piatok 19. februára 2021

Všetky filmy, ktoré som videla v roku 2020

 Dlho som sa tešila na písanie tohto článku. Vzhľadom na to, že filmy boli podstatným aspektom môjho roka 2020, viac ako kedykoľvek predtým som si uvedomila koľko pre mňa vlastne znamenajú, koľko mi niektoré dávajú a tie čo nie sú (väčšinou) aspoň vtipné. Po krátkom prezretí môjho zoznamu všetkého čo som v roku 2020 videla po prvý raz, som si uvedomila, že som videla fakt veľa rozličných žánrov, hoci niektorým sa stále (nie až tak) podvedome vyhýbam. Každopádne som rovnako ako pri knihách, aj pri filmoch postrehla, že som o niečo vyberavejšia než som zvykla byť. 

Za rok som videla 32 filmov, čo je v podstate toľko, koľko som prečítala kníh- neviem či je to veľa alebo málo, dokonca ani na moje pomery, keďže som si nikdy nezvykla takto zapisovať čo všetko som videla. No viem, že som sa odvážila tento filmový vesmír celkom objavovať a pozrela som si veci, o akých sa mi predtým ani nesnívalo. 

Netrúfala som si týmto filmom dávať nejaké hviezdičky, hodnotenia alebo iné čísla, no z mojich popisov k nim vám bude jasné čo si o každom tom filme myslím. A to mi tak trochu aj pripomína, že by som sa mala prestať obávať písania filmových recenzií. Takže vám predstavujem môj pestrý zoznam filmov, ktoré som videla v roku 2020 ! 

(Trailer sem hodím iba na niektoré, inak by mal tento článok asi milión kilometrov, a nemá zmysel vám sem dať trailer na niečo, čo sa mi nepáčilo :))

1. 1789 (2012): Môj rok sa začal ako inak v Saumure, a k tomu s muzikálom o Francúzskej revolúcii, ktorý pustila moja hosťovská rodina. Hoci by som si z toho mohla pamätať aj viac, oceňujem soundtrack a kostýmy, a čoraz častejšie sa pohrávam s myšlienkou, že by som sa na to pozrela znova. Ono to vlastne ani nie je filmový muzikál- je to video predstavenia na javisku, ak viete čo myslím. Lenže tým, že to vychádza na DVD-čku a pri pozeraní nie je ťažké zabudnúť na to, že je to vlastne divadlo, myslím, že ako film to môžem rátať úplne v pohode. A dve pesničky odtiaľ počúvam doteraz :). 

2. All The Bright Places / Všetky skvelé miesta (Brett Haley, 2020): Môj najočakávanejší film za...poriadne dlhý čas. Všetky skvelé miesta som prvý raz čítala v roku 2015 a odvtedy som netrpezlivo sledovala instagram autorky, aby som videla ako to vyzerá s filmom. No a mám pocit, že som čakala viac, ale nakoniec to bolo celkom fajn. Nenaštvalo ma to, ani zvlášť neohúrilo. Môj problém bol, že Fincha som si počas čítania predstavovala úplne inak a hoci Justice Smith je skvelý herec, s mojimi víziami sa to proste nezhodovalo. Určite však neľutujem, že som sa na to nakoniec pozrela...po toľkých rokoch čakania :D. 



3. Le fabuleux destin d´Amelie Poulain / Amelie z Montmartru (Jean Pierre Jeunet, 2001): A je to. Mám nový film do zoznamu najobľúbenejších. Nemala by som sa o tom rozpisovať znovu (hoci by som veľmi rada), už som tento film zmienila v zhrnutí roka 2020 a takisto v článku o prvom týždni v karanténe. No poviem toľko, že málokedy nájdem film, ktorý by bol hlavnou postavou, myšlienkami, prostredím a spracovaním...tak veľmi pre mňa ako Amelie. 



4. Wonder / Obyčajná tvár ( Stephen Chbosky, 2017): Kedysi som to zmeškala v kine, potom sa mi naskytla príležitosť pozrieť si to v telke. Tento film vám má čo povedať, má myšlienku a všeobecne je veľmi pekný. Miestami ma nebavil tak, ako by som si predstavovala a stále ma občas udivuje ako sú deti na základnej škole schopné sa k sebe správať, no vo výsledku v sebe nesie dôležité posolstvo. Nie som si istá či by som si ho z dlhej chvíle pozrela znovu, pretože som sa miestami nudila, ale aj tak by som povedala, že za pozretie to stojí. 

5. Anne of Green Gables: The Sequel / Anna zo Zeleného domu II (Kevin Sullivan , 1987): Anna či už v knižnej, alebo filmovej podobe- a verím, že v seriálovej takisto, keď si ju raz pozriem, ma nikdy neomrzí. Je to svet, do ktorého rada unikám z reality, takže som rada, že som konečne videla aj tento film. Netuším čo by som mu vytkla. 

