Hovor!

autor: Laurie Halsová Andersonová
rok vydania: 1999
vydavateľstvo: Square Fish Edition
počet strán: 248
originál: Speak
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia: Pôsobivý román Laurie Halsovej Andersonovej je príbehom študentky Merryweatherskej strednej školy Melindy Sordinovej. Po traumatickom zážitku na večierku na záver školského roka, na ktorý zavolala políciu, ju spolužiaci začnú ignorovať lebo nechce vysvetliť prečo to urobila. Postupom času sa Melinda dostáva do čoraz väčšej izolácie- úplne prestane rozprávať a takmer s nikým sa nestretáva. Svoje pocity dokáže vyjadriť iba na hodinách výtvarnej výchovy prostredníctvom prác, ktoré realizuje pre učiteľa Freemana. Opäť však túži nájsť svoju identitu, zahodiť minulosť za hlavu, a keď sa jej to už-už darí znova jej skríži cestu Andy. Lenže tentoraz sa už Melinda nedá, odmieta byť ďalej ticho, rozhodne sa postaviť čelom k svojim problémom a povedať čo sa vlastne stalo. Román, ktorý zaraďujú do kategórie problémovej literatúry, získal ihneď po vyjdení viacero cien a preložili ho do šestnástich svetových jazykov. V roku 1999 ašpiroval na Národnú cenu za literatúru pre dospievajúcu mládež a v roku 2004 bol sfilmovaný.

Obálka: Nie je najhoršia, páči sa mi ako tam svieti názov. Ale na Melindu mohli vybrať trochu inú slečnu, táto sa mi tam akosi nehodí.

Túto knihu som nemala ani poriadne na wishliste. Zaradila som si ju tam iba preto, že mi trochu anotáciou pripomínala knihu Len počúvaj!, ktorú som už čítala a tak som si povedala, že ak by som si chcela niekedy ešte prečítať niečo podobné, toto by mi mohlo sadnúť. Nakoniec som si ju vybrala na meniny. Priznám sa, že pred čítaním som mala trochu obavy či to nebude veľmi depresívne- predsa len kniha nerozoberá najveselšiu tému.
Melinda bola fajn hlavná hrdinka. Nebola nejaká výnimočná, ani som sa do nej nevedela až tak vcítiť, keďže som nikdy nezažila to čo ona a ani sa do toho nehrniem. Ale vo svojej situácii bola fajn. Celkom som chápala jej deprimované správanie. Ťažko by sa mohla cítiť inak. A priznám sa, že som sa pri tejto knihe zamýšľala nad tým ako som mohla frflať na mojich spolužiakov. Tí jej boli stokrát horší. Hodnotili ju bez toho, aby poznali pravdu a nenávideli ju v podstate pre nič. Takýto prípad bola napríklad Rachel, ktorá jej neverila snáď ani ako sa volá. Alebo taká Heather, ktorá za ňou napjprv doliezala a potom ju odkopla. Najotravnejší typ človeka. Celkom sa mi však páčila Nicole, Ivy a a samozrejme pán Freeman. Andyho nekomentujem. So sprostejším knižným hrdinom som sa ešte nestretla.
Prvé čo by som povedala o knihe je, že je podľa mňa veľmi praktická. Rozoberá zrejme celkom známy tínedžerský problém. Veľa dievčatám pomohla a mnohým určite ešte pomôže. Hovoria o tom aj e-maily od rôznych dievčat, ktoré písali autorke, zverejnené na začiatku knihy. Človeka to presvedčí, že tá kniha je dobrá, no ja by som ich aj tak dala asi až na koniec. Niečo ako poznámka autorky alebo tak nejako. Nebyť týchto e-mailov a čísla na Linku pre nezvestné a sexuálne zneužívané deti na začiatku knihy by to bolo napínavejšie, pretože čitateľ by nevedel o čom kniha je a pravdepodobne by sa chcel viac dostať na koniec knihy, aby zistil čo sa Melinde vlastne stalo. Ja som na to síce prišla ešte skôr ako som si všimla tieto veci ale to len preto, že anotácia v Len počúvaj! bola napísaná podobným štýlom.
Povedala by som, že v tejto knihe sa dokopy nič nestalo, okrem vecí pred začiatkom knihy a na konci. Ale zato by sa to pokojne dalo vydať ako denník. Autorka má skvelý štýl písania. Kniha bola v podstate len nejaká evolúcia toho ako sa Melinda cítila potom čo sa jej stálo a ako sa s tým postupne vysporiadala. V tomto prípade mi až tak nevadilo, že to bola stále tá istá rutina počas celého jedného školského roka. Melinda na opísanie svojho života používala celkom pekné metafory.

