utorok 8. marca 2016

Hallo Seefeld !

Ako ste trávili svoje jarné prázdniny vy? Keďže moji rodičia sú veľkí fanúšikovia bežkovania, tento rok sme skončili v rakúskom lyžiarskom stredisku menom Seefeld. Raz sme tam už boli, a to pred dvoma rokmi a pamätám si, že práve vtedy som dostala nový mobil a preto som chcela fotoaparátom zvečniť každú hlúposť. Obrázky, ktoré tu budú som fotila tento rok a veľa z nich nie je použiteľných takže sa vopred ospravedlňujem.

Jedna z horších stránok nášho pobytu bola, že som bola chorá a to fakt dosť. Boli sme tam sedem dní a z toho päť som preležala v posteli. Čo už, aspoň som prečítala viac kníh :).

Trochu teórie: Mesto Seefeld sa nachádza v časti Rakúska menom Tirolsko, blízko Innsbrucku. Je to lyžiarske stredisko s bežkárskymi trasami, športovým centrom a klziskom. V roku 2019 sa tam uskutoční Svetový pohár v zjazdovom lyžovaní.

A teraz k nášmu pobytu. Ja som väčšinu pobytu preležala ale za ten čas som tiež stihla robiť kopec zaujímavých vecí. Využívala som napríklad svoj skvelý narodeninový darček. Uhádnete čo som dostala?



Z Martinusu mi poslali úžasnú nádielku. Zahŕňa Harry Potter box, poukážku DARUJ 2 HODINY NA ČÍTANIE, tašku, hlavolamovú nálepku a záložku. To srdiečko k tomu nepatrí. Teraz, keď toto píšem už mám prečítané prvé dva diely Harryho Pottera a musím povedať, že moje nadšenie z tejto série sa vrátilo. Aj teraz mám na ploche Harry Potter tapetu :).



Potom, keď som už nebola taká chorá sme boli osláviť narodeniny v meste. Po ceste som niečo fotila ale väčšina fotiek bola v hroznej kvalite, takže vám tu toho dám málo. Ale jedno z toho bude môj úžasný narodeninový koláč.
Pravdupovediac tá spodná časť chutila asi najlepšie. Stredná bola dosť divná a vrchná nemala nejakú výraznú chuť, takže som ju kvôli silnej nádche ani poriadne necítila. Neskôr sme chodili po obchodoch, pretože som chcela poslať pohľadnice. Kúpili sme ich v nejakom ezoterickom obchode, kde predávali perzské koberce, akúsi svištiu masť alebo čo a polorozpadnuté obrazy. Ale hlavne, že sme mali pohľadnice. Posielala som obom starým rodičom, kamarátke, kamarátovi, triednej a francúzštinárke. A písala som ich perom, ktoré sa dosť rozmazávalo, takže nechcem vidieť ako to bude vyzerať, keď im to príde.
A teraz pár fotiek z mesta.
Takže poďme za sebou. Je tu kostol, ktorý sa obyčajne dosť dobre fotí ale hmla a zlé svetlo si spravili svoje, takže to nie je ktovie čo. Ďalej hory, taký malý bar, ktorý vyzeral dosť pekne zvonka a hotel Seelos, blízko ktorého sme bývali pred dvoma rokmi. Tento rok sme bývali v apartmáne, ktorý bol robený presne tak ako ostatné v meste: biely dom s dreveným balkónom a menom majiteľov zvonka na stene. Veľakrát som fotila výhľad z nášho okna ale bohužiaľ vždy práve snežilo alebo bola hmla.
Z bežkovania fotky nemám ale išla som dva dni po sebe ten istý okruh B1, ktorý bol stredne ťažký (červený). Vlastne sa tam len striedalo stúpanie so zjazdmi a rovinou. Bolo to celkom fajn.
Dúfam, že sa vám tento trochu netradičný príspevok páčil a možno vás aj motivoval, aby ste sa do Seefeldu niekedy išli pozrieť :D. Stojí to za to.






Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára