Asi sa vraciam k závislosti na Tieňolovcoch ! | Mechanický princ

autorka: Cassandra Clare
rok vydania: 2011
vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books
počet strán: 421
originálny názov: Clockwork Prince

Anotácia: Londýnsky Inštitút je v nezávideniahodnej situácii. Magistrova mechanická armáda môže kedykoľvek opäť zaútočiť a pozícia Charlotte Branwellovej na čele Inštitútu je neistá. Will, Jem a Tessa sa pokúšajú odhaliť tajomstvá minulosti a zisťujú, že Magistrova vojna proti Tieňolovcom je veľmi osobná. Magister ich viní za dávnu tragédiu, ktorá mu zničila život. Ak chcú Tieňolovci zistiť viac, musia preskúmať hmlistý kraj Yorkshire, špinavé uličky Londýna aj zakliatu plesovú sálu, kde sa Tessa dozvie strašidelnú pravdu o svojom pôvode. A navyše ju čoraz väčšmi priťahuje Jem, no stále ju však znepokojuje neodbytná túžba po Willovi. Ale ten sa mení a hradby, čo si okolo seba postavil sa pomaly rúcajú.

Dlho som premýšľala ako napísať túto recenziu. Hodnotením som si bolo skorá istá, to nepredstavovalo problém. Nechcela som však, aby to bol článok o piatich vetách. No a po pár mesiacoch- áno, mesiacoch- od dočítania knihy, som si povedala, že by som to mala sformulovať skôr než zabudnem čo sa v knihe riešilo. Dosť mi pomohli aj papieriky vlepené pri obľúbených častiach a musím uznať, že som sa aj pobavila, takže by bola škoda sa o niečo z toho nepodeliť :).

"Nie sú ohavní" namietla Tessa.

Will zažmurkal. "Prosím?"

"Gideon a Gabriel sú celkom pekní- určite nie sú ohavní" povedala.

"Mal som na mysli nepreniknuteľnú temnotu v hĺbke ich duší" predniesol hrobovým hlasom.

"A akú dušu máš ty, Will Herondale?" odvrkla Tessa.

"Svetlofialovú" odvetil.

Séria Pekelné stroje by si zaslúžila vlastný seriál, alebo minimálne väčšiu pozornosť od Shadowhunters- samozrejme nejaké referencie tam sú (aspoň v tom čo som videla, zasekla som sa na 3x06) ale naozaj by bolo super keby to niekto spracoval do aspoň filmovej podoby. Mechanický anjel sa mi páčil, problém bol iba dokopať sa k dvojke. Ale long story short, stalo sa a chvalabohu sa mi spomienky na jednotku dosť oživila pri čítaní, ale v budúcnosti neplánujem brať ako samozrejmosť čítať ďalšie diely tak neskoro. Ale to nutné som si pamätala.

zdroj: Pinterest

Začala by som Willom- je to dosť podstatný element tejto knihy a asi moja najobľúbenejšia postava <3. Je to síce otrepané a viem, že nie som jediná ale jeho časti ma bavili najviac. Zrejme má nejaké osobitné čaro, keďže Jace v Nástrojoch smrteľníkov má podobné hlášky (vidno, že je to Willov pra-pra-pra vnuk alebo whatever- stačí, že sú z toho istého rodu)

), ale nikdy som z neho nebola úplne paf. 

Willova zápletka ma dostala, je to geniálna hra s mysľou čitateľov, akú by som nepovedala dokonca ani na Cassie Clare- možno to bude tým, že toto mi nikto nikdy nenaspoileroval, ale povedzme si na rovinu, dúfam, že budúci čitatelia budú mať dosť rozumu, aby takýto spoiler nikde nikdy nepridávali :D. Navyše, jeho časti s Magnusom boli úplné kombo- Magnus je moja najobľúbenejšia postava zase v Nástrojoch smrteľníkov <3. 

Tessu som mala rada, asi radšej než Clary ale vnímala som ju podobne v porovnaní s inými postavami. Bola hlavná, neliezla mi na nervy, ani ma nijako špeciálne neprekvapovala. Ale jej láska ku knihám sa mi páči. Raz si plánujem prečítať všetky tie veci, ktoré tam spomína. Tie úryvky na začiatkoch kapitol znejú dosť dobre- klobúk dolu, prekladatelia :). 

Len do mojich snov v noci vojdi,

a to mi dodá silu do dní.

Veď nocou bude viac než odmenené, 

to beznádejné celodenné cnenie.

-Matthew Arnold, Cnenie

No a Jem...stačí povedať, že sa neviem rozhodnúť s kým mám Tessu shippovať. I mean, keďže vďaka čítaniu knihy Magnus Bane: Zápisky veľkobosoráka viem ako to skončí, moje shippovanie je trochu obmedzené, ale aj tak. Jem si tak veľmi zaslúži byť šťastný ! Vlastne ich dvoch s Willom vnímam trochu- nie úplne ale podoba tam je- ako Sherlocka s Johnom. Will je ten egocentrický, stredobod všetkého, všetkým pije krv ale zároveň sa ho nedá nemať rád. Jem je ten verný, ten zlatý, ten dobrý, ktorý si to často zlízne. Už chápete?

Nedá sa povedať, že by môj názor na ostatné postavy bol nejaký odlišný v porovnaní s tým ako boli vnímané v knihe. Henryho mi bolo ľúto a na Charlotte som bola fakt hrdá. Na jej stvárnenie by som bola asi najviac zvedavá vo filmovej podobe, vedela som si ju živo predstaviť. Nedá sa povedať, že by ostatní boli predvídateľní, ale nebol tam záporák, ktorého by som si obľúbila, alebo kladný hrdina, ktorý by mi išiel na nervy, takže toľko k postavám. 

Takto s odstupom času by som povedala, že najviac na celej knihe ma oslovilo spracovanie. Nehovorím len o tých už zmienených úryvkov z diel, ktoré sú na začiatku kapitol, ale aj o celkovej atmosfére, ktorá ma ešte utvrdila v tom, že raz musím navštíviť Anglicko. Hlavne prostredie Yorkshiru malo svoje čaro. Uvedomila som si, že v Anglicku sa v podstate neodohráva až tak veľa kníh, ktoré ja čítam- a to je škoda. Naozaj, atmosféra bola dokonalá. 

Myslím, že to ako milujem štýl písania Cassandry Clare nie je žiadne tajomstvo. Dokáže dokonale vystavať svet, premyslieť príbeh a celé je to všetko hrozne zložité, ale jej štýl písania je naproti tomu príjemný, odľahčený a veľakrát vtipný. A to na jej knihách milujem. Mala som pocit, že som sa opäť ponorila do Tieňosveta a užívala si to. Nie je pre mňa vôbec nepredstaviteľné, že by môj vlastný ošiaľ okolo Tieňolovcov nabral také rozmery ako mal pred pár rokmi. Jasné, kniha mala pár hluchých miest, boli tam postavy, ktoré mi boli jedno a zo začiatku som sa do nej ťažko dostávala, ale vo výsledku fakt stojí za to. Neviem to veľmi porovnať s prvým dielom, mám pocit, že si sú takpovediac rovné, mala som z nich celkovo podobný pocit, aj keď príbeh má vždy čím prekvapiť. Áno, bol to zážitok. A veľa som sa nasmiala.

No a najdôležitejšie nakoniec: tie myšlienky. Mám pocit, že táto kniha ponúka oveľa viac než fantasy príbeh. Vďaka Willovej a Tessinej láske k poézii obsahuje fakt nádherné myšlienky, mnohé sa mi utkveli v pamäti a viem, že aj keď zabudnem odkiaľ ich mám, v mojom podvedomí budú zapísané ešte veľmi dlho. 

"Vieš, čo píše Donne v eseji o..."

"Ach dovoľ mojim dlaniam putovať," zacitoval, nespúšťajúc z nej zrak. 

"Mám na mysli esej o tom, že žiaden človek nie je ostrov. Všetko čo spravíš sa nejako dotýka aj ostatných ale ty na to často zabúdaš. Správaš sa, akoby si žil na ostrove, Will, kde tvoje činy nemajú dôsledky, ale v skutočnosti to tak nie je." 

Predpokladám, že to nie je až také prekvapenie, že kniha sa mi páčila. Nebolo to dokonalé ale teším sa na ďalší diel a za túto sériu som rada. Ak sa vám aj trebárs nepáčili Nástroje smrteľníkov, myslím, že toto by sa mohlo :)).

Moje hodnotenie: 4 body z 5

Február vo Francúzsku

Keď čítate knihu podľa seriálu, ktorý už vlastne ani nemáte radi | Riverdale: Get Out Of Town

autorka: Micol Ostow
rok vydania: 2019
vydavateľstvo: Scholastic Inc.
počet strán: 249
originálny názov: Riverdale: Get Out Of Town
jazyk, v ktorom som čítala: francúzsky

Anotácia: Archie est accusé de meurtre. Betty, Veronica et Jughead savent que leur ami est victime d´un coup monté par Hiram Lodge, mais les preuves l´accablent. La bande d´amis élabore alors un ultime plan pour prouver l´innocence d´Archie: ils doivent retourner sur la scène du crime. Shadow Lake. Mais de nombreux dangers rôdent dans la forêt aux abords du chalet des Lodges. Trouveront-ils les preuves qui blanchiront Archie? Et surtout, en sortiront-ils tous indemnes?

(Voľný)preklad anotácie: Archie je obvinený z vraždy. Betty, Veronica a Jughead vedia, že ich kamarát je obeťou sprisahania Hirama Lodgea, ale dôkazy tvrdia niečo iné. A tak partia kamarátov vytvorí ultimátny plán, aby dokázali Archieho nevinnosť: musia sa vrátiť na miesto činu. Shadow Lake. Ale v lese za chatou Veronicinej rodiny číhajú početné nebezpečenstvá. Nájdu dôkazy, ktoré očistia Archieho meno? A predovšetkým, dostanú sa odtiaľ bez ujmy?

K zisteniu, že Riverdale má svoje vlastné knihy, som prišla na minuloročnej výmene, pretože za ten čas čo chodím do bilingválnej sekcie som už stihla prísť na to, že to čo nepreložili do slovenčiny je väčšinou preložené aspoň do francúzštiny. Na prvý diel alias prequel seriálu- Riverdale: The Day Before- som síce nestihla napísať recenziu, ale v podstate išlo o jednoducho napísanú oddychovku s veľkými písmenami, ktorá rozprávala príbeh o časti seriálu Riverdale, ktorá bola actually ešte fakt dobrá (rozumejte, 1.séria), hoci vzhľadom na to, že obe hlavné dievčenské postavy sa nachádzali mimo mestečka, okolo ktorého sa zo celé točí, to nemalo takú atmosféru ako by som si bola predstavovala. Nevadí, aj tak som nemohla čakať, že to ponúkne veľa nového, keďže všetko sa to už vyriešilo v seriáli, ktorý keby som nesledovala, asi by pre mňa nemalo zmysel čítať toto.
Pre tých, ktorý o Riverdali nikdy ani len nepočuli, je to seriál na motívy slávnych Archie komiksov, ktorý pojednáva o smrti bohatého tínedžera v malom meste, pričom záhade sa snaží prísť na koreň skupina kamarátov okolo hlavného hrdinu Archieho Andrewsa- Betty, Veronica a Jughead (mimochodom, niekedy v roku 2017 som točila Riverdale TAG, ak by vás zaujímalo viac). Plus ďalšie tri série, ktoré sú o niečom úplne inom.

Áno, pochopili ste správne, Riverdale sa ako mnohé iné seriáli po niekoľkých sériách pokazil, ale to mi z nejakého dôvodu nezabránilo, aby som si kúpila druhý diel, po tom čo som ho objavila na mojej tohtoročnej ceste do Francúzska. Myslím, že tomu sčasti dopomohla aj obálka, ktorú som už dávno obdivovala na Goodreads XDD.  A vďaka mojej chuti prečítať si nejaký americký stredoškolský príbeh- úprimne asi prvý v tomto kalendárnom roku (ak nerátame re-reading),

čo sa na mňa nepodobá- som sa k nemu aj pomerne rýchlo dostala, zrejme bez ohľadu na to, že je to dielo, na ktorom sa snaží zarobiť seriál, ktorý už nedáva absolútne žiadny zmysel.

V mojej chuti do čítania ma však držalo to, že kniha sa odohráva na mieste, ktoré som si v seriáli dosť obľúbila- chata Shadow Lake, patriaca Veronicinej rodine. Napriek tomu, že tá epizóda bola jedna cheesy telenovela s prvkami thrilleru,
tam bola neskutočná atmosféra, ktorá zachránila aj ten absurdný dej.
Prvý háčik príbehu však spočíva v tom, že kým sa na toto miesto vôbec dostanú ubehne dobrá tretina knihy. Nepovažovala by som to za až taký problém, keďže aj tie veci predtým tam mali svoj význam- ale nie až taký ako Shadow Lake. Už od začiatku knihy ma chytal menší smútok z toho ako sa ten seriál pokazil. Totiž keby veci ubiehali ako v tejto knihe, možno by tá show ešte nebola tak pritiahnutá za vlasy. Postavy sa tu správali ako normálni tínedžeri- s výnimkou faktu, že bojovali proti Veronicinmu otcovi- čo je väčšia výhra, než by ste si povedali, keď to takto čítate. A ďalší plot twist- nikto nebol otravný. Všetci štyria hlavní hrdinovia sa držali svojich pôvodných charakterov a všetko čo robili bolo odôvodniteľné.

Archie je celkom pochopiteľne rozhodený z toho, že ho neprávom obvinili z vraždy, Veronica sa hnevá na svoju rodinu ale jej vysoké sebavedomie jej nebráni v tom, aby bola rozhodnutá Archieho zachrániť, Betty je úzkostlivá ale nič jej neujde a Jughead...je Jughead. Moja najobľúbenejšia postava a svetlo celej knihy, ktoré rozžiari aj tú najnepríjemnejšiu situáciu referenciou na film či knihu <3. Jughead je podľa mňa jedna z mála postáv, ak nie jediná, ktorá sa nemôže pokaziť nech sa okolo neho deje čokoľvek. Na druhej strane, kapitoly z pohľadu týchto štyroch by bohate stačili. Josie tam nehrala absolútne žiadnu úlohu, Reggie detto až  na tú jeho párty na začiatku. Zápletka Dilton-Ben-Ethel možno ešte áno, ale iba preto, že to bolo v tom období, pre príbeh to bolo absolútne nepodstatné. Keby kniha vynechala všetky zbytočné časti a nesnažila sa vypichnúť všetko čo by sa dialo v seriáli, keby obsahoval tento príbeh, bola by pravdepodobne o 50-100 strán kratšia. Riešili tam strašne veľa vecí, ktoré nemali dopad na príbeh, spomínali na udalosti, ktoré s tým pramálo súviseli. V knihe sa udiali doslova dve veci, ktoré mali niečo spoločné s pátraním po dôkazoch- okrem toho, obe mali na svedomí Jughead a Betty ako inak.

Nečudo, že sa vlastne nič nevyriešilo, mohla by som povedať, že dokopy ani nič nestalo, ale to nie je celkom pravda, keďže po dočítaní  som tento názor prehodnotila. Pravda je, že atmosféra knihy sa mi páčila. Bola pomerne temná a desivá, ale iba natoľko, že sa to tam hodilo. Všetko čo sa udialo na chate Shadow Lake by som si dokázala predstaviť aj v seriáli a rozhodne by mu to neuškodilo. Problém je, že napísať knihu o niečom čo je v seriáli už dávno vyriešené môže spôsobiť, že tá kniha bude pôsobiť tak trochu zbytočne.
Ale hoci to nie je zvlášť silná príbeh, pri čítaní som cítila kadečo: nostalgiu za prvými sériami Riverdalu, hnev, že sa tam nič nedeje, mierne sklamanie ale aj napätie čo sa bude diať ďalej. Záležalo na tom, v ktorom bode knihy som bola. Ku koncu sa však našťastie konečne príbeh niekam posunul a ja som sa konečne rozhodla pre hodnotenie. Dopadlo to rovnako ako prvý diel- oddychovka, ktorá sa číta rýchlo, a navzdory zbytočným častiam to nebolo hlúpe ani nezmyselné. Nejde o žiaden mimoriadny zážitok a nemá zmysel to čítať pokiaľ o Riverdali nemáte ani páru, na druhej strane pokiaľ ste ten seriál sledovali, táto kniha vás veľmi neprekvapí. Plusom však je, že je písaná strašne jednoducho, takže je priam ideálna na čítanie v cudzom jazyku- možno nie nutne vo francúzštine, ale verím, že väčšina z vás vie po anglicky a garantujem vám, že by ste rozumeli všetkému. Myslím si, že aj napriek tomu, že to nebol žiaden masterpiece siahnem po ďalších dieloch, pretože po atmosférickej stránke to bolo príjemné. Ale zázraky sa čakať nedajú.

Moje hodnotenie: 3 body z 5