Nech sneží!

autor: John Green, Maureen Johnsonová, Lauren Myraclová
rok vydania: poviedky- 2008, kniha- 2013
vydavateľstvo: Penguin Books
počet strán: 301
originál: poviedky- The Jubilee Expres, A Cheertastic Christmas Miracle, The Patron Sainzt of Pigs, kniha- Let it snow
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Na Štedrý deň sa na mestečko Gracetown zosype bohatá snehová nádielka. Zasnežená vianočná krajina je síce hotová idylka ale všetko s mierou. Pre nejazdné cesty a metrové záveje kolabuje doprava a kalamita je na svete. Trom mladým ľuďom a ich priateľom v okamihu prekazí sviatočné plány a zdá sa, že ich čaká najhoršia noc v živote. Veď kto by chcel namiesto rozbaľovania darčekov uviaznuť vo vlaku bez elektriny, riskovať život kvôli štrnástim upišťaným rozstlieskavačkám a zháňať mini prasiatko v skolabovanom meste? Iba ak by sa katastrofa zmenila na skutočné čaro Vianoc... Dojímavé, zábavné, čarovné- tri skvelé príbehy od trojice najpredávanejších autorov pre mládež.

Najhoršia snehová búrka za posledných päťdesiat rokov.

Tri uzimené ľúbostné príbehy.

Jedna čarovná noc.

Obálka: Dokonalá. Na obrázku to nevidieť ale okraje tých snehových vločiek sa ligocú.

Táto kniha ma zaujala oveľa skôr ako vyšla v slovenčine. Po prečítaní Papierových miest som bola úplne uchvátená a tak som si pozerala na internete čo všetko ešte John Green napísal.  Našla som tam aj túto knihu. Keď vyšla v slovenčine patrila u mňa k najžiadanejším knihám. A aj som ju dostala- na Vianoce. Ak by ste sa v mojej recenzii nevedeli vyznať, upozorňujem, že som hodnotila môj celkový dojem z knihy a nie a základe hodnotení jednotlivých poviedok. Tak môžeme začať :).

Jubilein expres (Maureen Johnsonová)- Táto poviedka ma bavila už od začiatku. Od Maureen Johnsonovej som ešte nečítala nič takže sa to nedalo porovnávať. Aj keď by som si rada kúpila Meno hviezdy. Toto bolo písané takým príjemným štýlom, nič zložité a vlastne jediné nad čím som sa tam musela špeciaálne zamýšľať je: prečo sa Jubilee zdalo, že má meno ako striptérka? Už po prvých stranách ma to naladilo do zimnej atmosféry. Normálne som si pri čítaní pomyslela, že by ma ani nemrzelo keby u nás bola rovnaká snehová kalamita. Mojou obľúbenou postavou z poviedky sa stal Stuart- fakt to bol správny chalan. A Noah by sa mal nad sebou zamyslieť. Jubilee mi nevadila ale Stuart to aj tak vyhral :D. Myslím, že toto bola aj najlepšia poviedka z celej knihy. Bolo to veľmi príjemné a oddychové čítanie.
Hodnotenie poviedky: 5/5

"Ale teba som si všimol" pokračoval. "A od prvej chvíle ma to doháňalo do šialenstva.

Nielenže som si ťa  všimol, videl som, že chodíš s nejakým perfektným chalanom,

ktorý si ťa očividne nezaslúži." 

 



Roztlieskavačský vianočný zázrak (John Green)- Na začiatok jeden dodatok. Od Johna Greena by som si prečítala aj nákupný zoznam pretože aj ten by určite vedel podať zaujímavo. Viem, že sú ľudia, ktorým sa nepáči jeho štýl písania ale ja do tej skupiny nepatrím. A v tejto poviedke by som bez problémov spoznala, že to písal on, aj keby tam pri poviedkach eboli mená autorov a mala by som hádať kto čo napísal. Ako by som zaradila toto... ten námet naozaj nebol dobrý. Viem, že sa tie poviedky museli nejako prepliesť ale prečo práve roztlieskavačky. Knižné roztlieskavačky sú vždy namyslené, odporné prípadne balia všetkých chalanov, ktorí im prídu pod ruky. Ak na ne hlavný hrdina letí zrejme nie je práve najmúdrejší. Aby bolo jasné: Tobin nebol žiadny tupý idiot. Ale on proste išiel, nad ničím sa nezamyslel a tak to potom aj dopadlo. Džej Pí mi nebol sympatický. Rovnako ako Ben z Papierových miest. Ďalší šibnutý stredoškolák s otrasným slovníkom (síce používal len slovo dilino ale hovoril to v podstate každému), ktorý jediné čo chce je zbaliť nejakú super babu. Prinajmenšom zbaliť. Aby som len nenadávala na postavy Duke (Angie) bola skvelá. Také dievčatá by mali byť v knihách častejšie. Celé to bolo v pohode. Vedela som, že by to nebol Green keby tam nedal nejakú duchaplnú myšlienku :).

Hodnotenie poviedky: 4/5 

Nikdy nie je tak zle,

aby zásluhou štrnástich hyperaktívnych roztlieskavačiek

nemohlo byť horšie.

Svätý patrón prasiat (Lauren Myraclová)- O tejto autorke som nikdy v živote nepočula. Táto poviedka bola takým príjemným uzatvorením knihy. Z hlavnej postavy som mala strašne zmiešané pocity ale určite nebola taká hrozná ako Džej Pí :D. Len mi strašne vadilo ako v kuse nútila Jeba zmeniť sa. Baba sa predsa zvyčajne zaľúbi na základe toho, že ten chalan sa jej zdá úplne skvelý- aspoň v niečom- ale Addie na ňom hľadala iba samé chyby. Neviem či sa mi to iba zdalo alebo tá poviedka bola naozaj najkratšia. Všetko sa tam udialo rýchlo ale na druhej strane tam neboli žiadne zbytočne dlhé popisy. Bolo tam podľa mňa iba to čo tam naozaj malo byť. A ako sa všetky postavy stretli! Napriek tomu, že táto poviedka bola tiež veľmi super, niečo mi tam chýbalo. Hodnotenie poviedky: 4/5

Nezáleží na tom čo nám dáva vesmír

Ide o to čo my dávame vesmíru.

Ale celkový dojem knihy stojí za to, pretože má neskutočnú vianočnú atmosféru. Jednoznačne vám ju odporúčam. Je to skvelé čítanie ak vo vašom meste nie je žiaden sneh a potrebujete zimne naladiť. A vianočne takisto :).