nedeľa 30. júla 2017

Niečo ako re-telling na Malú morskú vílu | Siréna

autor: Kiera Cassová
rok vydania: 2016
vydavateľstvo: HarperColllins Publishers
počet strán: 290
originál: The Siren
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Ocaánia zachránila Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy Jej slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná "odpykať si trest" v samote až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko po čom kedy túžiĺa. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú alebo nie, spútava ich láska... Oceánia má však svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Nikto nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca.

Obálka: Čo by to bolo za knihu Kiery Cassovej, keby nemala úžasnú obálku, však áno?

Táto kniha patrila k mojim najočakávanejším za tento rok. Vôbec nezáleží na tom, že som si ju kúpila tak dva mesiace po vydaní, aspoň že mi to netrvalo tak dlho ako pri iných knihách. V čase, keď som objavila knižné blogy a začala som písať recenzie, čítala som Selekciu. Postupne som prečítala aj ostatné diely a po každom som sa sťažovala, ako dlho budem musieť čakať na ďalšie diely. Nečudo, že som sa na Sirému tak veľmi tešila. A písala som si o nej podrobné poznámky, po ktorých som si aj ja sama musela ujasniť čo si o tej knihe myslím.

Vyzeralo to naozaj sľubne. Opäť príbeh o láske, tentokrát nie z krajiny budúcnosti ale zo starostlivo vytvoreného nadprirodzeného sveta. To sa mi od začiatku páčilo. Keďže som sa poslednú dobu namotala na fantasy ešte viac ako predtým (ďakujem Nástrojom smrteľníkov), padlo mi to celkom vhod. Bavili ma všetky súvislosti, a vždy keď som sa dozvedela nejaké nové podrobnosti, bola som nadšená.

Hlavná hrdinka Kahlen sa samozrejme musela od iných niečím odlišovať ako to býva u hlavných postáv. Občas to bolo možno až divné. Keď jej sestry frflali na svoje poslanie, ona bola šťastná, že má Oceániu. Keď sa jej sestry tešili zo života, ona bola zdrvená z toho, že nemôže robiť to a to, prečo musí zabíjať ľudí a tak ďalej. Ale to mi na nej počas deja neprekážalo, pretože vzhľadom na to, že sa proste správala ľudsky, je to dosť zanedbateľná vec. Ani ja by som nechcela vraždiť, keď mám povedať pravdu. Väčšinu času som ju chápala. A nemohla som sa ubrániť porovnávaniu so Selekciou, takže z môjho pohľadu bola menej výrazná ako America ale zväčša aj menej otravná. Z jej sestier som si najviac obľúbila Miaku. Taká umelecká duša, niako zvlášť sentimentálna a evidentne najlepšia priateľka Kahlen, ktorá takúto osobu rozhodne potrebovala. Čo sa týka Elizabeth, vnášala do deja trochu srandy a to je dobre ale ako väčšinu postáv tohto typu som sa s ňou nevedela stotožniť. Padma sa zase v kuse ľutovala. Áno, mala na to dôvod ale keď sa začala ľutovať  Kahlen, mala som chuť vynadať aj jej, že čo sú to za hrdinky. Inak mi nevadila, bola som rada, keď prišla medzi sirény. Okrem toho som nemala rada Oceániu. V jednom kuse si protirečila a také postavy neviem veľmi brať vážne.

