Sen noci pančuškovej

autor: Louise Rennison
rok vydania: 2012
vydavateľstvo: HarperCollins Children´s Book
počet strán: 253
originál: Midsummer Tights Dream
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Čaute- to som zase ja- Tallulah, (takmer) slávna sesternica Georgie Nicolsonovej. Som rovnako šibnutá a navyše milujem umenie a divadlo. Vraciam sa na akedémiu múzických umení kde si najprv musím upratať vzťahy s chalanmi. Hlavne, aby som nenatrafila na takého ako je ten hnusný hrdzavý krkavec Kain. Ale pozor, akadémia je v ohrození! Zachrániť ju môže len naše predstavenie Sen noci svätojánskej. Celý čas v ňom tancujem bláznivý írsky tanec s myšacími ušami a v chlpatých pančuškách!!! Bozkávanie a skvelé herecké výkony zaručené! 

Obálka: Keby ste videli aká je naživo krikľavá! A tie dve sovy sa mi až tak nepáčia ale v konečnom dôsledku je celkom pekná. Ale prvý diel mal asi lepšiu...

Ak ste čítali recenziu na Búrlivé pančušky viete, že tá kniha sa mi hrozne páčila. Smiala som sa asi tak na každej druhej strane. Možno to bola menšia blbosť ale podstatné je, že to bolo ohromne vtipné. Už len ten názov ma zaujal. A teraz je tu druhý diel. Obidva vlastne ani tak nie sú o divadelnom predstavení ale skôr o Tallulah a jej vzťahoch. Ale aspoň pokiaľ viem, Georgiine denníky sú podobné. 
Tallulah ako skvelá postava bola späť a mňa to s ňou naozaj veľmi bavilo. Bola šibnutá presne tak ako hovorí anotácia a hlavne sa konečne začala menej sťažovať na svoje kolená. Pripadala mi trochu skúsenejšia ako predtým, keď bola v Skipley prvýkrát. Vaisey som mala vždy rada, Flossie som si ani tak nejako veľmi nezapamätala ale bola fajn a pri Honey som mala niekedy problém rozlúštiť čo hovorí ale bola mi sympatická. Problémom bola skôr Jo, ktorá v tejto kniha vyčítala Tallulah, že hovorí len o sebe a pritom ona bola taká istá. Tie časti kde Tallulah hovorila o spolužití s Dobbinsovcami som si užila, pretože žili v typickej dedine kde sa všetci poznajú, vyrábajú si domáce potraviny a všetky činnosti robia spolu, napríklad keď v Búrlivých pančuškách celá dedina preskakovala švihadlo. Ako som už písala predstavenie tu veľmi nebolo. Tallulah sa akurát presadila v úlohe Kuba Klba, pretože doktorka Lightowlerová ju opäť chcela znemožniť. Pravdupovediac som čakala, že budú hrať v Dotherskom kaštieli a príde sa pozrieť celá dedina ale keďže hrozilo, že ho zavrú bolo celkom opodstatnené, že to hrali v Slepom prasati. Podľa tých útržkov čo tam boli by som si ozajstný Sen noci svätojánskej možno aj prečítala. Veď vlastne ani poriadne neviem o čom to je. Čo sa týka Tallulah a jej vzťahov s chalanmi, neupratala si ich. Vlastne si ich oveľa viac rozhádzala. V tejto knihe figurujú hneď traja, netuším kto s ňou nakoniec skončí. Ale asi po prvýkrát v živote najviac držím palce tomu na koho by som to najmenej povedala. Nakoniec som si ho celkom obľúbila. Miestami bola táto kniha aj  trochu trápna. Hovorím o tom bozkávaní lýtok. To si to nemohli skúšať na ruke ako každý normálny človek?
Inak bola táto kniha úplne skvelá. Šibnutý štýl písania a skvelé postavy sa zachovali a ja to mala prečítané za dva dni. Zase som sa stále smiala. A koniec bol naozaj pozitívny. Vlastne je to určite jedna z najoptimistickejších kníh aké som kedy čítala :).