Lovestory na tábore...čo viac? | Ako sa zamilovať do blázna

autor: Rebekah Cranová
rok vydania: 2017
vydavateľstvo: Skyscape
počet strán: 272
originál: The Odds of Loving Grover Cleveland
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Šestnásťročná Zander Osbornová žije vo vlastnom svete a očividne sa trápi. Jedného dňa jej rodičia oznámia, že ju prihlásili do tábora Padova, päťtýždňového programu pre problémových tínedžerov.
Zander tam nezapadá, alebo si to aspoň myslí. Pre svojich spolutáborníkov má len jedno označenie: blázni. Väčšina z nich nemá ďaleko od diagnózy. Je tam napríklad Cassie, jej spolubývajúca, ktorá sama seba opisuje ako manicko-depresívno-bipolárno-anorektickú, alebo Grover Cleveland (áno, ako ten americký prezident), milý, ale konfliktný chlapec, ktorý čaká, že sa uňho prejaví schizofrénia. Pravdepodobne sa ani jeden z nich nemýli. V tábore je aj Bek, očarujúci patologický klamár.
Popri skupinových „zverapiách“ a zakázaných nočných vychádzkach vznikajú nepravdepodobné priateľstvá a ako michiganské leto graduje, štyria tínedžeri postupne odhaľujú svoje tajomstvá. Zander priťahuje komplikovaný Grover a ona začne uvažovať, či môže byť ešte šťastná. No ak sa má dať znovu dokopy, musí si najprv upratať v hlave.

Obálka: Obálka bola prvé čo som si všimla a prinútila ma sa na knihu bližšie pozrieť. Treba zohľadniť fakt, že v tej knihe v skutočnosti nikto nebýva v stane ale aspoň ma to prinútilo si ju prečítať :).

Toto leto som mala dočinenia s mnohými skvelými knihami, ktoré ma z chaosu školského roka vrátili späť do čitateľskej závislosti. Bohužiaľ som si uvedomila, že toho tak či tak nestíham toľko ako kedysi a rozhodla som sa znížiť métu mojej čitateľskej výzvy. Mala som veľmi akčné leto. A podstatnú časť z neho som strávila na jednom táborisku- ako účastníčka ale aj ako táborová vedúca :). A to miesto, kde sa už cítim ako doma ma minulý rok inšpirovalo k napísaniu knihy (stále ma to neprešlo a stále na nej pracujem, čo je u mňa celkom úspech), jednej táborovej lovestory a týmto som písaním som ešte teraz dosť posadnutá a moja kniha je už takmer hotová. Preto ma dosť prekvapilo a nadchlo, keď som objavila knihu s v podstate rovnakou tematikou. Anotácia ma jednoznačne oslovila. Byť tak v tábore päť týždňov...Čo som od nej teda očakávala a ako to nakoniec dopadlo?

Do tejto knihy som sa púšťala s obrovským nadšením. Keby som vtedy mala nejakú čitateľskú krízu určite by ma z nej vytiahla. Napriek tomu, že to bolo celé trochu iné ako som očakávala ma bavila od prvej stránky. Bola som dosť zvedavá čo si budem myslieť o Zander, pretože v poslednej dobe som mala dosť problém obľúbiť si nejakú dievčenskú hrdinku. Na počudovanie som jej veľmi rozumela a keby som v tábore Padova bola ja, určite by som sa chcela s ňou baviť. Bolo to normálne dievča so zdravým uvažovaním a napriek tomu, že nebola práve spoločenská a komunikatívna mi prišla veľmi príjemná v porovnaní s ostatnými hrdinkami v tej knihe. Takisto ma zaujalo jej vysporiadávanie sa zo stresom, v podobe časovania po francúzsky- vďaka nej som si zopakovala celý domček pohybových slovies. Netuším čo mali celý čas všetci proti Madison- ja som si obľúbila aj ju. O Groverovi nehovoriac, v jeho prípade mi poskočilo srdce zakaždým, keď to vyzeralo na nejakú časť s ním, čo bol neklamný znak, že si príbeh veľmi užívam :). On bol highlight celej knihy, ktorý to tam spríjemňoval a vždy pozdvihol náladu. Bek mi pripadal zaujímavý, nemala som z neho žiaden špeciálny dojem ale ako postave som mu priala len to najlepšie. Tešilo ma, že som si vďaka nemu zopakovala francúzštinu. Cassie mi naopak liezla na nervy od prvej strany a čudovala som sa Madison, že jej tú drzosť nevrátila, pretože ja by som to na jej mieste spravila (asi to vypovedá niečo o tom aká som táborová vedúca ale čo už narobím...). Avšak, keďže som sa stotožnila so Zander, moje pocity z Cassie sa menili s tými jej. Takže vo výsledku som si nepriala, aby tam radšej nebola. Bola to postava, ktorá prešla vývojom a to je vždy fajn v knihe vidieť. Celkovo to bolo písané tak, aby sme postavy spoznali v priebehu deja a postupne odhaľovali ich tajomstvá.