Téma sirén- morských bytostí, ktoré lákajú ľudí do hlbín mora svojím spevom, nie je asi nikomu neznáma. Existuje o nich množstvo kadejakých bájí a povestí. Ako sa časom dozvedela aj Kahlen, sú naozaj rôznorodé. Toto bol ďalší príbeh, ktorý sa začlenil do kategórie tých rôznych dohadov o tom ako by mohli sirény vyzerať. Pravdaže, to nebolo myslené ako povesť. Skôr som si myslela, že by to mal byť romantický príbeh bez väčšieho zvratu. Možno nejaký re-telling na Malú morskú vílu a keby sme neboli na dovolenke bez wi-fi, asi by som si išla vygoogliť čo s tým autorka pôvodne zamýšľala spraviť. Keď sa Kahlen zoznámila s Akinlim, nemala som sa prečo sťažovať. Rýchlo sa stal mojou obľúbenou postavou a chcela som viac častí kde vystupovali spolu. Krásny a veselý romantický príbeh na leto. Na Kahleninom mieste by som sa na všetko vykašľala čo najskôr a rozhodla sa žiť s ním, pretože on ju podľa mňa chápal najlepšie. Mali medzi sebou dobrú chémiu. To pre mňa nebolo nič prekvapivé. V Selekcii bolo takých vecí plno a to, že sa obe tie knihy točia okolo vzťahov sa mi vždy páčilo. Kiera Cassová asi typicky rozoberá takéto veci. Akurát mi tam trochu chýbal nejaký väčší zvrat, niečo čo by z toho robilo príbeh s osnovou a niečo čo by vás nútilo napäto čakať ako to dopadne. Mala som pocit, že keď je tam už vytvorený pomaly celý fantasy svet, mohla by sa tam objaviť akcia.

A tá aj naozaj prišla. Asi 50 strán pred koncom, ktoré boli asi najnapínavejšia časť celej knihy. Na jednej strane som uvažovala ako sa to vyrieši a na druhej prečo sa to proste nestalo skôr. Po dočítaní knihy som zostala sedieť v štýle: ČO TO SAKRA?! Aby bolo jasné, koniec sa mi páčil. Ale z tej zápletky som mala chuť smiať sa čo to malo byť a či si z nás autorka celou knihou chcela vystreliť. Malo to proste nevyužitý potenciál. Keby to napchala aspoň do stredu knihy a začala to rozvíjať tam, nie je problém. Ale takto si človek tri štvrtiny knihy čítal príjemnú letnú romantiku a potom prišiel zvrat, ktorý nikto nečakal. Aspoň, že dobrý zvrat. Bola som pozitívne prekvapená. Len si myslím, že Kiera sa mohla pri písaní spamätať skôr. Tak či tak nám dala klasický happyend, takže môžeme byť spokojní :).

Rozhodne nezaručujem, že kniha sa bude páčiť všetkým fanúšikom Selekcie. Chýba tomu dosť veľa napätia ale pre tých, ktorí fandia skôr romantickým príbehom by to bolo ideálne. Len netreba čakať neviem čo.

Rozhodne

piatok 28. júla 2017

Roadtrip po Amerike | Amy a Roger: Na cestě


autor: Morgan Matsonová
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Simon & Schuster
počet strán: 410
originál: Amy & Roger´s Epic Detour
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

nedeľa 23. júla 2017

Tragické prekvapenie na konci | Klamári

autor: E. Lockhartová
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: Delacorte Press
počet strán: 238
originál: We Were Liars
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Obálka: Tá sa mi fakt páči. Ako stvorená na leto a zaujal ma filter, ktorý je použitý na fotku :).

Po tejto knihe som už dlhšie pokukovala. Vlastne odkedy som ju prvýkrát zbadala v kníhkupectve, pretože si vždy spravidla pozerám Yoli poličku. Nečudujte sa, keď tam vždy nájdem niečo čo ma zaujme. Pri tejto knihe to na začiatku tak celkom nebolo. Asi miliónkrát som si prečítala anotáciu a povedala som si, že by to mohlo byť fajn na leto ale akosi som to nemala na wishliste v prioritách. Potom som videla pár recenzií aj jednu, ktorá ma fakt zaujala a rozhodla som sa, že si knihu kúpim. Napokon, som rada, že som tak urobila. Bola by škoda, keby som prišla o ten zážitok z nej.

