Hovor!

autor: Laurie Halsová Andersonová
rok vydania: 1999
vydavateľstvo: Square Fish Edition
počet strán: 248
originál: Speak
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Pôsobivý román Laurie Halsovej Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať lebo nechce vysvetliť prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie- úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí znova jej skríži cestu Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať čo sa vlastne stalo. Román, ktorý zaraďujú do kategórie problémovej literatúry, získal ihneď po vyjdení viacero cien a preložili ho do šestnástich svetových jazykov. V roku 1999 ašpiroval na Národnú cenu za literatúru pre dospievajúcu mládež a v roku 2004 bol sfilmovaný.

Obálka: Nie je najhoršia, páči sa mi ako tam svieti názov. Ale na Melindu mohli vybrať trochu inú slečnu, táto sa mi tam akosi nehodí.

Túto knihu som nemala ani poriadne na wishliste. Zaradila som si ju tam iba preto, že mi trochu anotáciou pripomínala knihu Len počúvaj!, ktorú som už čítala a tak som si povedala, že ak by som si chcela niekedy ešte prečítať niečo podobné, toto by mi mohlo sadnúť. Nakoniec som si ju vybrala na meniny. Priznám sa, že pred čítaním som mala trochu obavy či to nebude veľmi depresívne- predsa len kniha nerozoberá najveselšiu tému.
Melinda bola fajn hlavná hrdinka. Nebola nejaká výnimočná, ani som sa do nej nevedela až tak vcítiť, keďže som nikdy nezažila to čo ona a ani sa do toho nehrniem. Ale vo svojej situácii bola fajn. Celkom som chápala jej deprimované správanie. Ťažko by sa mohla cítiť inak. A priznám sa, že som sa pri tejto knihe zamýšľala nad tým ako som mohla frflať na mojich spolužiakov. Tí jej boli stokrát horší. Hodnotili ju bez toho, aby poznali pravdu a nenávideli ju v podstate pre nič. Takýto prípad bola napríklad Rachel, ktorá jej neverila snáď ani ako sa volá. Alebo taká Heather, ktorá za ňou napjprv doliezala a potom ju odkopla. Najotravnejší typ človeka. Celkom sa mi však páčila Nicole, Ivy a a samozrejme pán Freeman. Andyho nekomentujem. So sprostejším knižným hrdinom som sa ešte nestretla.
Prvé čo by som povedala o knihe je, že je podľa mňa veľmi praktická. Rozoberá zrejme celkom známy tínedžerský problém. Veľa dievčatám pomohla a mnohým určite ešte pomôže. Hovoria o tom aj e-maily od rôznych dievčat, ktoré písali autorke, zverejnené na začiatku knihy. Človeka to presvedčí, že tá kniha je dobrá, no ja by som ich aj tak dala asi až na koniec. Niečo ako poznámka autorky alebo tak nejako. Nebyť týchto e-mailov a čísla na Linku pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti na začiatku knihy by to bolo napínavejšie, pretože čitateľ by nevedel o čom kniha je a pravdepodobne by sa chcel viac dostať na koniec knihy, aby zistil čo sa Melinde vlastne stalo. Ja som na to síce prišla ešte skôr ako som si všimla tieto veci ale to len preto, že anotácia v Len počúvaj! bola napísaná podobným štýlom.
Povedala by som, že v tejto knihe sa dokopy nič nestalo, okrem vecí pred začiatkom knihy a na konci. Ale zato by sa to pokojne dalo vydať ako denník. Autorka má skvelý štýl písania. Kniha bola v podstate len nejaká evolúcia toho ako sa Melinda cítila potom čo sa jej stálo a ako sa s tým postupne vysporiadala. V tomto prípade mi až tak nevadilo, že to bola stále tá istá rutina počas celého jedného školského roka. Melinda na opísanie svojho života používala celkom pekné metafory.

Moriak pláva v dreze ako päťkilový ľadovec.

Morkovec.

Cítim sa ako Titanic.

Netvrdím, že táto kniha bude najlepšie čo ste kedy čítali ale skúsiť to môžete. Má krátke kapitoly, preto sa číta rýchlo. Podľa mňa je väčšia pravdepodobnosť, že sa vám bude páčiť ako, že sa vám nebude. Ak vás už predtým zaujala určite vás nesklame. Ani ja kvôli tým pár nedostatkom neľutujem, že som ju čítala :).