6. Anne of Green Gables: The Continuing Story / Anna zo Zeleného domu: Príbeh pokračuje (Stefan Scaini, 2000): Môj unpopular opinion je, že aj tento film sa mi páčil... Veľakrát som ho pozerala predtým- ale nedajte sa oklamať, len verziu na youtube, kde je približne polovica tohto filmu. Nuž, musela som si počkať na televízne vysielanie. A hoci je to také to nečakané pokračovanie po mnohých rokoch, ja sa musím priznať, že na tom niečo je, a že si ma aj takýto scenár svojím spôsobom získal.

7. Home / Domov (Yann Arthus Bertrand, 2009):  Keď už domáca úloha z geografie bola pozrieť si tento dokument... Ale vážne, bolo to dobré naozaj- tento dokument by sa do sveta mal dostať, okrem iného aj preto, že napriek roku kedy bol natočený je téma stále aktuálna a naša planéta je na tom v podstate zrejme ešte horšie ako teraz. Veľakrát som na tento film myslela odkedy som ho videla. 



8. Friends With Benefits / Kamarád taky rád (Will Gluck, 2011): Toto ma značne prekvapilo. Ono je to v skutočnosti fakt dobrá komédia. Jasné, je to predvídateľné a prostredie New Yorku je už tiež celkom klišé, ale nepovedala by som, že je to blbosť. Ja som sa na tom úprimne pobavila.

9. To All The Boys: P.S. I Still Love You / Všetkým chalanom ktorých som milovala: P.S. Stále ťa milujem ( Michael Fimognari, 2020): Ďalší neskutočne očakávaný film. To All The Boys I´ve Loved Before je môj number one film na piatkový večer, keď neviem čo mám pozerať a neuveriteľne sa mi s tým vytúženým oddychom pre začiatkom víkendu spája. Na môj vkus bola dvojka trochu slabšia a bolo vidno, že to režíroval niekto iný, ale tak stále je to milé. U mňa však vyhráva jednotka. No a som zvedavá na 3.diel !

10. Swiped (Ann Deborah Fishman, 2018): Toto ma na dlhú dobu odradilo pozerať akýkoľvek film, ktorý som mala uložený na Netflixe. A to, že Noah Centineo má na konte štyri filmy, ktoré sú úplne rovnaké tomu tiež na kvalite nepridáva. Každá a jedna postava v tomto filme, okrem hlavného hrdinu, bola hrozne tupá, to sa nedalo. 

11. Dirty Dancing / Hriešny tanec (Emile Ardolino, 1987): Viem, že som asi nielen jediný človek, ktorý tento film videl až tento rok, ale aj jediná kto si o ňom najprv pozrel epizódu v dokumente Movies That Made Us, a až potom naozaj ten film. Ale niečo takéto si u mňa nemá čo pokaziť. Ako v podstate hocičo, kde zohráva významnú úlohu hudba. 

12. Grease / Pomáda (Randall Kleiser, 1978): Platia posledné dve vety toho, čo som povedala o Hriešnom tanci :). Dej bol slabší, ale tým, že je to muzikál o to v podstate nešlo. Tie pesničky od leta neopustili moje playlisty :)). 

13. The Breakfast Club / Raňajkový klub (John Hughes, 1985): Pri 80s filmoch aj zostaneme. Toto som si chcela pozrieť odkedy som o tom počula v jednom podcaste. Nesklamalo. Má to podstatnú myšlienku, na ktorú ľudia často nemyslia, ale mali by. Pozrite si to. 

14. Lady Bird (Greta Gerwig, 2017): Och môj bože. Tento film mi tak neskutočne sadol <3. Milujem coming-of-age a milujem, keď je to podané originálne a Greta je úžasná režisérka. Viac som už dodala vo vyhodnotení roka, keďže-áno-tento film sa zaradil medzi najlepšie sa tento rok <3.



15. Hubie Halloween / Hubieho Halloween (Steven Brill, 2020): Toto bola popravde veľká blbosť, a Halloween som mohla stráviť aj pri niečom inom, ale na druhej strane som sa aj dosť nasmiala. Síce ma to utvrdilo v tom aké ťažké je nájsť (a teda zrejme aj natočiť) dobrú komédiu. Napriek všetkému sa mi však páčilo obsadenie. Pojednáva to v podstate o tom, že Hubie, ktorého nikto v meste nemá ktovieako rád robí securiťáka na Halloween a rozhodne sa vyriešiť radu záhadných zmiznutí. Okrem toho je aj po rokoch stále zamilovaný do Violet Valentineovej, ktorá s ním chodila na strednú a momentálne má tri deti- Danielle, Cookie a Willa zo Stranger Things (musela som- rozumejte, že toho chalana hrá Noah Schnapp :D). Neviem či by som vám to priamo odporučila, no napriek tomu, že ten film rozhodne nie je dobrý, mám na jeho pozeranie pár fajn spomienok :)). 

16. Holidate / Sviatočné rande (John Whitesell, 2020): Tu sa pre mňa zjavne začala sezóna vianočných filmov, napriek tomu, že bola, počítam, polovica novembra (tu som sa pozastavila nad tým, že vlastne 50% týchto filmov čo som tu videla som pozerala v novembri a dcembri). Po predchádzajúcom filme som nemala vysoké očakávanie od...netflixovej komédie z roku 2020. Ale náhodou mi to prišlo aj celkom pekné. Jasné, nebolo tam nič prekvapivé, pár cringy momentov by si ten film mohol odpustiť, vlastne tam ani tak nejde o Vianoce a pre lepšie spracovanie toho istého motívu by so na vašom mieste zvolila nórsky seriál Home For Christmas. Ale nijak ma nenaštvalo, že som si to pozrela a pobavilo, takže... :). 

