Ako som znovu čítala Všetky skvelé miesta po 4 rokoch | Re-readingový denník #1

Nakoľko v karanténe mám času toľko ako už nikdy v živote pravdepodobne nebudem mať, ako som už spomínala v príspevku o mojom prvom týždni takto doma (ak ste ho nečítali, určite by ste tak mali učiniť TU :)) kniha na úplnom vrchole môjho re-reading zoznamu je práve Všetky skvelé miesta, ktorú som teda naposledy čítala, keď som mala 12/13 a vtedy zrovna vyšla. Táto kniha takpovediac odštartovala môj záujem o knihy, v ktorých zohráva úlohu nejaká psychická porucha (alebo čokoľvek čo to pripomína) ale hlavne si pamätám, že sa mi utkvela v pamäti ako jedna z mojich najobľúbenejších- či skôr možno v podvedomí, keďže som si z nej očividne toho nezapamätala až tak veľa XD. 

Ďalší dôvod je, že na ňu referencia v knižke, ktorú som napísala ja- a ktorá by takpovediac potrebovala úpravy- takže menšie-väčšie zopakovanie si čo sa tam dialo mi určite nemôže uškodiť. 

Pokiaľ by si niekto chcel osviežiť pamäť, poprípade náhodou o knihe ešte nikdy ani len nepočul, v krátkosti vám to priblížim: 

Theodore Finch trpí depresiami no zároveň sa snaží žiť naplno, hľadať malé radosti a udržiavať sa čo najďalej od nezastaviteľného pádu do tmavej priepasti- v podobe aj niekoľkotýždňového spánku. Violet Markeyová už len čaká na maturitu, aby ušla z malého mesta kde ju prenasledujú spomienky na tragickú smrť jej sestry Eleanor. Ich cesty sa nečakane skrížia na okraji rímsy školskej zvonice. Nikoho neprekvapuje, že tam stojí Finch ale Violetinu prítomnosť si nevedia vysvetliť inak ako tým, že sa ho snaží zachrániť. Od toho dňa Finch nevie spustiť z Violet oči. Keď skončia spolu vo dvojici na školský projekt, kde majú za úlohu navštíviť zaujímavé miesta ich rodnej Indiany, obom to od základov zmení život... No zaváži to pri intenzite ich smútku? 

Pravdupovediac nemám skúsenosti s podrobným rozoberaním knihy pri nie prvom čítaní- aj napriek tomu ako dlho tento blog už mám- takže som si zaviedla môj prvý čitateľský denníček formou takéhoto blogového príspevku. 

UPOZORŇUJEM, ŽE BUDE OBSAHOVAŤ SPOILERY !!!

Ktoré však v zhodnotení na konci už nenájdete- keďže tam budú prevažne moje domnienky bez spomínania konkrétnych momentov deja, takže ak ste knihu nečítali a domnievate sa, že raz budete, môžete si prečítať aspoň záver. Ak sa aj napriek tomu obávate, že si čítanie pokazíte, môže vám poslúžiť recenzia od 13-ročnej Emily, ručím za jej dojmy z čítania, za kvalitu samotnej recenzie však nie :D. 

Takže poďme na tie priebežné dojmy :).

24. marca 2020: 
Začala som čítať. Všímam si, že film ma dosť ovplyvnil v tom ako si predstavujem postavy, aj v tom, že teraz ten príbeh vnímam o niečo depresívnejšie- vzhľadom na to, že ten film bol taký. Trochu ma to mrzí ale myslím, že časom na naladím na vlnu tej knihy a trochu sa odosobním od filmu.
Progres: 76/340

25. marca 2020:
To odosobnenie sa od filmu mi netrvalo veľmi dlho. Ráno, keď som sa pustila do čítania som tú knihu vnímala úplne inak ako včera. A užívala som si to, takže hádam mi to vydrží :). Taktiež som si uvedomila, že si toho pamätám menej než som predpokladala. Vlastne iba pár ikonických scén a základný dej. A to je škoda, neviem ako som to čítala- aj keď po 4 rokoch sa len ťažko viniť za niečo také :D.
Začína sa mi páčiť Brenda :D. Fincha mám rada stále- tú kapitolu kde sa tváril, že je Angličan si zapamätám :D.
Taktiež som si začala spisovať skvelé miesta, ktoré Finch a Violet navštívili- Park bibliobusov si musím nájsť ! Zistila som, že atmosféra stredoškolských kníh od vydavateľstva Yoli mi chýbala, trochu ma to prekvapuje ale asi to napriek tým všetkým cliché pre mňa stále má svoje čaro :D. Všetky tie situácie, ktoré sa na uplynulých stránkach odohrali som si dokázala veľmi verne predstaviť, takže štýl písania Jennifer Nivenovej milujem.
Stále ma prekvapuje koľko si toho nepamätám z prvého čítania ale dobrá správa je, že niektoré pasáže začínam spoznávať :).
Progres: 156/340