Na začiatok by bolo fajn povedať, že sa nepodobalo na nič čo som v živote čítala. Áno, tam je more, hentam zase ostrov, niekde inde zas otrepaný letný románik ale ako celok je to kniha, ktorá mi nič nepripomínala. Začala by som množstvom postáv. Toľko sa ich vyskytuje všade možne ale inde sú fakt súčasťou deja. Tu sa nedá povedať, že by nič nerobili ale väčšina z nich tam bola spomenutá v jednej situácii, ktorá s nimi súvisela. K podivu mi to neprekážalo. Pri veľkej a vplyvnej rodine mi to pripadalo prirodzené, že som mala nutkanie nakresliť si rodokmeň. Asi to aj spravím, len čo dopíšem tento článok, lebo už pomaly zabúdam, že Harris a Tipper mali Penny (mamu hlavnej hrdinky), Bess, ktorá mala Mirren, Bonnie, Liberty a Tafta, a Carrie, ktorá mala Johnnyho a Willa (na to som sa musela pozrieť do knihy) a Gat bol jej synovec či čo... A každá dostala jeden dom. Už sa nebudem rozpisovať o tom aký.

Cadence sa mi ako hrdinka celkom páčila, napriek tomu, že nebyť jej tragickej udalosti by bola dosť nevýrazná. Každá hrdinka niekoho miluje. Poslednú dobu aj každá niekoho takého špeciálneho ako je Gat. Áno, ten bol naozaj skvelý. Presne taký ako ho Caddy opisovala. Ale nestal sa mojou obľúbenou postavou. Tou bol Johnny. Väčšinou ma podobné postavy neoslovia ale on vniesol do smutnej a vážnej atmosféry v príbehu trochu vtipu a takmer vždy som sa smiala na jeho hláškach. Mirren bola fakt zlatá, chcela by som ju za sesternicu, aj keď občas mi liezla na nervy tým ako chcela byť ku každému milá.

Kniha má taký zaujímavý poetický štýl písania, ktorý som si okamžite všimla. Keby z knihy bola jedna dlhá báseň, nebol by v tom veľký rozdiel. Podľa mňa by to pôsobilo prirodzene- najmä kvôli opakujúcim sa frázam. Väčšinou išlo o charakteristiky Klamárov. A ten štýl bol vlastne hrozne super. Niektoré stránky sú dosť... nepopísané, tak to nazvime :D. Je tam aj jedno slovo v riadku, kapitoly sú dosť krátke a o samotnej dĺžke knihy ani nehovorím. Ale to čo tam bolo mi na počudovanie stačilo. Ani jedna zbytočná vec, žiadna túžba po ďalšej časti, neporážalo ma ako pri Papierových mestách a konci, ktorý som si tam prečítala. Čo sa týka vecí, ktoré si treba pamätať, nie je toho veľa. Odvíja sa to od hlavnej zápletky a síce Caddinej nehody. Dovtedy sa to odvíjalo ako lovestory, čo mi nevadilo, lebo som vedela, že príbeh toho ešte veľa prinesie. A nemýlila som sa. Ten kúsok vtipu čo tam vniesol Johnny kniha fakt potrebovala, inak by som sa cítila depresívne ešte dlhšie ako to bolo po prečítaní. Dovolila by som si MINI-SPOILER. Keď sa dostanete k poslednej časti knihy, aj tak všetko čo ste si doteraz pamätali budete môcť rovno zahodiť, lebo sa to otočí tak ako by to nikto nečakal. Teda, mne osobne by to nenapadlo ani vo sne. Prečo, prečo, prečo ten koniec?! Ale nenechajte sa tým odradiť. Knihu ako je táto len tak nenájdete. Ako je toho málo, tak silné pocity vo vás zanechá. Podľa mňa by kníh tohto typu mohlo vychádzať aj viac. Dokonca som výnimočne našla posolstvo na prvý pokus
. Nebolo to ťažké, keďže hlavní hrdinovia mali fakt otrasnú rodinu. Len by som uvítala menej depresívny vývoj situácie, keď som sa to už rozhodla čítať v lete. Niektoré metafory boli občas na mňa príliš. Asi by som mala začať čítať horory, nech si na podobné opisy zvyknem.

Odporúčam každému kómu nevadí sa nad knihou trochu dosť zamyslieť. Ja sama som si nebola istá či som ju správne pochopila až kým som to nerozdebatovala s maminou. Nazvala by som to vyšší level zamýšľania sa oproti knihám Johna Greena, po ktorých som sa snažila odhaliť pointu a tu som mala čo robiť, aby som zistila čo sa tam vlastne stalo. Neľutujem, že som túto knihu čítala. Nakoniec...aj k tomu letu sa to celkom hodí.

