta spísala. A here´s the thing...hoci si pravdepodobne veľa ľudí myslí, že v Indiane nič nie (vrátane obyvateľov Indiany), mýlite sa. A ja dúfam, že raz budem mať príležitosť ísť po stopách Violet a Fincha a všetky tie miesta navštíviť :). Takže myslím, že je čas na menšie vyhodnotenie (ktoré je v tomto momente dostupné aj na Goodreads ale tu bude viac vymakané, takže vám ho odporúčam tu XD)...
Zo začiatku som si nebola istá či to túto knihu zo zoznamu obľúbených skôr nevyradí. Niežeby by ma tam niečo nahnevalo, skôr mi to nepripadalo ako nič také špeciálne. A to, že mi nepracovala predstavivosť ale stále sa mi v hlave vynárali obrázky z filmu (ktorý bol pekný ale na môj vkus sa málo zhodoval s mojimi vizuálnymi predstavami hrdinov etc. etc. XD), čo ma tiež pekne štvalo. V Každom prípade sa to rýchlo rozbehlo a ako môžete vidieť aj vyššie, stránky mi ubiehali v podstate samé- hoci tá kniha nie je nejaká špeciálne dlhá tak či tak :D. A svet Violet a Fincha, a hlavne ich potulky boli zrazu aj môj svet.
Áno, rýchlo som pochopila, že Violet a Finch si rozumeli lebo boli takpovediac na jednej vlne- aj keď predsa len každý trochu iným spôsobom- a nikto iný ich nedokázal pochopiť natoľko ako dokázali oni jeden druhého. A vôbec, veľa vecí mi tam bolo oveľa jasnejších než pri mojom prvom čítaní. Bodaj mi nie, keď som si očividne pamätala slabú tretinu knihy. Jasné, ono to za posledné 4 roky muselo trochu vyprchať ale aj tak netuším ako som tú knihu vlastne čítala. Faktom zostáva, že najviac som si odtiaľ aj tak zapamätala ich skvelé miesta a jednu konkrétnu vetu z momentu kedy sa prvý raz bozkávali- je to vtipné ale v podstate vôbec nie prekvapivé, keďže vtedy ma bavilo prevažne cestovanie a romantické scény z knižiek :). Čo sa nezmenilo ale rozdiel medzi mojím 12/13-ročným a 17-ročným ja, je (našťastie XD) dosť veľký, takže som presvedčená, že tá kniha mi dala oveľa viac takto po 4 rokoch, hoci aj jej prvé čítanie som si užívala. Hrdinovia boli v podstate v mojom veku a hoci za sebou nemám trápenie takého kalibru ako Finch a Violet, za 4 roky sa toho stalo dosť a tým pádom som vedela viac oceniť iné aspekty knihy než len cestovanie a bozkávacie scény (lol :D). Myslím, že by ste si to mali prečítať. Na stredoškolskú romancu je to kniha veľmi výnimočná, a nielen to- vlastne je výnimočná tak celkovo, výnimočnejšia než ten film, výnimočnejšia než Vesmír na pleciach (druhá kniha od tejto autorky).
Hoci to nie je na plných 5 hviezdičiek, 4 sú príliš málo, takže hodnotenie písať nebudem :). Aj tak je podstatné iba to, že je to asi moja tretia najobľúbenejšia kniha (jedna z najobľúbenejších určite) a že to druhé čítanie určite nebolo posledné.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára