Příšerné příběhy vánoční

autor: Chris Priestley
ilustrátor: Lucie Straková
rok vydania: 2012
vydavateľstvo: Bloomsbury Childrens
počet strán: 117
originál: Christmas Tales of Terror
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Praskající oheň v krbu, plíživé kroky křupající ve sněhu a doslova mrazivé tušení hrůzy. Ano, opět jsou tu tolik oblíbené Příšerné příběhy britského autora Chrise Priestleyho, kterého při návštěvě Prahy u příležitosti vydání českých překladů jeho knih město natolik nadchlo, že uvažuje umístit sem děj některého ze svých dalších děl. V sedmi příbězích prodchnutých tajuplnou, strašidelnou atmosférou čeká na čtenáře spousta geniálně nečekaných zvratů a samozřejmě nezbytné, hrůzu nahánějící poučení, že není radno porušovat pravidla ani psané či nepsané zákony a že zlé, zlomyslné chování je po zásluze potrestáno.

Obálka: Tá sa mi páči. Je na nej chudák Štěpán sám v lese a okolo neho postavičky z jednotlivých príbehov. Je výstižná a ilustrácie sú pekné. Už dávno som nečítala ilustrovanú knižku :).

Túto knihu som si len tak náhodou všimla v jednom kníhkupectve kde som pomáhala pred Vianocami. Pripadalo mi to ako fajn čítanie na Vianoce, najmä preto, že nie sú naozaj strašidelné (a ja som strachopud) a sú vianočné. Takže som ju nakoniec dostala a v krátkosti vám o každej zo siedmych poviedok niečo poviem (napíšem :)).

Zelený muž: Bola krátka čo ma celkom prekvapilo ale o to nešlo. Keby bola dlhá už by tam boli zbytočné veci, na svoj obsah bola tak akurát. Hlavný hrdina Štěpán bol fajn, dalo sa k nemu vytvoriť vzťah aj napriek tomu, že sme o ňom nevedeli veľa. To bohužiaľ preto, že mal strašne blbú rodinu. Fakt bol z ľudí v ich dome (rátajúc tých čo tam boli len na návšteve) asi najrozumnejší. Hoci som takmer celú

poviedku predvídala čo sa stane ďalej, koniec som predvídať nevedela. Nevydesila ma (koniec koncov má to vekové odporúčanie od 10 rokov) ale na prvú poviedku, od ktorej som nevedela čo mám čakať to bolo fajn. 4/5

Hrací skřínka: Príbeh na podobné motívy ako ten prvý. Hlavnej hrdinke tiež zomrel otec a zanechal za sebou strašné tajomstvo. Georgia mi ani tak nevadila. Chyba bola, že ako hlavná hrdinka bola len tak načrtnutá ale nevedeli sme toho o nej veľa. Nič menej, tiež nebola blbá a mala sesternicu Hermionu :D. Zato som celú dobu neznášala jej vychovávateľku, čo bol asi zámer. Poviedka mala skvelé súvislosti a dobrý koniec, ktorý by ma možno za iných okolností aj vydesil. Akurát sme tam o všetkom vedeli strašne málo, bolo to vcelku odfláknuté. Viem, že nikto nechce čítať nepodstatné životopisné informácie ale niečo trošku navyše by sa zišlo. Hodnotím 3,5/5

Sněhulák: Táto sa mi naozaj páčila. Z prvých troch asi najlepšia a originálnejšia, pretože John nemal mŕtveho žiadneho člena rodiny, zato mu zomrela teta. Bol taký jednoduchý ale fajn chalan :). Páčilo sa mi ako vybabral so svojím bratrancom. Totiž na začiatku, čo sa konca týka až taká bezcitná nie som. Bola desivejšia ako ostatné, z toho dôvodu, že mi pripadala pravdepodobnejšia ako ostatné. Neviem čím to presne bolo. Mala takú pravú zimnú atmosféru, dobre by sa mi bola čítala cez Vianoce ale aj takto to bolo fajn :). 5/5

Jinovatka:  Na túto poviedku som bola celkom zvedavá, najmä preto, že som si nebola istá čo znamená názov. Nakoniec ma celkom sklamala. Nebola zlá ale strašne divná. Pripomínala mi skôr fantasy, pretože námet bol hrozne nereálny- až príliš na to, aby sa pri ňom človek bál. Aubrey bol rozmaznaný, jeho otec dotieravý ale Arthur bol celkom v poriadku. Dobre, že sa poviedka točila zrovna okolo neho. 3/5

Byla cesta: Najskôr ma zaujala pôsobivým obrázkom na začiatku kapitoly, potom moje nadšenie trochu opadlo. Bola ultra krátka a dokopy sa tam nič nestalo. Podobne ako v Jinovatke, ani tu nebolo žiadne vysvetlenie tej veci čo sa tam stala. Ale zato vyjadrovala jasné ponaučenie. Ak nechcete, aby si niekedy vaše dieťa chcelo nahrabať čo najviac peňazí pre seba aj za cenu toho, že bude niekoho otravovať, prečítajte mu túto poviedku. 3/5

Saze: Hoci nebola najlepšia, pamätám si ju celkom jasne. Elizabeta bola ďalšie rozmaznané decko neschopné vychádzať s ostatnými ale o to nejde. Bola dosť zaujímavá a na počudovanie som dosť napäto čakala čo bude ďalej a tiež tam bolo všetko dobre vysvetlené. Téma bola celkom podobná ako v Hrací skřínke ale táto sa mi asi páčila viac. Ak by som mala niekedy čítať ozajstný horor, asi by som zvolila niečo so strašidelným domom, takže táto poviedka mi vyhovovala. V podstate som tiež predvídala takmer celý dej okrem konca. 3,5/5

Poslední dárek: Poviedka, pri ktorej som dúfala, že mi trochu zlepší hodnotenie, pretože dať tejto knihe cez tri hviezdičky by bola celkom škoda. Nesklamala. Mala tiež dosť dobré a zjavné ponaučenie a musím priznať, že bola dosť desivá. Miranda mi ani tak nevadila, pretože som nečakala, že jej horšia stránka sa jej tak vypomstí. Ale ten koniec... WOW! Pôvodne som čakala, že všetky poviedky budú ako táto. Takto má vyzerať strašidelný príbeh. V tomto prípade to ani nepotrebovalo vysvetlenie hlavne, že to bolo desivé. Jednoznačne 5/5.

Takže toto by boli vianočné príbehy. Ak od toho neočakávate horor, z ktorého tuhne krv v žilách ale zároveň nechcete čítať cez Vianoce nič romantické, odporúčam. Bola to dobrá kniha, aj keď som od niektorých poviedok čakala trochu viac :). Hlavne, že mi tam tá čeština už nerobila problém.
 Autor napísal aj iné knižky strašidelných príbehov, ktoré si určite prečítam. Na počudovanie ich podľa anotácii všetky rozpráva jeden človek, tak uvidíme aké to bude :).