17. La Belle Époque / Zažiť znovu (Nicolas Bedos, 2019): Ani to nebudem obkecávať, ďalší z najlepších filmov za tento rok, ktorý mi stál za to rozpísanie sa v inom článku :). Všetko je tam veľmi...francúzske? Neviem, snažím sa tým povedať, že ak hľadáte dobrý francúzsky film a trebárs s témou nostalgie (*tu som si uvedomila, že by mi mohol poslúžiť ako užitočný príklad na maturite k téme Mémoire- Pamäť*), určite si ho pozrite. Už pred pozeraním som predpokladala, že to bude zaujímavé, ale že až také špeciálne... To mi vzalo dych. 

18. Anjel Pána 2 (Jirí Strach, 2016): Proste česká vianočná rozprávka, ktorú som asi už raz zaregistrovala v telke, ale nepamätám si, že by som to pozerala celé. Je to strašne vtipné :D. Nepozerala som to cielene, ale keď to tento rok v decembri pôjde v telke, neprepnite :)). A sú tam pekné zábery Prahy :D. 

19. Flushed Away / Spláchnutý (David Bowers, 2006): Tento film som pozerala tak možno desať rokov dozadu, ale taktiež si nepamätám, že by som ho videla do konca, tak ho píšem sem. Je to super animák, čo vám budem rozprávať :DD. Ak sa chcete zasmiať a hľadáte niečo s trefnými dialógmi a super soundtrackom tak toto. Už len tá zápletka znie vtipne. 


20. Fifty Shades of Black / Päťdesiat odtieňov čiernej (Michael Tiddes, 2016): Nikdy som nevidela Fifty Shades of Grey a vďaka videám Alexa Meyersa ani nemusím lol :D. O tejto paródii na daný film som sa dozvedela úplne náhodou a bola som proste zvedavá. Možno som pri tom zistila, že paródie nebudú asi môj najobľúbenejší žáner, dokonca ani keď parodujú niečo, kde sa už aj tak dokopy nič nedeje, ale na druhej strane som sa nasmiala viac než som ochotná priznať. Je to veľká blbosť a ten humor sa asi najvýstižnejšie dá nazvať ako nevhodný, ale tak je to proste paródia. Čo sa dalo čakať? :D

21. Vampires Suck / Sajrajt Sága (Jason Friedberg, 2010): Toto bola ešte väčšia blbosť ako ten predchádzajúci, ale zaujalo ma to ako to vystihlo všetky slabé stránky Twilightu XDD. Akože sú to dve hodiny, ktoré sa mi v živote nevrátia, aj keď tam bolo pár momentov, ktoré som si užila. 

22. 12 Gifts of Christmas / 12 darčekov (Peter Sullivan, 2015) : Klasický a predvídateľný vianočný film akých chodí v telke toľko, že sa človek čuduje, že ich ešte stále produkujú. V každom prípade, toto bolo celkom milé :). Nie je to nič originálne, ale páčilo sa mi to. 

23. Final Cut, Ladies and Gentlemen (György Pálfi, 2012): Film do kategórie netradičných filmárskych techník. Príde mi to proste strašne zaujímavé, hoci na ten film v podstate nie sú práva lebo by to stálo majland. Pozrite si a uvidíte o čom hovorím. 

24. Špindl (Milan Cieslar, 2017): Tu sa začal môj zimný maratón filmov, ktoré sa odohrávajú v horách. Nebol plánovaný, proste som iba narazila na veľa takých filmov za sebou. Toto určite odporúčam, je to vtipné, je tam veľa zaujímavých postáv a bavilo ma to prostredie :D. 



25. Vianoce na 5.pokus (Nimisha Mukerji, 2019): Tento film je jedna z tých lepších vianočných komédii, ktoré som videla. Možno preto, aké zlaté to bolo :). Figurovalo tam veľa psov a celkovo mi to bolo také sympatické <3. Myslím, že vianočné romantické komédie sú viac-menej na jedno kopyto, takže toto bola príjemná zmena, keďže sa to aspoň trochu odlišovalo od toho čo vidíme bežne :)).

26. Ženská na vrchole (Lenka Kny, 2019): V podstate niečo ako Špindl, ešte tam aj hrá tá istá herečka :D. Hlavná postava bola síce pomerne otravná a zaujalo ma to o niečo menej, ale tiež celkom vtipné. Taká rodinná komédia :). 

27. Šťastný Nový rok (Jakub Króner, 2019): Na toto sme minulý rok chceli ísť do kina, lenže nakoniec nám to nevyšlo, preto ma veľmi potešilo, keď to dávali v telke. Celkom som tým hrdinom závidela, že trávia Silvester v Tatrách, kým my sme dobre, že nemali zakázané opustiť byt :D. Stále neviem či to mojej depke z lockdownu pomohlo alebo uškodilo, ale ako film je to fajn :D. 

