Labyrint: Zhorenisko

autor: James Dashner
rok vydania: 2009
vydavateľstvo: Delacorte Press
počet strán: 344
originál: The Scorch Trials
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Thomas veril, že útek z Labyrintu prinesie Flekárom slobodu, ale nemohol sa väčšmi mýliť. Život nie je ani zďaleka taký jednoduchý a ukazuje sa, že to, čo spočiatku vyzeralo ako koniec trápenia, je iba jeho začiatkom. Po krátkom oddychu sa Flekári stretávajú s mužom, ktorý výzorom pripomína potkana, a dozvedajú sa, že testovanie vstupuje do druhej fázy. Ich úlohou je za dva týždne prejsť cez najhorúcejšiu časť sveta – Zhorenisko. No Thomasova priateľka Teresa záhadne zmizne.
Na Zhorenisku neexistujú žiadne pravidlá. Flekári sa musia spoľahnúť iba na seba, nijaká pomoc nepríde a trestom za zlyhanie je smrť. CHAOS sa prostredníctvom nových premenných postaral, aby ich šance čo najväčšmi znížil.
Skúška v Zhorenisku otestuje silu priateľstva aj súdržnosti. Flekári musia čeliť aj novému nepriateľovi, ktorý je rozhodnutý prežiť aj za cenu toho, že by mal Thomasa a jeho priateľov zničiť.

Obálka: Opäť úžasná :).

K druhému dielu série Labyrint som sa dostala v podstate hneď potom čo som prečítala prvý, lebo kamarát mi to hneď požičal. Vlastne som sa ani nesťažovala hoci mám doma obrovskú kopu neprečítaných kníh. Ale rýchlo som sa dala do čítania (priznám sa, že hlavne preto, aby som to mala prečítané do prázdnin lebo potom mu to nebudem mať kedy vrátiť ale to je jedno).

Úteku som udelila štyri body a ľudia, ktorí sa to dozvedeli boli z toho dosť vykoľajení. Na začiatku knihy som tipovala, že to dopadne rovnako ako jednotka. Pretože skvelé postavy, zaujímavý dej a vôbec ale päť bodov sa mi zdalo veľa. Nakoniec (ako vidíte) sa to vyvinulo inak.

Thomas je jednoznačne najlepšia postava z celej knihy (prvej aj druhej). Už som sa o ňom dosť rozpisovala predtým a odvtedy sa môj názor nezmenil, takže nebudem znova písať to isté. Všetkých ostatných som si dosť dobre pamätala z prvej knihy lebo som ju čítala relatívne nedávno. Nebol tam nikto kto by mi vyslovene vadil (Potkana nepočítame lebo ten bol asi na dvoch stranách a nestihol mi vadiť). Príbeh sa vyvíjal zaujímavo, bavil ma viac ako jednotka, už som si zvykla na slovník Flekárov a tak nejak som si k tomu našla cestu čo u mňa znamená, že som si stiahla kopu obrázkov s hláškami z Labyrintu. To svedčí o tom, že si tú knihu budem na tisíc percent pamätať aj neskôr. Fakt ma bavilo ako sa vyvíjal ten dej lebo to bolo dobre vymyslené a celkovo ma bavia knihy kde sa prekonávajú nejaké prekážky. Zaujali ma aj nové postavy ako Brenda a Jorge a to, ako to Thomas s Brendou perfektne zvládali. Obaja boli priam predurčení prežiť lebo mali skvelé nápady a dôverovali si. Tá láska, ktorá bola v tejto knihe by mi tu absolútne nechýbala lebo to bolo dosť o prežití. Ale zase ma to podnecovalo k čítaniu ďalej. Teresu si špeciálne nechávam na koniec. Bol to najzaujímavejší článok celej knihy. V podstate mi to prišlo tak, že vôbec nevedela čo chce a časom som z toho už bola úplne zmätená. Viem, že to všetko robila, aby Thomasa chránila ale...preboha. Veď mu vlastne len spôsobovala strašné muky. Pravdupovediac ma celá kniha bavila viac ako jednotka lebo dej sa rýchlo menil. Len Teresino správanie tam bolo jediné čo mi dosť išlo na nervy. Koniec bol tiež zaujímavý. Čakáte, že sa už nič nestane a zrazu bojujú z nejakými mechanickými príšerami. Presne preto som sa cítila akoby som tam bola s nimi. Knihu vám rozhodne odporúčam a ten plný počet bodov si rozhodne zaslúži :).