štvrtok 20. júla 2017

Život v Idrise | Mesto skla

autor: Cassandra Clare
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books
počet strán: 485
originál: City of Glass
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia:  Clary prichádza do Mesta skla, hoci tak porušuje zákony. A to ešte nevie, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon je vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. Valentine zoskupuje armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. Tieňolovci majú jedinú šancu na prežitie: bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, čo je všetkým proti srsti. A Clary musí sústrediť svoje nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla. Ale za akú cenu?

Obálka: Už som si na nové obálky celkom zvykla, aj keď v paperbacku sa kniha dosť rýchlo poškodí, čo ma mrzí. Ale na tejto sú pekne zladené farby. A ten účes mi pripomína Magnusa v seriáli. Vám nie? :D

Ako začať? Na túto knihu som sa fakt tešila. Dobre, že som si ju kúpila spolu s Mestom popola, lebo bohvie kedy by som sa k tomu dostala :D. Keď som si prečítala anotáciu a zistila som, že príbeh sa odohráva v Idrise, bola som dosť zvedavá. Spočiatku mi New York chýbal, keďže je to jeden z mojich cestovateľských snov ale pozrime sa na to takto: S väčšou pravdepodobnosťou sa v najbližších rokoch dostanem do New Yorku ako do tieňoloveckej krajiny Idris, takže som sa rýchlo ponorila do deja a tešila som sa na Alicante :).

Clary a Jaceovi som v pár scénach trochu nerozumela a nechápala som ich správanie ale stále sú pre mňa skvelé postavy. Špeciálne som si tu obľúbila Izzy a Simona, mohli by sa spolu baviť aj častejšie. Alebo Simon s Alecom :). Veľmi sa mi páčilo ako sa tie vzťahy vyvíjajú a hlavne, ako Simon do Tieňosveta pomaly zapadá. Mám ho ako postavu fakt rada a nechcela by som, aby sa tam mal zle, už si toho stihol vytrpieť dosť. Magnus- ako moja najobľúbenejšia postava- by sa tu kľudne mohol vyskytovať častejšie. A...konečne sa stalo to čo som tak dlho očakávala v knižnom podaní!!!

V tejto knihe sa objavila aj nová postava- Sebastian Verlac. On mi fakt bol na začiatku sympatický a chvíľu som mu aj verila. Povedzte, že vy nie, až si tú knihu prečítate! Ak je tu nejaká postava, ktorú som nemusela, bol to Aldertree. Pamätám si ho zo seriálu, ktorý je v tomto smere úplne mimo ale aj tak to nie je nejaký úžasný chlapík. Moje obavy čo si zas vymyslí sa potvrdili.

Neviem či do tejto recenzie napíšem niečo nové oproti tej na minulý diel. Rozdiel je iba v tom, že tu bolo menej vtipných situácii a viac súvislostí, ktoré hýbali dejom. Úprimne, páčilo sa mi to. Bola som zvedavá na nové postavy a to ako sa do príbehu zapoja. Podľa mňa bolo sčasti jasné ako sa to skončí ale aj tak som čakala . Kvôli dĺžke knihy (a školskému roku- na to sa mi nechce spomínať) som ju čítala dlho, a predsa som si to užívala.

A teraz jedna z mojich obľúbených tém: ľúbostné vzťahy. Bolo vidno ako sa tu vyvíjajú a popravde sa mi aj páčilo ako to nakoniec dopadlo. Nikto netrpel- nie nejako zvláštne, keď si predstavíte ako sa mohli cítiť niektoré postavy.

Z konca som bola nadšená, hlavne z úplne poslednej kapitoly, kde bola fakt príjemná atmosféra. Mám pocit, že Cassandra pôvodne plánovala len prvé tri knihy, keď uvážime ako sa to skončilo, takže len čakám čo sa stane v štvorke. Aj keď som si istá, že ona niečo skvelé vymyslela, keď sa jej to podarilo nadpojiť o ďalšie tri knihy. Ak ste náhodou tento diel série nečítali, rýchlo to napravte, pretože hoci ma nebavil tak ako Mesto popola, nemal jedinú závažnejšiu chybu :).