28. Příde letos Ježíšek? (Lenka Kny, 2019): Nezapamätala som si tento film nejako extra, a stále si nie som celkom istá čo sa tam stalo, ale...neviem., možno ako mladšiu by ma to bavilo viac, ale určite stojí za vyskúšanie :)).

29. Anděl na horách (Bořivoj Zeman, 1955): Jeden zo starých filmov aké dávajú v telke na Štedrý deň :). Pobavilo, nemám čo dodať. 

30. Snehuliaci (Ján Roháč, 1980): Krátky film, ktorý podľa slov mojich rodičov chodil v telke ešte, keď boli oni deti. Celkom by ma zaujímalo ako sa v tej dobe robili také efekty, ako sú v tomto filme, ale to je už asi o inom.

31. Nekonečný príbeh (Wolfgang Petersen, 1984): V živote som tento film nevidela do konca, no som celkom rada za to, že sa mi to podarilo až tento rok, pretože tú atmosféru som si zamilovala. Viem, že dnešné fantasy sú už iné, ale ten svet vyvolával vo mne podobný dojem ako som mala pri počúvaní audioknihy Hobita <3. Hoci mám značné resty v čítaní fantasy kníh a pozeraní fantasy filmov, tento ma utvrdil v tom ako veľmi tento žáner milujem. Nie som istá či by som si prečítala knihu, keďže vďaka filmu už viem čo sa tam stalo, ale veľmi mi to sadlo :)). 



32. Vianoce v Paríži (Justin C. Dyck, 2019): Okej, rok som zakončila veľkou blbosťou, ale zas netvrdím, že vás tento film  niečím naštve, len proste nie je dobrý. Zase nepovažujem jeho pozeranie za stratený čas, ale keď niekde sneží z modrej oblohy, musíte uznať, že na efektoch bolo treba zapracovať :D. Navyše Paríž v názve je veľký clickbait a je asi tak v štvrtine filmu, ale pohode XD. 


sobota 23. januára 2021

Knižná výzva na rok 2021

 O tohtoročnej knižnej výzve toho neplánujem písať veľa, keďže je v mojom prípade iba taká symbolická. Nech by som zvyšovala počet kníh, ktoré chcem prečítať akokoľvek, nikdy by som sa do toho aj tak nenútila. Moja méta je teda 35 kníh, myslím, že toľko by som prečítala aj keby som nechcela. No namiesto počtu kníh sa chcem sústrediť hlavne na prečítanie toho čo mám doma (poprípade predanie toho, čo som vytriedila preč), pričom sa nebudem do ničoho nútiť, ale ani zbytočne nakupovať. Myslím, že cieľ nekúpiť si za rok žiadnu novú knihu by bol až príliš obmedzujúci, preto som si vymyslela, že za každé štyri prečítané knihy z mojej poličky- nie knižnica, ani nič čo nepatrí mne, mám nárok kúpiť si jednu novú. Jedna z mála vecí, ktorým lockdown prospieva je, že neutrácam peniaze. Každopádne uvidíme ako dlho to vydrží. 

Zvykla som používať šablónky od Ells, no tento rok som výzvu od nej nenašla takže si s dovolením požičiam jednu z minulého a ostatné si teda zrejme vytvorím sama. 

Neostáva mi nič iné, než vám zaželať veľa šťastia, či už nejakú výzvu plníte alebo nie- jednoducho, aby ste si čítanie užili najviac ako sa dá !



JANUÁR

1. Anastázia Romanovová (Nadine Brandes) 4/5

2. Úžasný svet depresie (John Moe) 4/5  

3. re-reading: Mŕtve dievča neklame (Jay Asher) 4,5/5

4. Psy malých plemien (Olga Hund) 3/5


FEBRUÁR

5. Medveďovce (Fredrik Backman) 5/5

6. Hobit: Cesta tam a zase spátky (J.R.R. Tolkien) 4/5

7. 

nedeľa 17. januára 2021

Knižné, filmové a hudobné vyhodnotenie roka 2020

 Pred pár dňami som sa konečne dostala k takej väčšej reflexii môjho roka 2020 (už bolo načase, haha) a nevedela som sa rozhodnúť akým štýlom zobrať tento článok. Na to, že som väčšinu roka bola zavretá doma sa mi toho vcelku veľa stalo, aj keď ide teda hlavne o osobnostné zmeny, zážitky by sa tiež našli. 

Každopádne, prvá verzia tohto článku mi spustila až chorobnú nostalgiu na môj pobyt vo Francúzsku, kde som pred rokom o takomto čase už bola (a následne bola z môjho ideálu vytrhnutá kvôli corone, ale o tom inokedy), a vedela som, že pokiaľ by som chcela celý môj rok vyrozprávať spôsobom viac-dielneho príbehu, ktorý som si pôvodne zvolila, asi by som sa nikam nepohla, lebo realita je taká, že lockdown mi už lezie na mozog, a nedokážem poriadne vydržať ani vo vlastnej izbe, nieto ešte sa zožierať pri písaní príbehu. Zajtra sa opäť vraciame k home-schoolingu, takže uvidíme či sa tentoraz zbláznim, alebo ešte nie. 