26. marca 2020:
Dostala som na časť kde sa Violet a Finch bozkávali...a to bolo tak krááááásne <3. Bola tam veta, ktorú som mala utkvenú v pamäti celé tie štyri roky a nevedela som poriadne skadiaľ je. Takže teraz už viem :D.
Len škoda, že tu sa to už začína pomaly babrať. Achhhhh bodaj by som nevedela ako tá kniha skončí :(.
Progres: 190/340

27. marca 2020: 
Dnes som prečítala dosť veľa- vlastne som mala sčasti v pláne knihu dočítať ale nakoniec som si povedala, že stačí, keď prejdem cez ten významný úsek kde zomrie jedna z mojich najobľúbenejších knižných postáv ever, aby som si mohla byť istá, že som to prežila. A potom som dostala sto chutí začať čítať zase od začiatku kde bola táto postava ešte živá a mala som pred sebou tri stovky strán naozaj naozaj úžasnej knihy... Au :(.
(Taktiež som si uvedomila, že som si tam možno mala dávať tie lepíky- až na to, že momentálne nemám žiadne také, ktoré by podľa mňa neznehodnotili tú knihu. Takže nabudúce.)
Progres: 318/340

28. marca 2020:
Dočítala som si jednu z najčarovnejších častí knihy: o tom ako Violet dokončila potulky. Keď už som ti tie lepíky nedávala, dobré rozhodnutie aspoň bolo, že som si tie všetky skvelé miesta spísala. A here´s the thing...hoci si pravdepodobne veľa ľudí myslí, že v Indiane nič nie (vrátane obyvateľov Indiany), mýlite sa. A ja dúfam, že raz budem mať príležitosť ísť po stopách Violet a Fincha a všetky tie miesta navštíviť :). Takže myslím, že je čas na menšie vyhodnotenie (ktoré je v tomto momente dostupné aj na Goodreads ale tu bude viac vymakané, takže vám ho odporúčam tu XD)...

Aké bolo teda moje druhé (a nie posledné !) čítanie Všetkých skvelých miest?
Zo začiatku som si nebola istá či to túto knihu zo zoznamu obľúbených skôr nevyradí. Niežeby by ma tam niečo nahnevalo, skôr mi to nepripadalo ako nič také špeciálne. A to, že mi nepracovala predstavivosť ale stále sa mi v hlave vynárali obrázky z filmu (ktorý bol pekný ale na môj vkus sa málo zhodoval s mojimi vizuálnymi predstavami hrdinov etc. etc. XD), čo ma tiež pekne štvalo. V Každom prípade sa to rýchlo rozbehlo a ako môžete vidieť aj vyššie, stránky mi ubiehali v podstate samé- hoci tá kniha nie je nejaká špeciálne dlhá tak či tak :D. A svet Violet a Fincha, a hlavne ich potulky boli zrazu aj môj svet.
Áno, rýchlo som pochopila, že Violet a Finch si rozumeli lebo boli takpovediac na jednej vlne- aj keď predsa len každý trochu iným spôsobom- a nikto iný ich nedokázal pochopiť natoľko ako dokázali oni jeden druhého. A vôbec, veľa vecí mi tam bolo oveľa jasnejších než pri mojom prvom čítaní. Bodaj mi nie, keď som si očividne pamätala slabú tretinu knihy. Jasné, ono to za posledné 4 roky muselo trochu vyprchať ale aj tak netuším ako som tú knihu vlastne čítala. Faktom zostáva, že najviac som si odtiaľ aj tak zapamätala ich skvelé miesta a jednu konkrétnu vetu z momentu kedy sa prvý raz bozkávali- je to vtipné ale v podstate vôbec nie prekvapivé, keďže vtedy ma bavilo prevažne cestovanie a romantické scény z knižiek :). Čo sa nezmenilo ale rozdiel medzi mojím 12/13-ročným a 17-ročným ja, je (našťastie XD) dosť veľký, takže som presvedčená, že tá kniha mi dala oveľa viac takto po 4 rokoch, hoci aj jej prvé čítanie som si užívala. Hrdinovia boli v podstate v mojom veku a hoci za sebou nemám trápenie takého kalibru ako Finch a Violet, za 4 roky sa toho stalo dosť a tým pádom som vedela viac oceniť iné aspekty knihy než len cestovanie a bozkávacie scény (lol :D). Myslím, že by ste si to mali prečítať. Na stredoškolskú romancu je to kniha veľmi výnimočná, a nielen to- vlastne je výnimočná tak celkovo, výnimočnejšia než ten film, výnimočnejšia než Vesmír na pleciach (druhá kniha od tejto autorky).
Hoci to nie je na plných 5 hviezdičiek, 4 sú príliš málo, takže hodnotenie písať nebudem :). Aj tak je podstatné iba to, že je to asi moja tretia najobľúbenejšia kniha (jedna z najobľúbenejších určite) a že to druhé čítanie určite nebolo posledné.

