Tieňolovci, keď budete zabíjať iných, sami zomriete | Mechanický anjel

autor: Cassandra Clare
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books
počet strán: 394
originál: Clockwork Angel
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Tessa Grayová pruchádza do viktoriánskeho Londýna hľadať svojho brata. Mesto je však temné a nebezpečné. Krehkú rovnováhu medzi ľuďmi a démonmi udržiava malá skupinka Tieňolovcov. Dvaja z nich- James Carstairs a William Herondale- zachránia Tessu z pazúrov démonických bosoráčiek a ukryjú ju v londýnskom Inštitúte. Tam vysvitne, že Tessa nie je ani človek, ani démon... Tieňosvetom sa šíria zvláštne správy o Magistrovi a jeho mechanickej armáde, pred ktorou niet úniku. A o ruku Tessy sa zrazu strhne bitka.

Obálka: Je prepracovaná a páčia sa mi tie vypuklé písmená a obrázok :).

O tejto sérii som sa dozvedela ešte kedysi dávno, keď som začala čítať Nástroje smrteľníkov. Začiatkom leta som dostala hroznú chuť na túto knihu a tak som si ju kúpila a...prečítala som ju počas môjho pobytu v Paríži. Ok kniha sa odohráva v Londýne ale kým som ja spoznávala iné historické mesto, Tessa bola tam a to bolo veľmi fajn :). Anyway...nad svojím pobytom v Paríži sa môžem rozjímať inde- napríklad v jednom videu, ktoré už chystám. Teraz je podstatná Tessa, Will a Jem :).

Na prvý pohľad sa zdá, že táto kniha má presne ten istý základ ako Nástroje smrteľníkov. Hlavnej hrdinke zmizne člen rodiny, stretne skupinku Tieňolovcov, dostáva sa do sveta, o ktorom doposiaľ nevedela a odhaľuje tajomstvá svojho pôvodu. A ide za Magnusom Baneom. To je nejaké povedomé... Ale nie až tak ako sa zdá. V istom zmysle chápem prečo sa kope ľudí táto séria páčila oveľa viac ako Nástroje smrteľníkov. Akokoľvek tie knihy milujem (hlavná vec, že som ich ešte ani neprečítala všetky), predovšetkým Aleca Magnusom XD, musím uznať, že je to dosť rozťahané. Jeden záporák zmizne, zjaví sa iný. A nikto o kom si myslia, že je mŕtvy v skutočnosti mŕtvy nie je. Na takéto veci bol v tejto knihe oveľa lepší systém. Tessa mi neliezla na nervy, ako občas Clary a páčila sa mi jej vášeň k čítaniu. Will zase vždy prispel nejakou vtipnou poznámkou a Jem bol ten vľúdny a milý, ktorého som si z nich dvoch obľúbila viac- bolo to ťažké rozhodovanie :).

Ako náhle sa dej začal rozbiehať a už sa mi nezdalo, že je to tak veľmi podobné Mestu kostí, kniha sa čítala v podstate sama. Musím sa priznať, že ma často v knihách nudia akčné scény. Respektíve tie, v ktorých sa do nemoty bijú a hrozí, že prídete o svoju obľúbenú postavu. No ešte aj to, tu bolo napísané pútavejšie. Trochu mi trvalo kým som si zvykla na iné prostredie, iné obdobie ale všetko sa mi to páčilo. Pred mojou posadnutosťou Francúzskom tu bol Londýn a vďaka tejto knihe by som sa k tomu možno aj vrátila XD. Má takú pravú temnú atmosféru. Zápletka sa mi tiež páčila. Bolo to niečo iné, v istom zmysle celkom desivé a drastické ale zaujímavé. Zaujímalo ma ako sa to vyrieši. Napínavosť sa prejavuje aj v tom, že kniha má otvorený koniec a postavy mnoho tajomstiev, ktoré sa v tomto diele nevyriešili- asi najvyšší čas kúpiť si dvojku, nech nezabudnem čo bolo tu... Dobrý nápad boli aj básne/ citáty na začiatku každej kapitoly, ktoré ju mali vystihovať. Ja sa totiž pri písaní svojich príbehov pokúšam o niečo podobné XD.

Okrem toho, že v tejto knihe vystupovala moja úplne najobľúbenejšia postava v Nástrojov smrteľníkov (alias Magnus Bane), je tu ešte niečo čo som najviac obľúbila. Všetci Tieňolovci pochádzajú z rôznych starých rodov a ich rodinné línie sú rôzne poprepájané. Tu sme mali možnosť spoznať niekoľkých vzdialených predkov postáv, ktoré už všetci poznáme- a niečo ma na tom fascinovalo. Takisto vznik niektorých tieňoloveckých predmetov- nenapadlo by mi, že by sa tu mohol vysvetliť vznik senzora a podobné veci. Aj preto na Cassandre obdivujem jej zmysel pre vymýšľanie úžasných súvislostí. 

Aj keď som na začiatku čítania mala pocit, že táto kniha nebude nič špeciálne, nemám jej v podstate čo vytknúť, pretože je to pútavé čítanie s postavami, ktoré nelezú na nervy :D. A dúfam, že sa v blízkej dobe dostanem k ďalším častiam :).

Láska stojí za všetko (Everything Everything) | filmová recenzia

režisér: Stella Maghie
žáner: dráma, romantický
rok: 2017
krajina: USA
dĺžka: 96 minút
predloha: Nicola Yoon (kniha)
originál: Everything, Everything

V hlavných úlohách: Amanda Stenberg- Maddy
Nick Robinson- Olly
Anika Noni Rose- Maddina mama
Ana de la Reguera- Carla, Maddina zdravotná sestra
Taylor Hickson- Kara, Ollyho sestra

Anotácia: Madeline má sedemnásť a všetok čas trávi doma, pretože jej imunita sa nemôže vysporiadať s okolitým svetom. Má alergiu v podstate na všetko a preto jednoducho trčí doma v sterilnej izbe a trávi čas nad knihami, s mamou a ošetrovateľkou. Veci sa zmenia, keď sa do vedľajšieho domu prisťahuje chlapec menom Olly, a keďže sa nemôžu stretávať, začnú si písať emaily. Maddie však rýchlo zisťuje, že jej život nie je skutočný a kvôli láske je ochotná všetko riskovať.

Trailer:

Tento film určite zaregistrovala väčšina ľudí, ktorí čítajú podobný typ kníh ako ja- čiže nejaké romantické, young adult, zo života tínedžerov... Asi preto, že je natočený práve podľa takej knihy-od Nicoly Yoon-, ktorú som mimochodom nečítala. Ale chcela som a preto som sa rozhodla, že pôjdem do kina na toto. Ani neviem prečo som sa rozhodla, že si film pozriem ako prvý. Možno preto, že dĺžka môjho wishlistu by spôsobila akurát tak to, že by som ani nestihla ísť do kina, keby som sa k čítaniu dostala- ako obyčajne- pol roka po tom čo som si to naplánovala. Svojím spôsobom som si aj tak nepomohla, lebo keď som po filme prišla do kníhkupectva, tá kniha tam už aj tak nebola- to je vedľajšie. Neviem či teraz bude táto recenzia stáť za to, keďže film bol v kinách tak pred troma mesiacmi ale ak si niekto chce vrátiť príjemnú pokojnú atmosféru, aká býva v lete, pokojne si to pozrite aj teraz. Nič tým nepokazíte :).

Námet ma rýchlo zaujal, pretože som bola zvedavá ako sa to všetko nakoniec vyvinie a skončí. Len som dúfala, že to nebude ďalšie Na vine sú hviezdy (v živote som viac a dlhšie neplakala pri filme a nedá sa povedať, že by mi to bolo príjemné...). Viete, dievča s chorobou, ktoré nevie ako vyzerá normálny život a potom spozná chlapca a všetko naberie úplne iné rozmery. Musím povedať, že ešte aj Madeline mi pripomínala Hazel. A obľúbila som si ju. Veľa čítala a písala knižné recenzie- myslím, že presný opak toho čo sa snažím písať ja, pretože tie jej sa zameriavali na spoilery a neboli vôbec dlhé. Možno práve to ma nabudilo k tomu, aby som napísala niečo iné ako bežne. Chápete, čo sa týka filmov som dosť mimo, pretože si na ne neviem nájsť čas a dostatočne dlho pri nich obsedieť. Preto som sa doposiaľ o filmovú recenziu nepokúšala. Nie je to práve téma, v ktorej mám prehľad. Ale možno sa to zmení :). Tento film to možno zmenil.
Okrem toho som si veľmi obľúbila Ollyho. Zamilovala som si ho už pri jeho prvých scénach- tých s bábovkou, lebo tie naozaj stáli za to :D. A dobrý pocit z neho ma neprešiel...prečo by aj mal pri takom milom zlatom hrdinovi, ktorý zmenil hlavnej postave život. Ich príbeh nebol vôbec prehnane sladký ani silený, skôr by som povedala, že všetkého tak akurát a vznikol z toho naozaj pekný celok.