Rudá královna

autor: Victoria Aveyardová
rok vydania: 2015
vydavateľstvo: HarperTeen
počet strán: 359
originál: Red Queen
Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Anotácia: Chudobou sužovaní Rudí jsou prostí občané žijící pod krutovládou Stříbrných, špičkových válečníků s božskými schopnostmi. Mare Barrowová, sedmnáctiletá dívka patřící mezi Rudé, to bere jako fakt, na kterém se nikdy nic nemůže změnit. Podaří se jí získat práci ve Stříbrném paláci, uprostřed těch, které z duše nenávidí. A rychle odhalí, že navzdory barvě své krve, dostala do vínku také jednu vražednou schopnost. Takovou, která může ohrozit a svrhnout vládu Stříbrných. Ale se sílou je nebezpečné si zahrávat. Kdo může v tomto světě rozděleném krví vyhrát?

Obálka: CooBoo má talent na obálky :). Páči sa mi farba obálky aj precízne vytvorená koruna. Kvôli obálke by s

om si knihu určite nekúpila ale takisto musím povedať, že sa mi páči.

Ako ste už mohli zistiť z viacerých mojich videí, túto knihu som vyhrala v súťaži. Všimla som si ju aj predtým ale veľmi som nerozmýšľala nad tým, že by som si ju kúpila. Knihu po česky som si kúpila iba raz a tá čeština mi tam robila problém. Do súťaže som sa zapojila s tým, že by som to mohla skúsiť. Ale keďže som vyhrala pustila som sa do čítania. Kvôli nedostatku času mi trvalo dlho kým som knihu dočítala ale stálo to za to :).
Spočiatku mi tá čeština naozaj robila problém a do knihy sa mi veľmi nechcelo. Ale začalo sa to sľubne. Trochu sa to podobalo na príbeh čo som začala písať v lete. Chudobné dievča s množstvom súrodencov a najlepším kamošom. Páčilo sa mi to ale nevedela som sa prelúskať cez začiatok. A potom, keď som knihu začala poriadne čítať to zrazu išlo ľahko. Mare sa mi páčila, najmä preto, že mi niečím pripomínala Elisu z môjho príbehu. Nebola to úplne najlepšia hrdinka o akej som kedy čítala ale mala som ju rada. Viem, že bez nej by táto kniha nebola to pravé, aj keby sme si odmysleli jej magickú schopnosť. Aj napriek ťažkému životu bola šikovná a vytrvalá. Naopak jej sestru Gisu som až tak nemusela, zato sa mi páčil Kilorn. Chvíľu bol dokonca moja obľúbená postava, kým nezačal byť tvrdohlavý a robiť presný opak toho čo mu Mare odporučila. Dobrá postava bola aj Farley, hoci sa mi na začiatku až tak nepáčila. Aj Julian bol super.

Potom sme sa ocitli v paláci a táto kniha začala prekvapovať. A neprestala až dokonca. Všetkým bude pravdepodobne jasné, že som nemusela Elaru ani Evangelinu. Kráľ Tiberias bol celkom fajn, oproti jeho žene určite. Dvoch princov si špeciálne nechávam nakoniec. Niežeby som ich nenávidela ale aj tak bol jeden horší ako druhý. Uznajte, prvý z nich bol na začiatku v pohode, počas knihy sa správal ako namyslený zbabelec a potom bol zase v pohode. Z toho druhého som na začiatku nebola nadšená, počas knihy bol super a potom na konci ma z neho skoro porazilo. Škoda takej dobrej postavy. Úplne chápem, že Mare si medzi nimi nevedela vybrať, ani ja by som si nevedela. Obaja ma počas knihy aspoň raz naštvali.

Každý môže zradiť.

Myslím, že k postavám a ich správaniu v knihe som už povedala dosť. Prišiel čas rozobrať Marine schopnosti. Ako som už povedala kniha ma neprestávala prekvapovať. Nebolo to iba otrasným správaním princov ale aj celkovým príbehom. Všetko mi tam prišlo strašne geniálne vymyslené. Akurát to malo jednu drobnú chybu. Celý svet tam bol ako v stredoveku a potom zrazu nejaké autá, televízia a motorky. Vôbec sa to tam nehodilo. Za asi štyristo strán sa tam toho podľa mňa stalo strašne veľa a dokázalo si to udržať moju pozornosť. Ku koncu som už ani nedýchala ako som čakala čo bude ďalej. Zvykla som si aj na češtinu :). Minule som v kníhkupectve videla druhý diel a aj napriek tomu, že má dosť slabé hodnotenia som si ho zapísala do wishlistu. Náhodou som dosť zvedavá ako bude príbeh pokračovať a určite ho odporúčam aj vám :).