Všetky skvelé miesta

autor: Jennifer Nivenová
rok vydania: 2015
vydavateľstvo: Knopf
počet strán: 340
originál: All the Bright Places
Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Anotácia: Theodora Fincha trápia depresie. Každý deň premýšľa nad smrťou a zároveň hľadá dôvody prečo žiť. Violet Markeyová ráta dni do maturity, aby mohla odísť z malého mesta kde ju prenasledujú bolestné spomienky na sestrinu tragickú smrť. Navzájom sa nepoznajú, až kým sa neocitnú na rímse školskej zvonice, s pohľadom upretým šesť poschodí pod nimi. Dole sa zhlukujú študenti a škodoradostne pobádajú Fincha, aby skočil. Na výčiny problémového študenta sú už zvyknutí. Čo tam však robí Violet? Keď dvojica napokon cúvne, na druhý deň sa v školských novinách píše o hrdinke Violet, čo zachránila čudáka Fincha. Nebolo to však naopak? Finch je novou známosťou uchvátený a Violet presvedčí, aby spolu pracovali na školskom projekte- túlali sa po Indiane a spoznávali jej neobjavené zákutia, všetky skvelé miesta, o ktorých mnohí ani netušia. Práve tam pochopia, že môžu byť sami sebou, zbaviť sa nálepiek, ktoré im dávajú tí, čo ich vôbec nepoznajú. Skrátka môžu byť konečne šťastní. Zdanie však občas klame, najmä ak je smútok priveľký.

Obálka: Práve kvôli nej ma táto kniha zaujala. Anotáciu som si prečítala až neskôr.

Táto kniha ma zaujala na prvý pohľad. Áno, môže za to obálka, ako ste sa dočítali o riadok vyššie ale tak zbežne som si prebehla aj anotáciu. Hneď som vedela, že tú knihu chcem. Aj teraz napríklad obdivujem tú obálku a hovorím si, že ak raz budem mať v izbe vysnívané modré steny, tiež si tam polepím také papieriky ako sú na obálke, brat má presne ten odtieň. Na začiatok by som vám chcela povedať, že táto kniha ma naozaj dostala. Možno nie tak ako trebárs Papierové mestá ale dostala ma. Len tomu niečo chýbalo.
Táto kniha mala hneď dve hlavné postavy a obe boli úžasné. Fincha som si obľúbila okamžite, s Violet mi to trochu trvalo ale dosť krátko :). Zaujalo ma, že hoci Fincha trápili depresie a pokúšal sa spáchať samovraždu, v niektorých prípadoch bol dosť veľký optimista. Vlastne si myslím, že si s Violet tak nejako navzájom pomohli- on ju vrátil späť do života (alebo aj do auta, ak chcete) a ona mu dala spoločnosť, priateľstvo ktoré potreboval. Tie zaujímavé fakty, ktoré boli vsunuté do príbehu ma dosť zaujali, aj keď pochybujem, že si neskôr budem pamätať koľko percent ľudí spácha samovraždu skokom. Ani teraz si to už nepamätám. Pre mňa však bolo podstatné, že v tejto knihe niekam cestovali. Milujem cestovanie v knihách, je mi jedno či idú pešo alebo je to road-trip alebo by išli na koni, aj keď takú knihu som ešte nečítala. Ale napadlo ma, že by som sa možno do Indiany aj išla pozrieť. Fakt by som chcela vidieť ten strom so starými topánkami alebo tú guľu, ktorú každý natrie inou farbou... Dokonca aj ten "najvyšší" vrch by mohol byť zaujímavý, podľa mňa je to celé o tom s kým tam idete. Ten štýl písania sa mi hrozne pripomínal Johna Greena a bohužiaľ aj to ako tá kniha skončila. Nebola som s tým vôbec spokojná. Neplakala som, skôr som bola naštvaná, že mi to autorka spravila lebo si u mňa počínala naozaj dobre. Chápete, páčil sa mi štýl písania, príbeh bol inšpirovaný autorkinými skúsenosťami a ešte tam aj cestovali. A boli tam tie lepiace papieriky, ktoré fakt milujem :3. No, potom si to u mňa pokašľala koncom. Myslím, že táto kniha mala šancu skončiť inak. Netvrdím, že ten koniec tam bol nasilu ale určite existuje ešte nejaký spôsob ako by sa to dalo ukončiť.
Za ten koniec som strhla pol boda, lebo inak som si tú knihu úplne zamilovala. Nebolo to také, že knihu prečítam a som akurát rada, že mám čo doplniť na zoznam prečítaných kníh. Tu som si istá, že si ju ešte niekedy prečítam, hoci teraz to asi nebude keďže mám veľa neprečítaných kníh :/. Ale vám ju určite odporúčam :).