Inými slovami, bol najvyšší čas prejsť k mojej zvyčajnej terapii, čo je vytvorenie niečoho na Emily´s Stories. Bavíme sa o knižnom obsahu, pretože by trvalo roky spísať všetko, čo sa mi v roku 2020 stalo- uisťujem vás však, že sa k tomu určite vrátim skôr ako v nejakej mojej autobiografii ( :P ). Ocitla som sa totiž sa dva aj pol mesiaca vo Francúzsku, kde som spoznala toľko ľudí, že po zvážení mojich schopností zoznamovať sa, to ani nepôsobí realisticky a cez karanténu sa toho u mňa zmenilo viac, než by som kedy čakala, že sa v najbližšej dobe zmení. Aha a áno, nemôžem vynechať, že rok sa niesol v znamení prvého skutočného vzťahu v mojom živote, ktorý stále trvá aj napriek tomu, že 2020 s celou coronou je veľmi...*vtipné* obdobie na niečo také. 

Lenže pointou tohto článku je niečo iné... A je načase sa do toho pustiť. 


Hitparáda kníh roka 2020, alebo najlepšie a najhoršie knihy (a veľa iného...)

Mnohé moje posledné videá nasvedčujú tomu, že v tomto roku som trochu prehodnotila to, čo čítam a uvedomila si, že nie všetko, na čo som bola posledné roky zvyknutá je nutne pre mňa ešte aj teraz. Narážam na to, že v istom bode som si uvedomila, že sa pri čítaní až príliš často cítim prázdno a mám problém nájsť niečo, čo ma pohltí tak, ako to zvykli iné knihy v minulosti. Navzdory tejto desivo znejúcej kríze sa však stačilo iba trochu zamyslieť nad tým, ktoré typy kníh by som už radšej pustila, a ktorým by som naopak rada dala šancu, hoci som predtým nezvykla mať také nutkanie. Tento proces sa však so mnou tiahol v podstate celý rok, takže moje čítanie bolo naozaj rôznorodé a mám pocit, že 35 kníh (no hej, je to tak, nemala som toľko času na čítanie, koľko by som si predstavovala) je jednoducho málo na to, aby som vybrala až 10 najlepších. P

Preto som si vytvorila výnimočnú TOP 5ku a k tomu veľa iných kategórií inšpirovaných hitparádou kníh, ktorá kedysi zvykla bývať na blogoch :). Samozrejme- hoci väčšina z vás pravdepodobne už tento zoznam niekam postovala- neváhajte napísať mi do komentára vaše najobľúbenejšie knihy za uplynulý rok. 


Najlepšie knihy- TOP 5 : Dajme tomu, že som sa snažila vytvoriť nejaké poradie, ale neberte ho až príliš vážne :). 

1. Zrodená z ohňa (Sarah J.Maas): Tak prosím. Moja najobľúbenejšia kniha za rok 2020. Viem, že to nie je ani veľmi originálny, ani nejaký prekvapivý výber, vzhľadom na to akú recenziu som na túto knihu spravila. A vzhľadom na to, že rozhodne nie som jediná kto má na ňu takýto názor. Už pri čítaní Koruny z temnoty som mala dojem, že táto séria sa mi nakoniec bude páčiť viac než by som čakala. A mám z toho obrovskú radosť ! Vďaka Zrodenej z ohňa som začala byť nahypovaná čítať prakticky akékoľvek fantasy knihy- už mi chýbal pocit, aký som mala pri sériách ako Percy Jackson, či Tieňolovcoch. Milujem. 

2. Just one day (Gayle Forman): Po tr
och rokoch som sa dostala ku knihe, ktorej príbeh v podstate zodpovedá tomu, čo so mnou spravilo Francúzsko. Sčasti. Veľkou témou tejto knihe je jednoducho cestovanie a všetko okolo neho. Spoznávanie ľudí. Infiltrovanie sa do života v danej krajine. Aj to ako vás môže zmeniť.  Na tom sa u mňa nedá nič pokaziť :). Nechápem ako som mohla nad touto knihou váhať tak dlho, ale zrejme iba musel prísť ten správny čas. Zase raz som sa presvedčila o tom, že Gayle mi svojimi nápadmi a štýlom písania maximálne vyhovuje... Po tejto knihe som čítala aj druhý diel (Just one year) a tento článok mi pripomína, že by som si mala zohnať Just one night. Táto kniha je dokonalá a pokiaľ ste nadšenci cestovania, je presne pre vás <3. 

3. Smrť a iné okamihy môjho života (Sebastian Niedlich): Táto kniha ma
maximálne prekvapila a užila som si každú stránku. Veľmi mi sadol ten štýl písania, štruktúra príbehu a hlavne postavy :D. Na to, že som pred jej čítaním na chvíľu zabudla, že ju doma mám, je to celkom dobré skóre. Obsahuje (nielen) ) čierny humor veľa nápaditých momentov, pri ktorých som sa fakt nasmiala. 

4. Psia duša (W.Bruce Cameron): Ako mnoho iných ľudí (či už ide o knižnú alebo filmovú verziu) som pri tom plakala. Nedalo sa inak. Veď to bolo krásne. Ak ste skeptickí voči príbehom z pohľadu zvierat, nemusíte byť. Je to veľmi premyslené a as nemusím dodávať, že dojímavé. Nepočítala som koľkokrát som pri tom plakala. 

5. Hillbilly Elegy (J.D.Vance): Kniha, ktorá sa radí do kategórie *nikdy som nič také nečítala, ale odteraz budem*. Moja prvá skúsenosť s nejakou non-fiction knihou odohrávajúcou sa v Amerike dopadla veľmi dobre a po (bohužiaľ) mnohých knihách, ktoré sa mi čítali pomaly a ťažkopádne bola toto taká jednohubka, a to aj napriek tej téme. Autor dobre vysvetľuje súvislosti, takže som bola schopná pochopiť všetko o čom písal, aj napriek tomu, že rozhodne nie som odborníčka na sociológiu, alebo niečo podobné. V každom prípade to bolo čtivé a veľmi zaujímavé. Takže pokiaľ máte chuť prečítať si niečo autobiografického charakteru, za mňa ÁNO. 


Najhoršie knihy- TOP 3: Toto odbavíme rýchlo, nech to máme za sebou. Nikdy som nezvykla byť natoľko náročná, aby som to nejako prežívala s knihami, ktoré sa mi skoro vôbec nepáčili a zvyčajne ich ani nie je veľa. No možno práve toto je znak, že som sa mentálne niekam posunula. 

1. Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová): To, že sa mi táto kniha nepáčila som dlhšie spracúvala, keďže ja som presne ten typ človeka, na ktorého by ste povedali, že presladený príbeh lásky sa mi bude páčiť. Je pravda, že táto kniha vo mne vyvolala emócie, ale keď sa na ňu pozriem spätne, nemám z toho čítania dobrý pocit. Proste som sa trafila mimo. 

2. Riverdale: Get Out Of Town (Micol Ostow): Proste moje dni, kedy ma bavila Riverdale tematika sú už asi zrátané. No tu bol hlavne problém, že to nemalo poriadny dej a jediná akčnejšia scéna bola tak na dvoch stranách. Jednoducho, po tom ako Riverdale dopadol, by som mala prehodnotiť čítanie kníh, ktoré zarábajú na tomto seriáli. 

3. Glee: Jak to začalo (Sophie Lowellová):
Viem, že atmosféra tejto knihy by bola pre mňa úplne mega v časoch, keď som ešte iba začínala s príbehmi zo strednej. No v tomto bode to bola pozitívna skúsenosť iba preto, že som ju čítala v rámci štafety. Okrem vecí, ktoré sa spájajú so štafetou mi to nič extra nedalo. Zato som dostala chuť dopozerať seriál, čo by sa dalo považovať za pozitívum v súvislosti s touto knihou, ale inak...už proste nie som na príbehy, v ktorých roztlieskavačky bojujú s nepopulárnymi deckami. 



Najväčšie prekvapenie: 

Falošný bozk (Mary E.Pearsonová): Táto kniha by sa najvýstižnejšie dala popísať slovom *mindfuck*. Viac slov ani netreba. Kto ste čítali, tak viete :). 


Najväčšie sklamanie:

L´amour, la vie et ma liste (Kasie West): Myslím si, že nápad tejto knihy bol pomerne nevyužitý. Bolo to zlaté, ale proste...ten slabý dej to pomerne dosť pokazil a čítala som ju asi pol roka. 


Najdivnejšia kniha: 

Som Paula (Ondrej Štefánik): Ešte stále len sťažka dokážem uveriť, že niečo také sa zrodilo v ľudskej hlave. Na jednej strane autora obdivujem, na druhej nemám ani poňatia čo sa v tej poslednej tretine stalo. 


Najoriginálnejšia kniha: 

Vianočné dni (Jeannette Wintersonová): Autorka má úžasné myšlienky. Ak neviete čo čítať na Vianoce, toto vám odporúčam všetkými desiatimi. Prečítala som ju dvakrát v jednom roku. To hovorí za veľa. 


Najromantickejšia kniha: 

Love and Misadventure (Lang Leav): Čo by mohlo byť romantickejšie než kniha poézie o láske. Niežeby to vždy bolo veselé a sladké, obsahuje aj veľa sklamania spojeného s láskou, ale vo výsledku je to strašne krásne. A láska je všetko o čo tam ide, takže... <3. 






Filmy: Pri filmoch nebudem vypisovať toto všetko, čo som spravila pri knihách, pretože plánujem príspevok, v ktorom vypíšem všetky filmy, ktoré som videla v roku 2020 a niečo ku každému poviem. No nateraz zmienim, že som videla 32 filmov- mám na mysli filmy, ktoré som videla po prvý raz, (nie miliónty re-watching To All The Boys I´ve Loved Before)- čo je v podstate skoro toľko, koľko som prečítala kníh. To mi prišlo zaujímavé, netušila som, že pozerám až toľko filmov...na druhej strane, mali sme dve karantény, takže... :).