Usporiadanie knihy sa mi páčilo. Kapitoly boli relatívne krátke, takže kniha sa mi čítala rýchlo a ľahko a bavili ma aj listy od postáv na začiatku každej kapitoly, hoci zvyčajne mám chuť preskakovať takéto veci (asi sa vo mne niečo pohlo, už pri Ja,Simon, ma tie maily bavili pomaly viac než samotný príbeh). Ale neodmysliteľnou súčasťou táborov je pošta a hoci tu si nepísali listy medzi sebou, ale domov, podľa mňa to do tematiky knihy dokonale zapadalo :): Od príbehu som spočiatku čakala nejakú letnú romancu možno s mierne otravnou hlavnou postavou, ktorých Yoli vydáva plno každý rok a výnimočne som na to mala chuť :D. Vedela som, že tábor Padova je pre tínedžerov so psychickými poruchami ale z nejakého dôvodu som si myslela, že tomu tam nebude až tak venovaná pozornosť. No opak je pravdou. Niežeby mi to prekážalo. Knihy, ktoré sa zaoberajú takýmito vecami ma bavia a celkom ma fascinovalo ako to tam bolo zapojené. Autorka sa s ničím nepárala a na jednotlivých hrdinoch bolo ich diagnózy vidno, bez prikrášlenia, čo mi prišlo veľmi realistické a zvýšilo to môj dobrý dojem z knihy. Bavilo ma čítať o ich skupinových terapiách, táborových aktivitách a témach, o ktorých sa v tábore bavili, a podľa ktorých je kniha vlastne aj rozdelená na časti :). Od začiatku ma tam veľa vecí zaujalo a po prečítaní som mala v knihe založených asi tridsať lístočkov, vyznačujúcich veci, ku ktorým sa chcem ešte vrátiť. Avšak nie vždy to bolo veselé a vyvolávajúce nadšenie. To patrí k tej realistickej časti. Pokiaľ niekto trpí depresiami, anorexiou, či sa jednoducho nevie zmieriť so stratou príbuzného, jeho príbeh sa určite nebude čítať ľahko. Každá postava tam musela bojovať s vlastnými problémami a to ťažšie sa prijímali navzájom, so všetkým čo k tomu patrí. Okrem romantického príbehu teda kniha naservírovala aj množstvo myšlienok zo života, ktoré by podľa mňa mohli pomôcť mnohým v podobných situáciách, namiesto toho, aby museli čítať sladkú odľahčenú romantiku, s ktorou sa nebudú vedieť zžiť.

Knihe som nedala plný počet bodov, hoci som si z nej veľa odniesla, moje očakávania z väčšej časti splnila, v mnohom ma prekvapila a určite som ju nečítala naposledy. Možno som si od nej sľubovala niečo iné, možno pozitívnejšie a pri čítaní som sa často cítila skleslo. Nie preto, že by bola zlá ale práve kvôli veľmi realisticky opísaným negatívnym emóciám. Tak či tak ju však odporúčam. Verím, že aj vás v mnohom prekvapí.