Samozrejme, malo to aj svoje negatíva. Postupne mi začínala čoraz viac a viac vadiť Maddina mama. To čo spravila bola popravde sprostosť. Nečakala som to od nej a hoci by bez toho možno ten príbeh nebol, zakomponovať to tam takto...Tá ženská mi bola nesympatická a nevedela som ju pochopiť aj napriek tomu, že možno mala určité svoje dôvody. Takisto som čakala vo filme na nejaký väčší zvrat...a čakala som dosť dlho, pretože mal pár hluchých miest, našťastie to nebolo nič na čo by sa nedalo pozerať :). Keď ten zvrat konečne prišiel, bola som spokojná s tým ako sa to vyvinulo (so súvislosťami okolo toho až tak nie ale čo už, to je iná kapitola).

Medzi výhody tohto filmu- okrem toho pekného romantického príbehu a zaujímavej zápletky- patrí aj fakt, že je tam naozaj málo postáv, v ktorých sa budete ľahko orientovať a prakticky nič zbytočné. Myslím, že to väčšina ľudí ocení :). Ono to vlastne je také ako Na vine sú hviezdy- len o dosť pokojnejšie a veselšie. A ja som za to rada :).

Moje hodnotenie: Po krátkom uvažovaní som sa film rozhodla hodnotiť 4/5. Som si istá, že sa k nemu ešte niekedy vrátim a takisto si prečítam knihu- keď ju zoženiem.

Úlovky z knižnice 3

Prosím, ignorujte fakt, že niečo do tejto série som natočila naposledy asi pred rokom -_-. Ja som len rada, že som sa k nej opäť dostala a prvýkrát sa vykašľala na to, že tri knihy je do videa málo. Len dúfam, že vás trochu naladím na jesennú atmosféru a jesenné čítanie. A seba tiež :). Zrejme to bude chcieť nejaký čaj a sviečky ale aj tak chcem aj napriek začiatku školského roka (ehm...bolo to pred mesiacom...) čítať rýchlejšie XD.  Tak si užite :).

Pre tých, ktorí milujú Simona... | Mesto padlých anjelov

autor: Cassandra Clare
rok vydania: 2011
vydavateľstvo: Walker Books
počet strán: 381
originál: City of Fallen Angels
Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Anotácia: Valentine je porazený a vojna sa skončila. Clary Frayová sa vracia do New Yorku a nevie sa dočkať svojho nového života. Chce sa stať plnohodnotnou Tieňolovkyňou. Jej mama je konečne zasnúbená so svojou celoživotnou láskou a čo je najdôležitejšie: S Jaceom sú konečne spolu. Nič však netrvá večne. Simonova mama zistila, že je upír a vyhodila ho z domu. Na každom rohu ho chce niekto stiahnuť na svoju stranu a dostať sa k jeho novému daru, ktorý je však skôr prekliatím. A aby toho nebolo málo, randí naraz z dvoma krásnymi a nebezpečnými babami, pričom o sebe nevedia. Pokoj v New Yorku narúšajú mŕtve telá Tieňolovcov a znetvorené démonské bábätká. Clary totiž nešťastnou náhodou dala do pohybu udalosti, ktoré môžu mať za následok stratu všetkých, čo miluje. Dokonca i Jacea.

Obálka: Túto knihu som čítala v tom klasickom vydaní ako si tú sériu všetci pamätajú. Nie je k tomu moc čo povedať. Po skúsenostiach s minulými dielmi som len rada, že pôvodné vydanie bolo v hardcover :).

Vzhľadom na to, ako zatvorene skončilo Mesto skla som bola celkom zvedavá čo autorka vymyslí na ďalšie tri diely. Lebo sa mi zdalo, že sa zbavili záporáka a každý je s tým s kým chce byť. Lenže to sa samozrejme  muselo hneď zmeniť...

Začala by som Simonom. Koniec-koncov treba čakať, že táto je dosť o ňom. Vyskytuje sa vo väčšine kapitol. Náhodou ma to potešilo, Simona mám rada a neprišlo mi to zbytočné, ani vzhľadom na to, že o chvíľu vychádza kniha poviedok o ňom. Pretože zvyšok kapitol bol prevažne o vzťahu Clary a Jacea. A tie boli teda dosť divné. Áno, som rada, že sú spolu, je to oveľa lepšie, ako keď sa zožierali, že spolu byť nemôžu ale bolo to podané tak psycho, že som si radšej užívala všetko to čo sa týkalo Simona. To mi pripadalo zaujímavé. Treba povedať, že tri štvrtiny knihy boli hlavne o upíroch, pokiaľ ma pamäť neklame. Ak sa niečo týkalo Tieňolovcov, jednalo sa buď o rande, vzťahy alebo hádky v nich. Okrem toho mi chýbali Alec s Magnusom, ktorí sa tam teda veľmi nevyskytovali, takže Simon ako moja tretia najobľúbenejšia postava mi to vynahradil.

Napriek tomu, že tých takmer 400 strán prešlo ako nič, som si celý čas kládla otázku či sa tam aj stane niečo čo poriadne nadväzuje na Nástroje smrteľníkov, alebo to bude celý čas akoby doplnkový diel, aby sme vedeli čo vo voľnom čase robí Clarin kamarát. Niežeby mi to nevyhovovalo :D ale v tom prípade by nebolo do zvyšných dvoch dielov série čo napchať. Ale ono sa to na moje prekvapenie (príjemné prekvapenie) zmenilo :). To čo sa počas celej knihy dialo bol len začiatok novej zápletky. Stále neviem ako Cassandra Clare tie súvislosti vytvára. Len sa mi to páči. V tejto knihe sa dáva viac priestoru iným postavám, s ktorými ste sa stretli v iných dieloch. Náhodou je to fajn. Teraz som ešte viac zvedavá ako celá séria dopadne, aj keď to už nie je to isté čo prvé diely. Ale ten skvelý základ a štýl písania tam je :).

UPDATE: 2 roky na YouTube, knižné plány a nové videá

Som si na 99% istá, že tu na blogu si článok neprečíta nikto z odberateľov, ktorí by ho možno chceli vidieť. Ale verte mi, momentálne nemám v izbe dobré svetlo ani nápady na natáčanie, takže blog je dosť ideálna voľba. Možno bude stačiť, keď odkaz na tento UPDATE dám do nejakého videa. Kto bude chcieť, ten si to určite nájde :).

Nedá sa povedať, že by neboli nápady na články okrem recenzií, ktoré by som chcela napísať. Ale predsa len, blog si prečíta menej ľudí ako sa pozrie na videá, takže som pôvodne chcela UPDATE natočiť. No keď to nevyšlo ani po niekoľkých plánoch, povedala som si, že takto to bude rýchlejšie. Keď som posledne písala článok na nejakú tému, išla som takpovediac od piatich k desiatim, takže si myslím, že by nebolo na škodu si toto trochu rozdeliť. Ak to náhodou niekto číta, pohodlne sa usaďte a po dočítaní prispejte nejakým komentárom :).

Kde som bola?

Prvá kategória, do ktorej vlastne nemám čo dať :D. Ale vždy sa nájde niekto kto čaká na nové video, alebo si myslí, že som uvažovala o skončení s natáčaním. No, nič také...keby to náhodou niekoho zaujímalo :D. Recenziami som sa snažila prispievať ale na video som čas nemala. Dokonca som aj jedno natočila ale nepáčilo sa mi, keďže som naň mala čas asi päť minút. Ako to asi mohlo dopadnúť...? Takisto som plánovala viacero prázdninových videí ale to by mi trvalo dosť dlho a pridať video z letnej dovolenky, teraz v čase, keď začína najviac pršať by bolo celkom slušne od veci. Možno to nechám na budúci rok ako naladenie na leto alebo niečo také :).

2 roky natáčania!!!

Áno, presne tak, 23. augusta môj kanál oslávil dva roky. A treba povedať, že aj blog, hoci sa ráta skôr ten prvý- na SimpleSite, ktorého vytvorenie mi tak trochu nevyšlo :D. Možno by to chcelo usporiadať nejakú súťaž...ale netuším kto by sa do nej zapojil. Vezmime to tak, že blog zostáva skôr ako archív mojich myšlienok a názorov na knihy a pokiaľ chcem niečo naozaj niekomu adresovať použijem radšej kanál. No aj tak by som chcela poďakovať každému kto si za uplynulú dobu prečítal niektorý z mojich článkov a zanechal nejaký milý komentár (alebo akúkoľvek spätnú väzbu) :). Vždy ma to veľmi potešilo. Ešte viac ako ma prekvapil fakt, že si to vôbec niekto prečítal :D. A teraz YouTube kanál...

Minulý rok som natočila niečo ako ďakovacie video- menší zostrih toho čo sa za ten rok stalo. Dovoľujem si povedať, že sa mi to aj celkom podarilo :) možno až na nahrávku, ktorú som robila už asi na piaty pokus (okrem toho na absolútne nepoužiteľný mikrofón), takže to čo som hovorila ani nemohlo znieť úprimne. Tak by som to mala skúsiť napísať. V otázkach ohľadom natáčania a odberateľov sa ľahko zhodnem so slávnymi youtubermi. Všetky tie veci o tom, že budem natáčať, kým to bude baviť mňa a kým to bude baviť ostatných...myslím, že to vidím rovnako.

A ľudia, ktorí ma sledujú? Zatiaľ ma vždy neskutočne potešilo, keď sa niekto ďalší pridal k odoberaniu videí. Pretože mi pripadalo, že to rastie oveľa rýchlejšie ako by som si možno zaslúžila s mojimi nedostatkami v strihu a vo vyjadrovaní sa :D. Nemohla by som povedať, že som si bola istá, že hranicu sto odberateľov nikdy neprekročím, skôr som si myslela, že ma na začiatku bude sledovať len...čo ja viem...desať ľudí? Ale, že ak sa mi podarí sa s videami stále posúvať niekam ďalej, určite sa sto úžasných knihomoľov nájde. Možno po...piatich rokoch? Ak ma ten nápad dovtedy neprejde :D.

Ale ľudia, ktorí sledujú knižné videá sú úžasní. Ak ma niekto z nich na kanáli nejaké videá, väčšinou si ich pozriem a občas sa čudujem ako je možné, že niekto z nich sleduje mňa. Vždy som nadšená, keď sa niekto rozpíše o tom čo práve číta, čo čítal naposledy alebo akú knihu si plánuje kúpiť, čo bude čítať ďalej atď. atď. Samozrejme...koho by nepotešil aj kratší komentár v štýle: Super video!  ?

Mala som pocit, že kvôli týmto všetkým by som mala napísať tento článok. Poďakovania sú dôležité :).

Budúce recenzie (?)

Vzhľadom na moju neaktivitu na kanáli som si povedala, že by som mohla natočiť pár videí, ktoré som mala v pláne už dávno. A nielen to. Dôvod prečo by sa momentálne skoro všetko čo čítam mohlo zaradiť medzi re-reading je to, že po lete treba dopísať niekoľko recenzií. Ale nedá sa povedať, že by sa mi do toho extra veľmi chcelo. Niežeby som sa musela nútiť do toho, aby som si vôbec pripravila čo chcem napísať. Skôr to stále odkladám.  No keďže už dlho nebola recenzia formou videa (zase -_-) tak moje najnovšie prečítané knihy uvidíte vo videách. Koniec koncov, nemôžem si donekonečna dávať re-reading Harryho Pottera- akokoľvek pekná predstava to je :D. Okrem toho mám strašný sklz z knižnou výzvou. A viem, že to nie je tým, že by som si tých kníh dala priveľa -_-.

Každopádne, zaujímalo by niekoho aké recenzie sa vlastne chystajú? :)

No nie je toho až TAK veľa. Ale o každej z tých kníh niečo povedať? To potrvá. Mesto padlých anjelov som prečítala niekedy v auguste a je toho teda dosť čo by som chcela povedať, takže by som mala kopnúť do vrtule a natočiť to video, kým to všetko nezabudnem. Je však dosť možné, že túto recenziu proste napíšem, keďže pri predchádzajúcich troch dieloch som tak spravila- nech sa to k tomu hodí XD. Mechanickému anjelovi v podstate nemám čo vytknúť, to by tak nadlho nebolo ale treba zmieniť, že Nástroje smrteľníkov na to svojim spôsobom nadväzujú. V pár maličkostiach. A Charlieho malé tajomstvá môžem s čistým svedomím zaradiť medzi moje najobľúbenejšie knihy. Vôbec mi neuškodilo, že som si film pozrela prvý. Aspoň som sa utvrdila v tom, že si knihu chcem prečítať. A vy by ste tak mali tiež spraviť, čo najrýchlejšie. Netuším prečo som si ju neprečítala skôr.

Takmer nulový TBR a čo práve čítam

Nadpis určite hovorí za všetko. Odkedy som nejaké dva-tri roky dozadu dostala na narodeniny kopu kníh, nepredpokladala som, že sa mi ešte niekedy stane, že by som mala doma niečo neprečítané.  

Ale k podivu od toho nemám ďaleko. Vzhľadom na to, že chcem pokračovať v re-readingu Harryho Pottera, aby sa mi nehromadili recenzie, ktoré treba napísať, mám zatiaľ čo čítať ale oficiálne mám doma jednu knihu, ktorú som ešte neprečítala. Chápete to? Jednu!!! Neviem či teraz nepatrím medzi knihomoľov, keď si tak prechádzam tie videá, ktoré natočili ľudia čo majú doma 90 neprečítaných kníh ale je to celkom príjemný pocit, pomyslieť si, že si kúpim knihy, prečítam ich a až potom si kúpim ďalšie. Alebo možno ani nie. Ale aspoň sa mi doma nebudú kopiť také, do ktorých sa mi nechce. Takisto by som si chcela požičať z knižnice pár takých, ktoré mám na wishliste od založenia blogu a už by som sa k ich kúpe asi nedostala. Alebo sú vypredané.

Po mojej nečakanej návšteve knižnice som si odtiaľ odniesla jednu knihu. Áno, aj mňa prekvapuje akú, vzhľadom na moje nesúvislé recenzie (mimochodom už ich tu nenájdete), v ktorých som nedokázala vyjadriť ako veľmi mi niektoré postavy z Upírskych denníkov lezú na nervy. Nakoniec som sa však rozhodla dať tretiemu dielu tejto nekonečnej série (Zbesilosti) ešte šancu. Má to akurát atmosféru, ktorá sa hodí k jeseni. Fénixov rád (to je tá oranžová na spodku, pre prípad, že by niekto nevedel) už mám prečítaný ale k dokončeniu re-readingu mi zostávajú ešte posledné dva diely Harryho Pottera. A s Červeným lístím som aj začala ale neviem či to u mňa skončí práve najpozitívnejšie. Napriek tomu to chcem dočítať. Vyzerá to ako pekný príbeh a ani jedna z hlavných postáv mi nelezie na nervy ale mám neblahé tušenie, že osudy všetkých troch sú tak trochu o tom istom. Každopádne chcem tomu dať šancu :).

Tak to by bolo z tohto ultra dlhého článku všetko. Dúfam, že ste sa dostali až sem a uvidíme sa pri mojich ďalších príspevkoch :).

Tretia veľká záchranná výprava | Percy Jackson: Kliatba Titanov

autor: Rick Riordan
rok vydania: 2007
vydavateľstvo: Hyperion Books for Children
počet strán: 343
originál: Percy Jackson 3- The Titan Curse
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Že mám moc po svojom otcovi, bohovi mora Poseidónovi, už vieš... Že patrím do Tábora polokrvných, si už takisto zistil... No na plno otázok nepoznám odpovede ani ja. Keď zmizla kamoška Anabeth, bol som okamžite pripravený vyraziť s Groverom a Táliou do boja. Niečo tu však stále nesedí... Kam sa podela bohyňa Artemida? Akej nebezpečnej a záhadnej oblude bola na stope? Mám na seba vziať desivú Titanovu kliatbu, ktorou by sa naplnilo proroctvo orákula?
Som Percy Jackson a vyrážam na ďalšiu výpravu do mytologického sveta. Ak chceš, vezmeme ťa so sebou. No bude to fakt nebezpečné!

Obálka: Nooo...môj názor je asi taký ako pri iných dieloch tejto série. Nie je tam žiadny veľký rozdiel.

Percyho Jacksona- poloboha a syna Poseidóna určite netreba predstavovať. Knihy o ňom sú jedna z mojich obľúbených knižných sérii, napriek tomu, že všetky diely, ktoré som zatiaľ čítala sú približne na rovnakom princípe: Niekto alebo niečo sa stratí, Percy s tým má nejakú spojitosť a tak sa musí vybrať na bojovú výpravu. Ale aj tak mi to nikdy nepripadalo jednotvárne. Veci, ktoré je Rick Riordan schopný vymyslieť by mi nikdy nenapadli, takže iste chápete ako som si čítanie užívala :).

Aby som bola úprimná, bola som zvedavá ako bude kniha vyzerať bez Annabeth. Celkom som si ju v priebehu tých predchádzajúcich dvoch dielov obľúbila, až na to, že v jednotke mi trochu vadilo ako bola k Percymu odporná. Na to, že zmizla som si však zvykla rýchlo, lebo prišli iné zaujímavé postavy. Samozrejme, nie všetky sa mi páčili. Zoe Večernicu som nemusela od začiatku do konca, bez ohľadu na všetok ten vývoj, ktorým prešla. Bianca tiež nebola práve mojou najobľúbenejšou postavou, za to som si zamilovala Nica :). Vžhľadom na to ako sa kniha skončila to vyzerá, že ho v ďalších dieloch bude viac, na čo sa celkom teším. A takisto som sa potešila tomu, že sa tu vyskytovalo veľa Grovera, pretože v Mori oblúd mi fakt chýbal :).
Lovkyne neboli ktovie čo, ale Artemida sa mi celkom páčila a ešte viac jej brat- ten sa stal hádam mojou obľúbenou vedľajšou postavou (preto je divné, že som zabudla ako sa volal -_- ).

Neviem či vám k deju poviem niečo obohacujúce čo ste si ešte neprečítali v recenziách na minulé diely. Bolo tam veľa situácii, ktoré som nečakala a párkrát sa to fakt nečakane zvrtlo ale knihu som čítala už pred nejakou tou dobou, takže neviem, neviem či som schopná vystihnúť úplne všetko. Na druhej strane, mám pocit, že aj keby sa v každej knihe stratila tá istá osoba alebo vec, Rick by to dokázal napísať tak, aby to bolo stále zaujímavé. Asi preto jeho knihy tak zbožňujem :).

Príbeh plný prekvapení...povedzme | Trón zo skla

autor: Sarah J. Maas
rok vydania: 2012
vydavateľstvo: Bloomsbury
počet strán: 374
originál: Throne of Glass
Moje hodnotenie: 3 body z 5

Anotácia: Najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa Celaena Sardothien prichádza na kráľovský dvor. Nie aby zabila kráľa, ale aby získala späť slobodu. Musí poraziť dvadsaťtri nájomných vrahov, žoldnierov a zlodejov a slúžiť štyri roky ako kráľova šampiónka- osobná popravčia čata. Potom bude opäť slobodná. V komnatách a chodbách skleneného hradu sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A Celaenin zápas o slobodu sa razom mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude celý svet ležať v troskách.

Obálka: Úžasná :). Až na zoškrabávajúci sa názov. Je pekné, že tie písmená sú vypuklé ale mohli to vymyslieť aj trochu inak :/.

Poznáte to- kniha, ktorú jedného dňa náhodou objavíte v kníhkupectve a odvtedy na ňu počujete samú chválu. U mňa to takto bolo s Trónom zo skla. Pravdupovediac už po prvom prečítaní anotácie som nad ňou nemohla prestať premýšľať, aj keď som si bola takmer istá, že príbeh o nájomnej vrahyni by mi nesadol. Ale potom ma začali baviť fantasy knihy ešte viac ako dovtedy, nemala som chuť čítať niečo romantické čo bude rovnaké ako všetky knihy čo sú v kníhkupectve v tej istej poličke, a ja som bola na toto čoraz viac zvedavá. Najmä, keď mi to dookola odporúčali moje dve spolužiačky. Tak som sa nakoniec odhodlala po tom siahnuť.

Rada by som vám predstavila Trón zo skla ako knihu, ktorá ma chytila od samého začiatku a udelila som jej 5 hviezdičiek po pár kapitolách. Veľmi som chcela, aby sa mi páčila. Vyzeralo to sľubne ( a čo si budeme klamať, hlavne ten svet podľa mapy na začiatku) ale bohužiaľ neoklamem svoj Goodreads progres, ktorý hovorí, že prvých 40 percent som čítala asi tak tri týždne (!!!). Jasné, mala som nabitý program ale nezapriem, že ma to proste nechytilo. Nechápte to zle, od začiatku som vedela, že Sarah J. Maas je geniálna autorka, pretože všetko to bolo napísané výstižné a bolo ľahké predstaviť si čo sa v knihe deje. Problém bol len v dejovej línii.

Na Celaenu som si zvykla. Okej, možno sa živila vraždením ľudí ale mala aj znaky ľudskosti, a to je ideálna kombinácia. Myslím, ten fakt, že má niečo spoločné s inými ženskými postavami ale pritom sa jej v určitom smere nikto nevyrovná. A to ako sa vedela postaviť ľuďom, ktorí jej nevyhovovali... :D. Obľúbila som si Chaola aj Doriana, v podstate som si nevedela vybrať, ktorého mám radšej ale musím povedať, že častí s Chaolom by som uvítala viac. Doriana tam bolo akurát- ten pekne oživil, podľa mňa, pomaly sa rozbiehajúci začiatok. Mimochodom, keď som už s tým začala, mohla by som to aj odôvodniť...

Podľa môjho názoru by bolo lepšie, keby sa v prvej polovici knihy viac rozoberal boj medzi súťažiacimi- ten veľký turnaj, ktorý sľubuje anotácia. Na ten som bola popravde zvedavá. Celaenine nápady na zabitie niektorých ľudí a jej udomácňovanie sa na hrade bolo síce celkom fajn, ale nie až tak, keď každá jedna skúška prešla v rýchlosti a poriadne sme ani nevedeli ako dopadla. Teda, až na tie dôležitejšie, ktoré tam boli opísané poriadne, tie to zachraňovali. Situácie, ktoré sa tam diali ma jednoducho nejako nezaujali. Pri čítaní som si hovorila, že by to chcelo aj viac mágie ale časom som zistila, že jej tam bolo primerane na to, aby boli súvislosti zmysluplné. Napriek tomu, že dej sa rozbiehal pomaly sa rozbiehal. Každý väčší prevrat ma zaujal a bola som zvedavá ako sa to vyvinie ďalej. Dobré bolo aj to, že Celaena nebola jediná koho pohľad tam bol napísaný. Vďaka tomu bolo vidieť ako sa vzťahy na hrade vytvárajú a vyvíjajú.

Druhá polovica knihy prekryla všetko čo ma nudilo v tej prvej. Začalo to tam byť viac akčné a príbeh ubiehal rýchlejšie. Myslím, že to bolo to čo som potrebovala. Dokonca, som sa nepozerala na to čo prinesú Celaenine vzťahy ale skôr na tie boje a vyšetrovanie kto narušuje dianie v hrade. Nikdy si netrúfam tipovať kto z toho nakoniec vyjde ako ten najhorší ale nechám sa radšej prekvapiť. Keby bola kniha tak ako predpokladám ja, bolo by to strašne predvídavé :D. Čo sa o tejto povedať nedá. Neviem ako by som opísala moje pocity, keď sa to všetko vyriešilo...Že ma to prekvapilo a zároveň neprekvapilo? Áno, to znie veľmi inteligentne ale je to proste tak. Pripadalo mi to geniálne vymyslené. A záverečný boj...ten zachránil všetky nerozvinuté časti turnaja. Veľmi akčné, naplno som sa ponorila do deja a ani som nedýchala pri čakaní ako to skončí. Tam sa otočilo všetko čo som si dovtedy myslela, že by sa mohlo stať. Takže môj konečný názor?

Kniha nemusí sadnúť každému, napriek úžasnému štýlu písania a postavám, ktoré si zaručene obľúbite. Skúste, možno vás to prekvapí. Ani ja som to najprv nevidela práve ružovo. Zamilovala som si svet, dej mi bol bohužiaľ skôr jedno- teda do momentu, kým sa to nerozhýbalo.

Riverdale TAG

Ani si nepamätám, keď sme tu naposledy mali nejaký TAG a tak tu mám jeden teraz :). Berte to aj ako tip na seriál, ktorý som začala pozerať a zamilovala som si ho. Možno sa tak stane aj vo vašom prípade. Dúfam, že sa vám video bude páčiť.

Niečo ako re-telling na Malú morskú vílu | Siréna

autor: Kiera Cassová
rok vydania: 2016
vydavateľstvo: HarperColllins Publishers
počet strán: 290
originál: The Siren
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Ocaánia zachránila Kahlen pred smrťou. Je to už dávno, no odvtedy Jej slúži ako siréna. Svojím spevom láka neznámych do hlbín mora, aby tak splatila dlh. Navzdory tomu, že jej jediné slovo môže zabiť, nedokáže odolať pevnine. Pozoruje ľudí, túži sa s nimi zhovárať, smiať a žiť slobodne medzi nimi. Kahlen je odhodlaná "odpykať si trest" v samote až kým nestretne okúzľujúceho a starostlivého Akinliho. Zosobňuje všetko po čom kedy túžiĺa. Nesmie s ním však prehovoriť. Všemožne sa snažia komunikovať, úžasne si rozumejú a ich vzťah rýchlo prerastá do priateľstva. Či chcú alebo nie, spútava ich láska... Oceánia má však svoje pravidlá a žiadna siréna by sa nemala zamilovať do človeka. Kahlen musí Akinliho opustiť. Nikto nesmie poznať morský svet sirén. Avšak po rokoch poslušnosti sa Kahlen rozhodne nasledovať hlas svojho srdca.

Obálka: Čo by to bolo za knihu Kiery Cassovej, keby nemala úžasnú obálku, však áno?

Táto kniha patrila k mojim najočakávanejším za tento rok. Vôbec nezáleží na tom, že som si ju kúpila tak dva mesiace po vydaní, aspoň že mi to netrvalo tak dlho ako pri iných knihách. V čase, keď som objavila knižné blogy a začala som písať recenzie, čítala som Selekciu. Postupne som prečítala aj ostatné diely a po každom som sa sťažovala, ako dlho budem musieť čakať na ďalšie diely. Nečudo, že som sa na Sirému tak veľmi tešila. A písala som si o nej podrobné poznámky, po ktorých som si aj ja sama musela ujasniť čo si o tej knihe myslím.

Vyzeralo to naozaj sľubne. Opäť príbeh o láske, tentokrát nie z krajiny budúcnosti ale zo starostlivo vytvoreného nadprirodzeného sveta. To sa mi od začiatku páčilo. Keďže som sa poslednú dobu namotala na fantasy ešte viac ako predtým (ďakujem Nástrojom smrteľníkov), padlo mi to celkom vhod. Bavili ma všetky súvislosti, a vždy keď som sa dozvedela nejaké nové podrobnosti, bola som nadšená.

Hlavná hrdinka Kahlen sa samozrejme musela od iných niečím odlišovať ako to býva u hlavných postáv. Občas to bolo možno až divné. Keď jej sestry frflali na svoje poslanie, ona bola šťastná, že má Oceániu. Keď sa jej sestry tešili zo života, ona bola zdrvená z toho, že nemôže robiť to a to, prečo musí zabíjať ľudí a tak ďalej. Ale to mi na nej počas deja neprekážalo, pretože vzhľadom na to, že sa proste správala ľudsky, je to dosť zanedbateľná vec. Ani ja by som nechcela vraždiť, keď mám povedať pravdu. Väčšinu času som ju chápala. A nemohla som sa ubrániť porovnávaniu so Selekciou, takže z môjho pohľadu bola menej výrazná ako America ale zväčša aj menej otravná. Z jej sestier som si najviac obľúbila Miaku. Taká umelecká duša, niako zvlášť sentimentálna a evidentne najlepšia priateľka Kahlen, ktorá takúto osobu rozhodne potrebovala. Čo sa týka Elizabeth, vnášala do deja trochu srandy a to je dobre ale ako väčšinu postáv tohto typu som sa s ňou nevedela stotožniť. Padma sa zase v kuse ľutovala. Áno, mala na to dôvod ale keď sa začala ľutovať  Kahlen, mala som chuť vynadať aj jej, že čo sú to za hrdinky. Inak mi nevadila, bola som rada, keď prišla medzi sirény. Okrem toho som nemala rada Oceániu. V jednom kuse si protirečila a také postavy neviem veľmi brať vážne.

Téma sirén- morských bytostí, ktoré lákajú ľudí do hlbín mora svojím spevom, nie je asi nikomu neznáma. Existuje o nich množstvo kadejakých bájí a povestí. Ako sa časom dozvedela aj Kahlen, sú naozaj rôznorodé. Toto bol ďalší príbeh, ktorý sa začlenil do kategórie tých rôznych dohadov o tom ako by mohli sirény vyzerať. Pravdaže, to nebolo myslené ako povesť. Skôr som si myslela, že by to mal byť romantický príbeh bez väčšieho zvratu. Možno nejaký re-telling na Malú morskú vílu a keby sme neboli na dovolenke bez wi-fi, asi by som si išla vygoogliť čo s tým autorka pôvodne zamýšľala spraviť. Keď sa Kahlen zoznámila s Akinlim, nemala som sa prečo sťažovať. Rýchlo sa stal mojou obľúbenou postavou a chcela som viac častí kde vystupovali spolu. Krásny a veselý romantický príbeh na leto. Na Kahleninom mieste by som sa na všetko vykašľala čo najskôr a rozhodla sa žiť s ním, pretože on ju podľa mňa chápal najlepšie. Mali medzi sebou dobrú chémiu. To pre mňa nebolo nič prekvapivé. V Selekcii bolo takých vecí plno a to, že sa obe tie knihy točia okolo vzťahov sa mi vždy páčilo. Kiera Cassová asi typicky rozoberá takéto veci. Akurát mi tam trochu chýbal nejaký väčší zvrat, niečo čo by z toho robilo príbeh s osnovou a niečo čo by vás nútilo napäto čakať ako to dopadne. Mala som pocit, že keď je tam už vytvorený pomaly celý fantasy svet, mohla by sa tam objaviť akcia.

A tá aj naozaj prišla. Asi 50 strán pred koncom, ktoré boli asi najnapínavejšia časť celej knihy. Na jednej strane som uvažovala ako sa to vyrieši a na druhej prečo sa to proste nestalo skôr. Po dočítaní knihy som zostala sedieť v štýle: ČO TO SAKRA?! Aby bolo jasné, koniec sa mi páčil. Ale z tej zápletky som mala chuť smiať sa čo to malo byť a či si z nás autorka celou knihou chcela vystreliť. Malo to proste nevyužitý potenciál. Keby to napchala aspoň do stredu knihy a začala to rozvíjať tam, nie je problém. Ale takto si človek tri štvrtiny knihy čítal príjemnú letnú romantiku a potom prišiel zvrat, ktorý nikto nečakal. Aspoň, že dobrý zvrat. Bola som pozitívne prekvapená. Len si myslím, že Kiera sa mohla pri písaní spamätať skôr. Tak či tak nám dala klasický happyend, takže môžeme byť spokojní :).

Rozhodne nezaručujem, že kniha sa bude páčiť všetkým fanúšikom Selekcie. Chýba tomu dosť veľa napätia ale pre tých, ktorí fandia skôr romantickým príbehom by to bolo ideálne. Len netreba čakať neviem čo.

Rozhodne

Roadtrip po Amerike | Amy a Roger: Na cestě

autor: Morgan Matsonová
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Simon & Schuster
počet strán: 410
originál: Amy & Roger´s Epic Detour
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Zostrih výletu do Piešťan

Tragické prekvapenie na konci | Klamári

autor: E. Lockhartová
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: Delacorte Press
počet strán: 238
originál: We Were Liars
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Významná rodina Sinclairovcov prichádza každé leto na svoj súkromný ostrov pri Massachusetts, aby tam trávila prázdniny. Rok čo rok sa tak stretávajú aj štyri spriaznené duše, sesternice Cadence a Mirren, bratranec Johnny a Gat. Ten celkom nepatrí do rodiny, čo mu hrdí Sinclairovci dávajú pocítiť. Rodina ich nazýva Klamári. Sú v rovnakom veku, a keď sa stretnú, robia len zlobu.
Počas pätnásteho leta sa na ostrove stane nehoda. Cadence nájdu na pláži takmer bez života. Keď sa po čase preberie v nemocnici, na nič si nepamätá. Nikto z rodiny jej nechce prezradiť, čo sa vlastne stalo, a nasledujúci rok jej zakážu vrátiť sa na ostrov. Cadence trpí príšernými migrénami, jej najvernejšími priateľmi sú lieky proti bolesti. Píše Klamárom e-maily, posiela pohľadnice, no ani od jedného nedostáva odpoveď. Dokonca ani od Gata, s ktorým sa do seba zaľúbili. Čo im spravila, že na ňu zanevreli?
Na sedemnáste leto sa dostáva na ostrov opäť a Klamári ju privítajú s úsmevom, akoby sa nič nestalo. No ani zďaleka to nie je pravda...

Obálka: Tá sa mi fakt páči. Ako stvorená na leto a zaujal ma filter, ktorý je použitý na fotku :).

Po tejto knihe som už dlhšie pokukovala. Vlastne odkedy som ju prvýkrát zbadala v kníhkupectve, pretože si vždy spravidla pozerám Yoli poličku. Nečudujte sa, keď tam vždy nájdem niečo čo ma zaujme. Pri tejto knihe to na začiatku tak celkom nebolo. Asi miliónkrát som si prečítala anotáciu a povedala som si, že by to mohlo byť fajn na leto ale akosi som to nemala na wishliste v prioritách. Potom som videla pár recenzií aj jednu, ktorá ma fakt zaujala a rozhodla som sa, že si knihu kúpim. Napokon, som rada, že som tak urobila. Bola by škoda, keby som prišla o ten zážitok z nej.