Každopádne, nateraz som sa rozhodla zostaviť TOP 3, mini-zoznam filmov, ktorým by ste mali zaručene dať šancu, pretože si myslím, že všetky 3 by mohli niečo dať viac-menej každému. Znova- nepovedala by som, že sú nutne v nejakom poradí, bude len také improvizované :)).

1. Amelie z Montmartru / Le fabuleux destin d´Amelie Poulain (2001, Jean-Pierre Jeunes): K tomuto fav filmu za celý rok som mala tak blízko asi tak od roku 2016, kedy sme prerábali izby a našli sme DVD-čko. Keby som bola vedela ako veľmi sa nájdem v postave Amélie, ktorá žije na Mortmartri, pracuje v kaviarni (okay, to nie sú tie časti, v ktorých sme si podobné :P) a robí pre ľudí pekné veci, po ktorých však nechce, aby vedeli, že sú od nej, asi by som si to pustila už veľmi dávno. Na druhej strane si nemyslím, že ako mladšia by som to ocenila. Pamätám si, že keď sme jeden klip odtiaľ pozerali v prváku na francúzštine, myslela som si, že ten žltý filter je nejaká chyba súboru...super XD. Našťastie v 17-tich mám už zrejme pozretých dosť netflixových teenage drám na to, aby sa mi takýto film páčil viac ako všetko čo som videla, v podstate nielen v roku 2020. S čistým svedomím ho môžem zaradiť medzi jeden z mojich najobľúbenejších. Netrúfam si povedať, že by to sadlo každému, ale dúfam, že ak si tento film niekedy pustíte, aspoň uvidíte aké je to špeciálne a hrozne hrozne krásne. Proste Amelie <3. 


2. Lady Bird (2017, Greta Gerwig): Tento film bol presne moja šálka kávy. Bol coming-of-age, ale zároveň nie taký ten cheesy a otrepaný, naopak vo mne zanechal silný dojem a mala som pocit, že režisérka do toho naozaj dala kus seba, čo sa mi neskôr potvrdilo pri pozeraní interview :)). Herci sú skvelí a celá atmosféra toho filmu je veľmi nápaditá, až som sa ešte mesiac aj pol potom bála pozerať niečo iné, lebo som mala pocit, že tomuto sa to v žiadnom prípade nevyrovná. Príbeh na prvý pohľad neznie nejako zvlášť originálne- je to o tínedžerke Christine, ktorá si želá byť prezývaná Lady Bird a jej želaním je dostať sa na vysokú preč z rodného Sacramenta, hoci jej rodina si to nemôže dovoliť. Film sleduje jej život na katolíckej škole, ako aj jej prvé lásky a tak ďalej, však to už poznáte. Ale prevedením a dialógmi sa odlišuje od mnohých iných filmov z tohto žánru, a nemyslím si, že budete ľutovať, ak si tento film pustíte. Ak vás ani toto nepresvedčilo, mám tu niečo v zálohe: hrá tam Timothée Chalamet :P. 



3. Zažiť to znovu / La Belle Époque (2019, Nicolas Bedos): S týmto filmom sa spája vôbec prvá moja návšteva Filmového klubu Múzea SNP. Išla som tam kvôli anotácii tohto filmu a predpokladala som, že by to mohlo byť skvelé, ale nečakala som, že až tak. A hoci nie všetky francúzske filmy, ktoré vidím sa mi páčia, ako vidím, je tu už druhý z tejto top trojky, takže na nich asi niečo bude :D. 

Tento film je o nostalgii. A ja vám musím povedať, že teraz, keď som práve v období kedy si oveľa viac uvedomujem ako mi chýba môj pobyt v Saumure a vôbec celé Francúzsko, presne cítim a chápem tento dotieravý pocit, okolo ktorého sa celý film točí. Je o postaršom páre, ktorým to už ani náhodou nefunguje a muž-hlavný hrdina- si najviac zo všetkého želá vrátiť sa do doby, kedy sa prvý raz stretol so svojou manželkou. A existuje spoločnosť, ktorá mu to umožní. 

Je to jeden z tých filmov, pri myšlienke, na ktoré sa mi točí hlava pri predstave koľko rekvizitov a kulís na to bolo treba, ale to je nepodstatné. Veľmi verne tam boli vykreslené všetky emócie, a v nemálo momentoch vedel prekvapiť. A mám potrebu povedať, že hoci to bola viac dráma, než komédia, na vzťahu Antoina a Margot som sa strašne zabávala XDD.  Ak budete niekedy hľadať dobrý francúzsky film, tak si spomeňte na tento článok (sú tu rovno dva :D). 