Zhodnotenie 1. týždňa v karanténe | 2020

Cítim sa trochu zle, že nikde sa nerozpráva o ničom inom ako o corona víruse a ja neprinášam tomuto blogu nič originálnejšie. Na druhej strane, toto neočakávané domáce väzenie je nenahraditeľná príležitosť nájsť si čas na plno vecí, ku ktorým by som sa inak v živote nedokopala.
Nádherne to vykreslil istý komentár pod nejakým príspevkom na Instagrame, kde sa zišla novovzniknutá, pravdepodobne doposiaľ neexistujúca skupina ľudí, ktorým už chýba škola- napriek všetkým nevýhodám tejto pandémie (môj nanútený odchod z Francúzska nevynímajúc) musím povedať, že ja do tejto skupiny nepatrím. Takže medzi všetkým tým frflaním o tom ako sa všetci nudia v karanténe som objavila aj jeden, ktorý úplne vystihoval skôr môj prístup (aj keď svojským spôsobom :D):

"Dámy a páni, dostali sme tu životnú príležitosť. Teraz je vaša šanca prečítať si tú knihu, ktorú ste si vždy chceli prečítať, začať s tou rutinou starostlivosti o pleť, začať piť viac vody, trénovať vyvolávanie démona s tou kozou, ktorú ste držali v suteréne, pozrieť si ten seriál na Netflixe, o ktorom vám vaši kamaráti vždy hovoria. Doprajte si :). 

Myslím, že netreba vysvetľovať, že som tam našla body, ktoré ma dostatočne motivovali- aj také, ktoré nie, ale čo my vieme, keďže dnes oznámili predĺženie doby, počas ktorej budú zavreté školy, takže možno postíham aj to XD.
V každom prípade som sa pred vyše týždňom dozvedela, že sa budem musieť predčasne vrátiť z Francúzska, keďže sa mali zavrieť školy a študentov posielali domov. Takže len čo som prekonala sklamanie z toho, že som musela opustiť francúzske lycée (ešte vyjdu zo dve videá o Francúzsku, takže sa o tom nebudem rozkecávať teraz) takže sa o tom nebudem rozkecávať teraz som si uvedomila, že aj doma mám vlastne čo robiť. V podstate som mala vždy ale rozhodne nie som jediná kto sa za posledné...roky furt sťažoval, že nemám toľko času ako by som chcela (moje nesplnené Goodreads výzvy z rokov 2017, 2018 a 2019 sú demonštráciou tohto faktu).
A teraz zrazu mám- dokonca aj na extraordinárny príspevok (alebo aj na vylepšenie môjho vyjadrovania sa po slovensky, ktoré vo Francúzsku trochu upadlo), aký by som inokedy nenapísala- a nielen kvôli času.