Na začiatok by bolo fajn povedať, že sa nepodobalo na nič čo som v živote čítala. Áno, tam je more, hentam zase ostrov, niekde inde zas otrepaný letný románik ale ako celok je to kniha, ktorá mi nič nepripomínala. Začala by som množstvom postáv. Toľko sa ich vyskytuje všade možne ale inde sú fakt súčasťou deja. Tu sa nedá povedať, že by nič nerobili ale väčšina z nich tam bola spomenutá v jednej situácii, ktorá s nimi súvisela. K podivu mi to neprekážalo. Pri veľkej a vplyvnej rodine mi to pripadalo prirodzené, že som mala nutkanie nakresliť si rodokmeň. Asi to aj spravím, len čo dopíšem tento článok, lebo už pomaly zabúdam, že Harris a Tipper mali Penny (mamu hlavnej hrdinky), Bess, ktorá mala Mirren, Bonnie, Liberty a Tafta, a Carrie, ktorá mala Johnnyho a Willa (na to som sa musela pozrieť do knihy) a Gat bol jej synovec či čo... A každá dostala jeden dom. Už sa nebudem rozpisovať o tom aký.

Cadence sa mi ako hrdinka celkom páčila, napriek tomu, že nebyť jej tragickej udalosti by bola dosť nevýrazná. Každá hrdinka niekoho miluje. Poslednú dobu aj každá niekoho takého špeciálneho ako je Gat. Áno, ten bol naozaj skvelý. Presne taký ako ho Caddy opisovala. Ale nestal sa mojou obľúbenou postavou. Tou bol Johnny. Väčšinou ma podobné postavy neoslovia ale on vniesol do smutnej a vážnej atmosféry v príbehu trochu vtipu a takmer vždy som sa smiala na jeho hláškach. Mirren bola fakt zlatá, chcela by som ju za sesternicu, aj keď občas mi liezla na nervy tým ako chcela byť ku každému milá.

Kniha má taký zaujímavý poetický štýl písania, ktorý som si okamžite všimla. Keby z knihy bola jedna dlhá báseň, nebol by v tom veľký rozdiel. Podľa mňa by to pôsobilo prirodzene- najmä kvôli opakujúcim sa frázam. Väčšinou išlo o charakteristiky Klamárov. A ten štýl bol vlastne hrozne super. Niektoré stránky sú dosť... nepopísané, tak to nazvime :D. Je tam aj jedno slovo v riadku, kapitoly sú dosť krátke a o samotnej dĺžke knihy ani nehovorím. Ale to čo tam bolo mi na počudovanie stačilo. Ani jedna zbytočná vec, žiadna túžba po ďalšej časti, neporážalo ma ako pri Papierových mestách a konci, ktorý som si tam prečítala. Čo sa týka vecí, ktoré si treba pamätať, nie je toho veľa. Odvíja sa to od hlavnej zápletky a síce Caddinej nehody. Dovtedy sa to odvíjalo ako lovestory, čo mi nevadilo, lebo som vedela, že príbeh toho ešte veľa prinesie. A nemýlila som sa. Ten kúsok vtipu čo tam vniesol Johnny kniha fakt potrebovala, inak by som sa cítila depresívne ešte dlhšie ako to bolo po prečítaní. Dovolila by som si MINI-SPOILER. Keď sa dostanete k poslednej časti knihy, aj tak všetko čo ste si doteraz pamätali budete môcť rovno zahodiť, lebo sa to otočí tak ako by to nikto nečakal. Teda, mne osobne by to nenapadlo ani vo sne. Prečo, prečo, prečo ten koniec?! Ale nenechajte sa tým odradiť. Knihu ako je táto len tak nenájdete. Ako je toho málo, tak silné pocity vo vás zanechá. Podľa mňa by kníh tohto typu mohlo vychádzať aj viac. Dokonca som výnimočne našla posolstvo na prvý pokus
. Nebolo to ťažké, keďže hlavní hrdinovia mali fakt otrasnú rodinu. Len by som uvítala menej depresívny vývoj situácie, keď som sa to už rozhodla čítať v lete. Niektoré metafory boli občas na mňa príliš. Asi by som mala začať čítať horory, nech si na podobné opisy zvyknem.

Odporúčam každému kómu nevadí sa nad knihou trochu dosť zamyslieť. Ja sama som si nebola istá či som ju správne pochopila až kým som to nerozdebatovala s maminou. Nazvala by som to vyšší level zamýšľania sa oproti knihám Johna Greena, po ktorých som sa snažila odhaliť pointu a tu som mala čo robiť, aby som zistila čo sa tam vlastne stalo. Neľutujem, že som túto knihu čítala. Nakoniec...aj k tomu letu sa to celkom hodí.

Život v Idrise | Mesto skla

autor: Cassandra Clare
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books
počet strán: 485
originál: City of Glass
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia:  Clary prichádza do Mesta skla, hoci tak porušuje zákony. A to ešte nevie, že Jace ju tam vôbec nechce a jej najlepší kamarát Simon je vo väzení. Tieňolovci totiž nedôverujú upírovi, ktorému neškodia slnečné lúče. Valentine zoskupuje armádu démonov, s ktorou chce zničiť všetkých Tieňolovcov. Tieňolovci majú jedinú šancu na prežitie: bojovať po boku s upírmi, vlkolakmi a ostatnými Dolnosveťanmi, čo je všetkým proti srsti. A Clary musí sústrediť svoje nové schopnosti, aby ochránila Mesto skla. Ale za akú cenu?

Obálka: Už som si na nové obálky celkom zvykla, aj keď v paperbacku sa kniha dosť rýchlo poškodí, čo ma mrzí. Ale na tejto sú pekne zladené farby. A ten účes mi pripomína Magnusa v seriáli. Vám nie? :D

Ako začať? Na túto knihu som sa fakt tešila. Dobre, že som si ju kúpila spolu s Mestom popola, lebo bohvie kedy by som sa k tomu dostala :D. Keď som si prečítala anotáciu a zistila som, že príbeh sa odohráva v Idrise, bola som dosť zvedavá. Spočiatku mi New York chýbal, keďže je to jeden z mojich cestovateľských snov ale pozrime sa na to takto: S väčšou pravdepodobnosťou sa v najbližších rokoch dostanem do New Yorku ako do tieňoloveckej krajiny Idris, takže som sa rýchlo ponorila do deja a tešila som sa na Alicante :).

Clary a Jaceovi som v pár scénach trochu nerozumela a nechápala som ich správanie ale stále sú pre mňa skvelé postavy. Špeciálne som si tu obľúbila Izzy a Simona, mohli by sa spolu baviť aj častejšie. Alebo Simon s Alecom :). Veľmi sa mi páčilo ako sa tie vzťahy vyvíjajú a hlavne, ako Simon do Tieňosveta pomaly zapadá. Mám ho ako postavu fakt rada a nechcela by som, aby sa tam mal zle, už si toho stihol vytrpieť dosť. Magnus- ako moja najobľúbenejšia postava- by sa tu kľudne mohol vyskytovať častejšie. A...konečne sa stalo to čo som tak dlho očakávala v knižnom podaní!!!

V tejto knihe sa objavila aj nová postava- Sebastian Verlac. On mi fakt bol na začiatku sympatický a chvíľu som mu aj verila. Povedzte, že vy nie, až si tú knihu prečítate! Ak je tu nejaká postava, ktorú som nemusela, bol to Aldertree. Pamätám si ho zo seriálu, ktorý je v tomto smere úplne mimo ale aj tak to nie je nejaký úžasný chlapík. Moje obavy čo si zas vymyslí sa potvrdili.

Neviem či do tejto recenzie napíšem niečo nové oproti tej na minulý diel. Rozdiel je iba v tom, že tu bolo menej vtipných situácii a viac súvislostí, ktoré hýbali dejom. Úprimne, páčilo sa mi to. Bola som zvedavá na nové postavy a to ako sa do príbehu zapoja. Podľa mňa bolo sčasti jasné ako sa to skončí ale aj tak som čakala . Kvôli dĺžke knihy (a školskému roku- na to sa mi nechce spomínať) som ju čítala dlho, a predsa som si to užívala.

A teraz jedna z mojich obľúbených tém: ľúbostné vzťahy. Bolo vidno ako sa tu vyvíjajú a popravde sa mi aj páčilo ako to nakoniec dopadlo. Nikto netrpel- nie nejako zvláštne, keď si predstavíte ako sa mohli cítiť niektoré postavy.