Hudba: Vždy som rada, keď mám dôvod rozpísať sa na tomto blogu o hudbe. A hoci mám pocit, že minulý rok som to spravila organizovane, za 2020 tu mám viac samostatných skladieb, než trebárs celých albumov. Každopádne mám v pláne vymenovať všetko, na čo si spomeniem a sľubujem, že to bude stáť za to :)). Hoci môj štýl sa pohybuje prevažne okolo takých tých indie skladieb, či už je to rock, folk alebo tak podobne, ale som otvorená v podstate hocičomu (možno okrem rapu, to som si už odsledovala, že to nie je pre mňa, ale existujú výnimky :))- možno by som niekedy mala dať na instagram také to políčko na odporúčanie hudby. Moja pointa však je, že si určite medzi týmto niečo nájdete, keďže to nebude žiaden číslom limitovaný výber :). 

- V prvom rade ďakujem skupine Head and the Heart, pretože bez nich by bola moja jeseň s homeschoolingom oveľa menej príjemná. Ak hľadáte atmosférickú hudbu na jesenné obdobie, odporúčam Rivers and Roads a Another Story, a poprípade ešte Living Mirage. Tie prvé dve som vlastne aj našla cez jesenný playlist :). No a z tých, ktoré sa hodia na asi každú časť roka určite Sounds Like Hallelujah a I Found Out



- Takisto by sa patrilo dať nejaké kredity I DON´T KNOW HOW BUT THEY FOUND ME, ktorých som poznala aj predtým, ale jeden môj francúzsky kamarát mi ich potom ešte odporučil...takže som tam kde som, čiže si vajbujem na ich novom albume a Kiss Goodnight (to je prvý tip) viem už sčasti zahrať aj na klavíri. Pri novom albume aj zostaneme- páči sa mi aj Need You Here a Leave Me Alone (znie to strašne vtipne, keď ich napíšem za sebou :P). Aha a Nobody Likes The Opening Band, pretože sme sa jej konečne dočkali na Spotify ! Z tých starších najviac asi Do It All The Time, ale viac pre tú melódiu a rytmus a podobné veci, nie až tak pre text :P, ktorá je v mojom saumurskom playliste...ako aj väčšina iných...ja neviem, oni majú všetko dobré :)). Ten hlavný spevák má podľa mňa podobný hlas ako Alex Turner <3. To by vám malo stačiť :)).



- dve pesničky od A Great Big World- Kaleidoscope a Life Is Good, na dobré dni, ktoré by sme si mali užívať najviac ako sa dá, kým sú.

- dve pesničky, ktoré sa mi asi najviac spájajú s jarnými dňami v karanténe, kedy sme však už mohli chodiť prechádzať sa na rôzne lúky a tak- The Big Moon- Take A Piece a Your Light.

- vďaka seriálu Sex Education je môj veľký objav Ezra Furman s Restless Year (wow, to je až zvláštne relatable), Devil or Angel, Love You So Bad, čo bola láska na prvé...pozeranie traileru :P, I Can Change, Body Was Made...nemyslím si, že v tom seriáli je nejaká vyslovene zlá hudba :))



- Mikolas Josef v úlohe interpreta pesničiek vhodných na road-trip, cestovanie, zahraničnú výmenu...aha, myslím, že už to vidíte :). Mám na mysli Colorado a Acapellu

- Twenty One Pilots asi všetci poznáte, ale ak ste sa ešte nedostali k ozajstnému počúvaniu, tak Chlorine, Morph, My Blood, Message Man, Hometown, The Lip...toto bola počúvacia session, za ktorú opäť vďačím Jérémymu z Francúzska, ale ešte predtým som poznala a doteraz mám rada Ode To Sleep a hlavne House of Gold

- ku koncu roka som si obľúbila aj Harryho Stylesa, hoci sa musím priznať, že jeho samostatnú kariéru som nikdy až tak nesledovala a evidovala iba tie veci, ktoré sa hrali v rádiu. Sunflower Vol.6 je však z obdobia, kedy mi v aesthetics teste vyšiel cottagecore a ja som túžila byť vo svete Anny zo Zeleného domu alebo Malých žien- a príde mi, že táto pesnička má taký vibe. A inak Golden alebo Adore You, aj keď asi o oboch ste už museli prinajmenšom počuť :)). 

Mám pocit, že to by aj stačilo, inak by som tento článok nikdy nedopísala, ale ak vás zaujíma viac (ak som vás, teda ešte totálne neotrávila, čo je tiež možnosť), tak z času na čas nejaké tie playlisty zdieľam, takže si myslím, že nič pre mňa dôležité vám neujde... A vďaka tejto časti som podľa mňa jednoznačne splnila dennú kvótu slov do výzvy od @ela_and_books na instagrame, takže sa to isto vyplatilo :). 


Rok 2020 bol v každom zmysle výnimočný, no ja verím, že ako v mojom prípade tieto knihy, filmy a hudbu, aj vy ste mali niečo, vďaka čomu bol život aspoň o niečo krajší :). Stále platí, že sa môžete podeliť do komentára, a ja by som nakoniec už len dodala, že dúfam, že január zatiaľ u vás prebieha najlepšie ako môže, ak sa vám nedarilo trebárs tak ako mne poslednú dobu, že sa to čoskoro vylepší. Koniec koncov, takéto úniky z reality, aké som tu práve vypísala, sú tu pre nás...a fiktívne svety nás nikdy nesklamú :).