1. Re-readingový čitateľský maratón !
S touto myšlienkou som sa pohrávala už dlhšiu dobu- v trochu inej podobe, v podobe re-readingu celej série Denník princeznej, cez letné prázdniny. Pokiaľ tie knihy poznáte, viete, že ich nie je málo a okrem toho, cez leto sa mi vždy chce čítať aj iné veci.
Pri tejto nenahraditeľnej príležitosti na čítanie som sa však rozhodla pre maratón s týmito asi najviac basic young-adultovkami (ale to nič nemení na tom, že väčšinu z nich som si chcela znova prečítať už celú večnosť !)

So Všetkými skvelými miestami som začala dnes. Čítala som ju už keď som mala 12-13 rokov, strašne som ju chcela, strašne sa mi páčila...A smutné je, že okrem dôvodu menom Theodore Finch (hlavný hrdina) si už poriadne nepamätám prečo. Každopádne, Všetky skvelé miesta sa spomínajú v knižke, ktorú som napísala a tá okrem korekcií potrebuje aj, aby som si to prečítala znova, pretože to by mi podľa mňa dalo úplne iný pohľad na to divadelné predstavenie, ktoré v tej mojej knižke nacvičujú :D. Aj na film.

Papierové mestá budem čítať, aby som zistila či to aj po piatich rokoch bude stále moja obľúbená kniha (dúfam, že hej, veľa vecí sa zmenilo ale s mojou láskou k tejto knihe nie som ochotná sa rozlúčiť). Myslím, že mi dokonca dá viac, než keď som ju čítala v 12tich :D. A takisto sa chcem v lete pustiť do francúzskej verzie ale na to som si netrúfla pred osviežením si slovenskej.

Dám ti aj slnko som do tejto výzvy zaradila dosť spontánne. Pomerne si ju pamätám aj po troch rokoch ale neuškodí mi to, pravdepodobne práve naopak.

Pamätám si, že keď som prvý raz čítala Kam zmizla Aljaška, myslela som si, že som šialená. Som jediný človek, ktorého poznám komu sa to nepáčilo. Vtedy som si myslela, že som proste divná, teraz viem, že si ju po toľkom čase budem pravdepodobne interpretovať inak, keďže hrdinovia budú mať bližše k môjmu veku, takže ich správanie mi asi nepríde úplne ilogické   nelogické :D.

No a film Charlieho malé tajomstvá som videla snáď stokrát a knihu čítala len raz, čo je obrovská škoda ! Po prvom prečítaní som zhodnotila, že je to v podstate také isté, takže keď sa mi ten film páčil každý raz čo som ho videla, aj kniha sa bude :).

2. Triedenie všetkého čo mi prišlo pod ruku
Áno, áno, viem, že toto je činnosť, ktorá u mnohých z vás nehrozí ani v takejto výnimočnej situácii a radšej budete iba jesť a spať než si upratovať izbu. Nie je na tom nič nepochopiteľné. Avšak vo Francúzsku som navštívila početné obchody s doplnkami do bytu (keďže moja hosťovská prerábala dom) a v každom som si povedala, že z mojej izby chcem spraviť rovnako estetické miesto. Síce sa ukázalo, že sa to nedá tak ako by som si predstavovala, ale vyhodiť veci, ktorých som sa už tri roky nedotkla bolo rozhodne užitočné. Takisto som sa dala na triedenie oblečenia, čo síce robím priebežne ale nie úplne neľútostne. Jediný háčik je, že pri momentálnom v podstate zákaze vychádzania to nemám kam dať ale aspoň som si uvoľnila miesto. A dostala pár skvelých nápadov :).
Týkalo sa to aj kníh, ktoré dúfam budem môcť venovať skôr než na decembrovej výmene kníh- hoci si myslím, že kým sa dostaneme späť do normálneho života, do decembra bude zostávať oveľa menej času než teraz. V každom prípade som si uvedomila, ktoré už pravdepodobne nikdy neprečítam- zato si myslím, že niekto iný by mohol !

3. "Ten seriál z Netflixu, o ktorom vám kamaráti vždy rozprávajú" 
Stavím sa, že všetci taký máte- za predpokladu, že máte kamarátov, ktorí pozerajú seriály. U mňa je to Stranger Things. Viete kedy som ho chcela začať pozerať? Vo februári 2018, keď k nám mala prísť Francúzka- moja terajšia kamarátka z Paríža, ktorá to zbožňuje ako všetci a ja som si povedala, že ak si to pozriem budeme sa mať aspoň o čom rozprávať. Nevydalo. Zato som sa do toho pustila teraz, pre zmenu kvôli inému kamarátovi z Francúzska (ale aj kvôli tomu, že to na tom to-watch liste bolo už pekne dlho a navyše som chcela začať niečo nové), ktorý sa tváril tak sklamane z toho, že som to nevidela, že už som sa nemohla vyhovoriť XD. (Vrelá vďaka, Jérémy.)
 No a keď už hovoríme o seriáloch, od nich plynule prejdem k filmu, ku ktorému by som sa pravdepodobne inak nedostala- Amelie z Montmartru. To DVD-čko sme objavili, keď sme štyri roky dozadu prerábali byt a sťahovala som sa do novej izby. Ukázalo sa, že ani nebolo otvorené a ja ani nechápem prečo. Tento film som mala vidieť oveľa, oveľa skôr ! Asi mám nový do zoznamu obľúbených. Zaslúžil by si osobitný príspevok, takže si to uľahčíte pokiaľ si ho proste pozriete. Áno, z určitého uhla pohľadu je divný ako všetky francúzske filmy z rokov 2000s ale na druhej strane to znamená, že taký film ste pravdepodobne nevideli a už ani neuvidíte :).

4. Home-schooling, písanie po francúzsky a iné drobnosti, ktoré stoja za to :)

Nikdy by som si nepovedala, že moja chuť učiť sa, by sa mohla nejako zmeniť tým, že budem celé dni doma. Ale je to tak. Teda možno je to aj tým, že časť zameškaného učiva za posledné dva mesiace si ani nemám ako dobrať a život je proste krajší bez matiky a fyziky, change my mind :). Ale z nejakého dôvodu ma tento systém baví. Môžem si rozložiť čas podľa seba a aj tak to stíham...to je pre mňa niečo nové :D. Neviem ako dlho ma to ešte bude baviť ale skutočnosť je, že aj napriek online písomkám a tomu, že moje výhrady k telefonovaniu (hoci iba s profesorkou o poviedke, ktorú sme mali prečítať) teraz nikoho netrápia, je že sa takto mám dobre. V živote som sa tak ľahko nevysporiadávala s prokrastináciou. 

Dokonca som si napriek menšej nechuti našla aj čas na spísanie istého francúzskeho príbehu, ktorý si ten hore spomínaný kamarát vyslovene vypýtal a mne sa do toho v skutočnosti až tak nechcelo hoci od pohľadu to znelo ako zaujímavý nápad. Keď sa naň teraz tak pozriem, mám dojem, že aj napriek skrátenému pobytu mi nejako stúpol level francúzštiny, že kondicionály vlastne nie sú až také ťažké a že je to celkovo vlastne vysvetlené lepšie než ktorákoľvek moja argumentačka (hoci je to pochopiteľné, keďže tento rok som zatiaľ napísala až jednu- na filozofiu a to nie je len tak). Plus som si uvedomila ďalších milión vecí, ktoré nepatria do článkov tohto typu (a preto s tým vôbec začínam však áno -_-). 

Taktiež som si zaumienila čas postaviť puzzle, ktoré som dostala tak pred tromi rokmi na Vianoce a pokúsila som sa cvičiť (zatiaľ ma to dokonca aj drží !), pretože toto je presne tá správna príležitosť na niečo také a viem, že nie som jediná kto sa ten čas rozhodol využiť takto :). 

Myslím aj na recenzie, ktoré sa chystám napísať a na postrihanie videa, ktoré malo vyjsť prosím pekne na začiatku januára (*facepalm*) ale je to nadčasová recenzia, takže stále nie je neskoro !
No a k tomu, že som sa vrhla na čítanie série Trón zo skla, môžem povedať iba toľko, že to už fakt o niečom vypovedá :)

Takže neviem ako vy, ale ja sa v karanténe teda nenudím. Hoci chodenie von mi chýba (o týždeň už budem môcť aspoň do prírody), v situácii kedy s tým nemáte čo spraviť vám to skôr otvorí príležitosť na iné veci. Či vás už inšpiroval práve tento článok alebo nie, využite tú karanténu. Myslím, že každý dúfa, že taká pandémia čo najskôr skončí a s ňou zmiznú aj dlhé dni doma. Takže kým ich ešte máme... :).

Január vo Francúzsku