Keď je seriál lepší ako jeho predloha | Malé klamárky

autor: Sára Shepardová
rok vydania: 2006
vydavateľstvo: Alloy Entertainment
počet strán: 236
originál: Pretty Little Liars
Moje hodnotenie: 3 body z 5

Anotácia: Každý niečo skrýva a tají - najmä na strednej škole, tak ako hrdinky tejto úspešnej série zo života zdanlivo perfektných dievčat. Spencer, Aria, Emily a Hanna sú nerozlučnými priateľkami. Spencer túži zbaliť sestrinho frajera, Aria sníva o učiteľovi angličtiny, Emily bojuje s novým dievčaťom v škole a Hanna nechce prezradiť svoje triky, ako byť neodolateľná. Navyše všetky štyri skrývajú jedno veľké a hrozné tajomstvo, odvtedy ako zmizla ich piata priateľka Alison. Ak by bola mŕtva, všetky tajomstvá by ostali ukryté. Lenže kto potom posiela záhadné odkazy podpisujúce sa "A"?

Obálka: Tá mi tak trochu vadila od začiatku. Ja by som nemala nič hovoriť, moje výtvarné schopnosti sú strašné ale...mohli vybrať trochu niečo iné...

V krátkosti o tom ako som sa pre pár mesiacmi zaľúbila do seriálu: Vždy som vedela, že existuje ale nikdy som poriadne nevedela o čo tam ide. Potom som sa cez Vianoce nudila, nainštalovala som si androidovú hru Epizode a časti týkajúce sa Pretty Little Liars som sfúkla asi za dva dni. Napriek tomu, že samotná hra ma až tak nebavila. A potom trčala týždeň doma a vedela som, že si seriál musím pozrieť. Asi prvýkrát v živote som rada za chorobu a za to, že som mohla týždeň stráviť v Rosewoode, so štyrmi dievčatami a ich stratenou kamarátkou. Potom som sa od toho už neotrhla.
Netrvalo dlho a zistila som, že je aj knižná predloha. Každý je asi rád, keď si môže pripomenúť začiatok jedného so svojich najobľúbenejších seriálov. Najprv ma odrádzalo priveľa častí ale nakoniec som sa rozhodla, že si prečítam prvú a potom uvidím. Ako to teda dopadlo?
Hlavná vec čo sa mi na knihe páčila bol ten oddychový pocit pri čítaní. Chápete, vedela som čo sa stane ale aj tak som dávala pozor. A hoci so seriálom nie som ďaleko a celkom jasne si pamätám pilotný diel, bolo milé si pripomenúť ako celý tento príbeh začal. Potom to už išlo trochu dole z kopca.
Neznášam, keď niekto pozerá film/ seriál, potom sa dostane ku knihe a ohovorí, že tam bolo všetko iné a preto to bolo o ničom. Nechápte ma zle, každý má právo na to, aby sa mu nejaká kniha nepáčila. Ibaže som mala vždy nutkanie oháňať sa tým, že kniha bola prvá, autor si s tým dal prácu a bez nej by tvoj obľúbený film/ seriál možno ani nebol. Práve preto mi tak strašne vadilo, že som mala chuť robiť pri tejto knihe niečo podobné. Postavy mi spočiatku nevadili, každý si nájde tú svoju, ktorá mu je sympatická a dokáže sa s ňou aspoň trochu stotožniť. Keď som začala pozerať seriál, nevedela som ktorú si vybrať. Ak si odmyslíme, že fakt zbožňujem Ariu, netuším ktorú z tých zvyšných mám najradšej. Aria je umelecký typ, ktorý sa večne niečomu venuje, taká milá a kreatívna osoba. S Hannou bola v seriáli sranda, napriek tomu, že nemáme dokopy nič spoločné. Mám rada jej hlášky. Spencer mi pripomína mňa samu, keď som sa učila na prijímačky, až na to, že ona je taká 24/7 (veľký obdiv). A Emily...tá je fakt zlatá. Veľmi sympatická osoba, ktorá nemá problém byť sama sebou. Kto takých ľudí nemá rád? :) Ak by som knihu čítala ako prvú, ohovorila by som, že ich v seriáli vykreslili úplne inak. Vzhľad mi je ukradnutý, aj tak si väčšinu postáv predstavujem po svojom. Mrzela ma povaha. Nezvyknem priať postavám smrť ale som fakt rada, že Alison tu vystupovala iba v jednej kapitole. Vždy mi išla na nervy. Neznášam panovačných ľudí. Tu som stále mala rada Ariu ale predstaviť si ako sa nechala nahovoriť od Alison na fajčenie alebo  na to, aby si objednala miešaný drink s úchylným názvom...bolo mi zle. Emily to isté. Hanna bola stále vtipná ale chcelo sa mi plakať nad tým čo zo seba urobila a Spencer je podľa mňa ten typ človeka, ktorý by vám horúčkovito rozprával o tom ako fajčenie škodí zdraviu. Nie presný opak. Áno, viem že kniha bola prvá ale keby v seriáli vykreslili tie dievčatá ako tu asi by som pri tom dlho nevydržala. Záchranou pre mňa bolo to, že Alison zmizla, takže sa od nej nemohli nechať nahovoriť na ďalšie kraviny.
S dvoma obľúbenými postavami som si však časom vystačila a keď som si odmyslela to čo mi liezlo na nervy na tých ostatných, rozumela som im. Príbeh je dobre vymyslený a čítal sa mi rýchlo. Ani raz som nemala chuť knihu odložiť len preto, že som vedela čo sa tam stane. Viem, že seriál až taký iný nie je, aspoň čo sa týka deja. Na pár vecí, ktoré tam neboli použité sa od knihy neodlišuje.
Akurát... je normálne, že v seriáli, ktorý má 7 sérii to ubieha rýchlejšie ako v knihe, ktorá má síce dvanásť častí (o chvíľu by z toho boli ďalšie Upírske denníky) ale na tých 300 stranách sa dalo obsiahnuť aspoň toľko čo bolo v prvej a druhej epizóde. Totiž... nie všetko tam bolo podstatné. Na opisy outfitov v knihách som si už zvykla, trochu vám nakopnú predstavivosť, takže sú fajn ale až príliš často tam hovorili kto mal čo akej značky. Fajn Emily bola športovkyňa tak nosila ruksak značky Nike a Spencerina rodina bola zazobaná, takže jej mama nosila Chanel parfém. Ale koho zaujíma, že Noel napísal divadelnú hru perom značky Mont Blanc?! Ak knihu otvoríte na náhodnej strane na 99 percent tam uvidíte názov nejakej značky. A to začne časom byť moc.
Nechcem, aby to vyzeralo, že kniha bola strata času, lebo nebola. Od seriálu nie je tak odlišná a je fajn zopakovať si o čom bola prvá epizóda. Ale dlho na ňu asi nebudem spomínať. A vďaka tejto knihe budem mať predsudky voči Alison už asi navždy.