Z konca som bola nadšená, hlavne z úplne poslednej kapitoly, kde bola fakt príjemná atmosféra. Mám pocit, že Cassandra pôvodne plánovala len prvé tri knihy, keď uvážime ako sa to skončilo, takže len čakám čo sa stane v štvorke. Aj keď som si istá, že ona niečo skvelé vymyslela, keď sa jej to podarilo nadpojiť o ďalšie tri knihy. Ak ste náhodou tento diel série nečítali, rýchlo to napravte, pretože hoci ma nebavil tak ako Mesto popola, nemal jedinú závažnejšiu chybu :).

MY SUMMER READ-A-THON 2017

Mesačná chvastačka (máj 2017)

Marry Kiss Cliff TAG

Ako začiatok poďakovania za 100 odberateľov som natočila tento šibnutý tag :D. V prípade, že sa vám chce trochu viac ma spoznať, rozhodne vám nebránim si ho pozrieť.

Môj prvý prečítaný thriller | Čísla: Na úteku

autor: Rachel Wardová
rok vydania: 2009
vydavateľstvo: Chicken House
počet strán: 319
originál: Numbers
Moje hodnotenie: 3 body z 5

Anotácia: Jem už od malička vidí v očiach ľudí čísla. Čo tie čísla vlastne znamenajú, pochopí v deň keď sa jej matka predávkuje drogami – sú to dáta, keď ľudia, ktorým sa díva do očí, zomrú. Život je pre Jem ťažký, sťahuje sa od jednej pestúnky k druhej a všade si pripadá ako cudzinec. Všetko sa zmení, keď stretne chlapca, ktorého volajú Pavúk. Svet je zrazu omnoho krajší. Potulujú sa spolu po Londýne, zhovárajú sa a pomaly zbližujú. Na jednom výlete však Jem pozná, že sa blíži veľké nešťastie, ktoré navždy otrasie ich životmi...

Obálka: Tá sa mi veľmi páči. Ku knihe sa hodí a farby sú pekne zladené.

Ako som už zmienila v jednom z mojich videí, túto knihu som objavila v podstate náhodne. Bola v knižnici a najprv sa mi ju chcelo čítať, potom nie ale nakoniec som si ju požičala. Moje názory sa menili ako počasie ale nakoniec som zakotvila na tomto...
Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 2009, takže už sa dá zaradiť k tým starším. Bolo to aj vidno. Spôsob vyjadrovania postáv a dnes už trochu netypický dej, keďže teraz je to samá americká stredná s roztlieskavačkou, futbalistom, ktorý s ňou chodí a hlavnou hrdinkou, ktorá je outsiderka :D.
Jem sa k tomuto ani len nepriblížila. Hneď na začiatku ma príjemne prekvapilo jej realistické správanie. Úplne sa to tam hodilo. Bolo to napísané priamočiaro a bez nejakých omáčok, aby vám príbeh nepripadal nechutný či strašidelný. Pavúk bol na tom podobne a vlastne sa stal mojou najobľúbenejšou postavou (o to viac ma naštval koniec).  Aj keď ma občas hnevalo to, že stále používali tie isté slová. Ja rozumiem tomu, že každá postava má svoj osobitný štýl vyjadrovania sa ale spomedzi všetkých slov v rozsiahlej slovnej zásobe to museli obmedziť na "človeče" a "doriti" a tak podobne. Po polovici knihy mi to už išlo na nervy.
Prvá asi polovica knihy ma- úprimne- veľmi nebavila. Začalo sa to sľubne ale Jemina schopnosť tam nebola nijako riešená, iba ak vďaka hlavnému incidentu a tým to skončilo. Ono to väčšinou nie je v poriadku, keď je vám napriek boju o život, ktorý sa tam vyskytuje, jedno čo sa s postavami stane. Dosť ma to mrzelo, pretože na knihu som sa tešila ale v podstate sa tam drvivú väčšinu času opakovalo to isté. Jem a Pavúk sa pohádali, potom zistili, že by to jeden bez druhého nezvládli a tak sa zase v rýchlosti udobrili... A komu by sa chcelo stále čítať o tom istom? Asi po polovici sa to však, aspoň z môjho pohľadu, zlepšilo. Začali tam rozvíjať Jeminu schopnosť vidieť dátumy úmrtí a začala som byť zvedavá čo bude ďalej.
Špeciálne sa mi páčila tá časť kde Jem stretáva Britney, pretože to bola snáď jediná veselá vec, ktorá sa jej stala. Čo sa konca týka...nebola som bohvieako spokojná. Vyzeralo to sľubne ale na poslednú chvíľu sa všetko pokazilo. Akože...prečo? Mohlo to byť také fajn, keby to skončilo veselšie :). Táto kniha mala aj menšiu ľúbostnú zápletku, bez ktorej by sa príbeh kľudne zaobišiel, pretože to ním nejako pohlo až na konci a podľa môjho názoru sa tam nehodila.
Povedala by som, že druhá polovica knihy to tak trochu zachraňovala ale aspoň čiastočne splnila moje očakávania. Stále som sa tak celkom nerozhodla či budem čítať ďalšie diely ale skôr si myslím, že bez nich prežijem. Ďakujem, že som si to mohla prečítať ale stačilo mi...
     

Ďalšia z kategórie kníh, ktoré majú všetko | Dám ti aj slnko

autor: Jandy Nelson
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: DIAL BOOKS
originál: I´ll give you the sun
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Napínavý dej, vtipné hlášky, perfektný fantazijný svet v jednom | Mesto popola

autor: Cassandra Clare

rok vydania: 2009

vydavateľstvo: Margaret K. McElderry Books

počet strán: 406

originál: City of Ashes

Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Clary Frayová by bola najradšej, keby sa všetko vrátilo do normálu. Ale čo je vlastne normál, keď nedávno zistila, že je Tieňolovkyňa, čo má zbavovať náš svet démonov, jej mama je v čarami vyvolanej kóme a Clary nemá pred zrakom skrytý Tieňosvet, čiže vidí všetkých vlkolakov, upírov a aj férov! Clary sa snaží zachrániť mamu, no musí sa postaviť zoči-voči svojej minulosti aj budúcnosti a odolávať chlapcovi, s ktorým nemôže nikdy byť...

Obálka: Môj názor na tieto nové obálky nie je práve najpozitívnejší. Sú tam dosť čudne zladené farby. Ale počas čítania som si zvykla a už mi ani tak nevadí.

Áno, áno, ak sledujete moje videá, môj ošiaľ okolo Tieňolovcov už pravdepodobne poznáte. Je vám známe ako som si myslela, že Mesto kostí bude dystópia, ako som čakala na nové vydanie druhého dielu a ako som si kvôli ľúbostnej zápletke rozpozerala seriál. No teraz budem tráviť čas inak ako ospevovaním hlavného knižného páru (no ok, možno nie hlavného ale toho, ktorý majú všetci radi).
Už od začiatku som mala pocit, že táto kniha má úplne všetko. Postavy, ktoré vám nepolezú na nervy, premyslené súvislosti a často aj vtipný komentár niektorej z postáv na ozvláštnenie :D. Z hlavných charakterov mám rada naozaj všetkých. Clary je rozumná hrdinka, o ktorej sa dobre číta a budete jej rozumieť. Jacea sa nedá nemať rád, aj keď podľa môjho názoru sa v tejto knihe správal ako samovrah. Simon sa mi taktiež páči, aj keď najviac si na ňom asi užívam jeho hlášky :). To ako

vždy k nejakej situácii zo života Tieňolovcov prirovná hru alebo film ma veľakrát rozosmialo. Fandím jemu a Clary za toho predpokladu, že on nebude s Isabelle a Clary by mohla byť tým pádom s Jaceom. No vlastne skoro. Ja by som napríklad s Jaceom asi lepšie prežila ako s kamarátom :). Alec a Isabelle sú úžasní. Viem, že v Meste kostí som ich až tak veľmi nemusela ale odvtedy som prečítala veľa kníh a veľa postáv som sa naučila vnímať ako osobitný charakter s vlastným príbehom, na ktorý sa netreba naštvať preto, že vynadal hlavnej hrdinke, ktorú mám rada. Alec aj Izzy majú vlastný príbeh a vlastný život, ktorý stojí za to. Magnus zostáva aj naďalej mojou najobľúbenejšou postavou, pretože máloktorá postava má toľko energie ( a to nielen magickej) ako on. Navyše v tejto časti sa vyskytoval celkom veľa, čo ma potešilo. Boli tu však aj postavy, ktorých prítomnosť ma rozhodne nepotešila. Maryse- Izzyna a Alecova mama podľa mňa ešte nedostala dobrý nápad a to počítam aj seriál. Ku koncu knihy sa to našťastie zlepšilo. Inkvizítorka bola ďalšia nepríjemná babizňa. Neštvala ma asi tak dva riadky zo všetkých jej pasáží.

Kniha sa začala práve tým čo mám tak rada. Hneď sa tam niečo dialo. Žiadnych 50 strán nepotrebných omáčok. Keď som sa trochu dostala do príbehu a zistila som o čo ide, pravdupovediac som sa bála, že Jacea tu bude málo. Ak máte podobné obavy, nemusíte. Užijete si ho dosť. Možno sa budete aj chytať za hlavu, z toho čo robí :D. Ale to nebude časté. Takisto sa mi páčilo, že to nebola žiadna telenovela. Mám rada ľúbostné zápletky a vždy som na ne zvedavá ale ak mali riešiť problémy, riešili ich a nestarali sa o koniny. Na knihách Cassandry Clare však obdivujem celkový štýl. Ak by sa mi nepáčil vývoj deja, nedá sa s tým nič robiť ale štýl písania je často najväčší problém. Cassandra však dokáže vytvoriť premyslený svet, dlhé opisy, ktoré nie sú nudné a popritom vniesť do príbehu aj trochu zábavy v podobe hlášok rôznych postáv. Úprimne dúfam, že ja sa s písaním k tomu niekedy aspoň priblížim. Nenašla som tu nič čo by sa mi vyslovene nepáčilo. Stále vám Tieňoloveckú ságu odporúčam a aj odhliadnuc od seriálu si zaslúži plný počet bodov :).

Mesačná chvastačka (apríl 2017)

Keď je seriál lepší ako jeho predloha | Malé klamárky

autor: Sára Shepardová
rok vydania: 2006
vydavateľstvo: Alloy Entertainment
počet strán: 236
originál: Pretty Little Liars
Moje hodnotenie: 3 body z 5

Anotácia: Každý niečo skrýva a tají - najmä na strednej škole, tak ako hrdinky tejto úspešnej série zo života zdanlivo perfektných dievčat. Spencer, Aria, Emily a Hanna sú nerozlučnými priateľkami. Spencer túži zbaliť sestrinho frajera, Aria sníva o učiteľovi angličtiny, Emily bojuje s novým dievčaťom v škole a Hanna nechce prezradiť svoje triky, ako byť neodolateľná. Navyše všetky štyri skrývajú jedno veľké a hrozné tajomstvo, odvtedy ako zmizla ich piata priateľka Alison. Ak by bola mŕtva, všetky tajomstvá by ostali ukryté. Lenže kto potom posiela záhadné odkazy podpisujúce sa "A"?

Obálka: Tá mi tak trochu vadila od začiatku. Ja by som nemala nič hovoriť, moje výtvarné schopnosti sú strašné ale...mohli vybrať trochu niečo iné...

V krátkosti o tom ako som sa pre pár mesiacmi zaľúbila do seriálu: Vždy som vedela, že existuje ale nikdy som poriadne nevedela o čo tam ide. Potom som sa cez Vianoce nudila, nainštalovala som si androidovú hru Epizode a časti týkajúce sa Pretty Little Liars som sfúkla asi za dva dni. Napriek tomu, že samotná hra ma až tak nebavila. A potom trčala týždeň doma a vedela som, že si seriál musím pozrieť. Asi prvýkrát v živote som rada za chorobu a za to, že som mohla týždeň stráviť v Rosewoode, so štyrmi dievčatami a ich stratenou kamarátkou. Potom som sa od toho už neotrhla.
Netrvalo dlho a zistila som, že je aj knižná predloha. Každý je asi rád, keď si môže pripomenúť začiatok jedného so svojich najobľúbenejších seriálov. Najprv ma odrádzalo priveľa častí ale nakoniec som sa rozhodla, že si prečítam prvú a potom uvidím. Ako to teda dopadlo?
Hlavná vec čo sa mi na knihe páčila bol ten oddychový pocit pri čítaní. Chápete, vedela som čo sa stane ale aj tak som dávala pozor. A hoci so seriálom nie som ďaleko a celkom jasne si pamätám pilotný diel, bolo milé si pripomenúť ako celý tento príbeh začal. Potom to už išlo trochu dole z kopca.
Neznášam, keď niekto pozerá film/ seriál, potom sa dostane ku knihe a ohovorí, že tam bolo všetko iné a preto to bolo o ničom. Nechápte ma zle, každý má právo na to, aby sa mu nejaká kniha nepáčila. Ibaže som mala vždy nutkanie oháňať sa tým, že kniha bola prvá, autor si s tým dal prácu a bez nej by tvoj obľúbený film/ seriál možno ani nebol. Práve preto mi tak strašne vadilo, že som mala chuť robiť pri tejto knihe niečo podobné. Postavy mi spočiatku nevadili, každý si nájde tú svoju, ktorá mu je sympatická a dokáže sa s ňou aspoň trochu stotožniť. Keď som začala pozerať seriál, nevedela som ktorú si vybrať. Ak si odmyslíme, že fakt zbožňujem Ariu, netuším ktorú z tých zvyšných mám najradšej. Aria je umelecký typ, ktorý sa večne niečomu venuje, taká milá a kreatívna osoba. S Hannou bola v seriáli sranda, napriek tomu, že nemáme dokopy nič spoločné. Mám rada jej hlášky. Spencer mi pripomína mňa samu, keď som sa učila na prijímačky, až na to, že ona je taká 24/7 (veľký obdiv). A Emily...tá je fakt zlatá. Veľmi sympatická osoba, ktorá nemá problém byť sama sebou. Kto takých ľudí nemá rád? :) Ak by som knihu čítala ako prvú, ohovorila by som, že ich v seriáli vykreslili úplne inak. Vzhľad mi je ukradnutý, aj tak si väčšinu postáv predstavujem po svojom. Mrzela ma povaha. Nezvyknem priať postavám smrť ale som fakt rada, že Alison tu vystupovala iba v jednej kapitole. Vždy mi išla na nervy. Neznášam panovačných ľudí. Tu som stále mala rada Ariu ale predstaviť si ako sa nechala nahovoriť od Alison na fajčenie alebo  na to, aby si objednala miešaný drink s úchylným názvom...bolo mi zle. Emily to isté. Hanna bola stále vtipná ale chcelo sa mi plakať nad tým čo zo seba urobila a Spencer je podľa mňa ten typ človeka, ktorý by vám horúčkovito rozprával o tom ako fajčenie škodí zdraviu. Nie presný opak. Áno, viem že kniha bola prvá ale keby v seriáli vykreslili tie dievčatá ako tu asi by som pri tom dlho nevydržala. Záchranou pre mňa bolo to, že Alison zmizla, takže sa od nej nemohli nechať nahovoriť na ďalšie kraviny.
S dvoma obľúbenými postavami som si však časom vystačila a keď som si odmyslela to čo mi liezlo na nervy na tých ostatných, rozumela som im. Príbeh je dobre vymyslený a čítal sa mi rýchlo. Ani raz som nemala chuť knihu odložiť len preto, že som vedela čo sa tam stane. Viem, že seriál až taký iný nie je, aspoň čo sa týka deja. Na pár vecí, ktoré tam neboli použité sa od knihy neodlišuje.
Akurát... je normálne, že v seriáli, ktorý má 7 sérii to ubieha rýchlejšie ako v knihe, ktorá má síce dvanásť častí (o chvíľu by z toho boli ďalšie Upírske denníky) ale na tých 300 stranách sa dalo obsiahnuť aspoň toľko čo bolo v prvej a druhej epizóde. Totiž... nie všetko tam bolo podstatné. Na opisy outfitov v knihách som si už zvykla, trochu vám nakopnú predstavivosť, takže sú fajn ale až príliš často tam hovorili kto mal čo akej značky. Fajn Emily bola športovkyňa tak nosila ruksak značky Nike a Spencerina rodina bola zazobaná, takže jej mama nosila Chanel parfém. Ale koho zaujíma, že Noel napísal divadelnú hru perom značky Mont Blanc?! Ak knihu otvoríte na náhodnej strane na 99 percent tam uvidíte názov nejakej značky. A to začne časom byť moc.
Nechcem, aby to vyzeralo, že kniha bola strata času, lebo nebola. Od seriálu nie je tak odlišná a je fajn zopakovať si o čom bola prvá epizóda. Ale dlho na ňu asi nebudem spomínať. A vďaka tejto knihe budem mať predsudky voči Alison už asi navždy.

Seriály a ja

Seriály, ktoré mám rozpozerané:

- mám rozpozeranú 5. sériu

-  mám rozpozeranú 2.sériu

- mám rozpozeranú 4.sériu

Re-watching:

Seriály, ktoré sa chystám rozpozerať si:

                                                                    

                                                                            

Čakám na nové diely:

-čakám na 3.sériu

-čakám na 3.sériu

-čakám na 2.sériu

- čakám na 2.sériu

Dopozerala som:

(1 séria)

(2 série)

( 4 série) 

( 1 séria) 

(1 séria)