Moriak pláva v dreze ako päťkilový ľadovec.

Morkovec.

Cítim sa ako Titanic.

Netvrdím, že táto kniha bude najlepšie čo ste kedy čítali ale skúsiť to môžete. Má krátke kapitoly, preto sa číta rýchlo. Podľa mňa je väčšia pravdepodobnosť, že sa vám bude páčiť ako, že sa vám nebude. Ak vás už predtým zaujala určite vás nesklame. Ani ja kvôli tým pár nedostatkom neľutujem, že som ju čítala :).

Rudá královna

autor: Victoria Aveyardová
rok vydania: 2015
vydavateľstvo: HarperTeen
počet strán: 359
originál: Red Queen
Moje hodnotenie: 4,5 boda z 5

Anotácia: Chudobou sužovaní Rudí jsou prostí občané žijící pod krutovládou Stříbrných, špičkových válečníků s božskými schopnostmi. Mare Barrowová, sedmnáctiletá dívka patřící mezi Rudé, to bere jako fakt, na kterém se nikdy nic nemůže změnit. Podaří se jí získat práci ve Stříbrném paláci, uprostřed těch, které z duše nenávidí. A rychle odhalí, že navzdory barvě své krve, dostala do vínku také jednu vražednou schopnost. Takovou, která může ohrozit a svrhnout vládu Stříbrných. Ale se sílou je nebezpečné si zahrávat. Kdo může v tomto světě rozděleném krví vyhrát?

Obálka: CooBoo má talent na obálky :). Páči sa mi farba obálky aj precízne vytvorená koruna. Kvôli obálke by s

om si knihu určite nekúpila ale takisto musím povedať, že sa mi páči.

Ako ste už mohli zistiť z viacerých mojich videí, túto knihu som vyhrala v súťaži. Všimla som si ju aj predtým ale veľmi som nerozmýšľala nad tým, že by som si ju kúpila. Knihu po česky som si kúpila iba raz a tá čeština mi tam robila problém. Do súťaže som sa zapojila s tým, že by som to mohla skúsiť. Ale keďže som vyhrala pustila som sa do čítania. Kvôli nedostatku času mi trvalo dlho kým som knihu dočítala ale stálo to za to :).
Spočiatku mi tá čeština naozaj robila problém a do knihy sa mi veľmi nechcelo. Ale začalo sa to sľubne. Trochu sa to podobalo na príbeh čo som začala písať v lete. Chudobné dievča s množstvom súrodencov a najlepším kamošom. Páčilo sa mi to ale nevedela som sa prelúskať cez začiatok. A potom, keď som knihu začala poriadne čítať to zrazu išlo ľahko. Mare sa mi páčila, najmä preto, že mi niečím pripomínala Elisu z môjho príbehu. Nebola to úplne najlepšia hrdinka o akej som kedy čítala ale mala som ju rada. Viem, že bez nej by táto kniha nebola to pravé, aj keby sme si odmysleli jej magickú schopnosť. Aj napriek ťažkému životu bola šikovná a vytrvalá. Naopak jej sestru Gisu som až tak nemusela, zato sa mi páčil Kilorn. Chvíľu bol dokonca moja obľúbená postava, kým nezačal byť tvrdohlavý a robiť presný opak toho čo mu Mare odporučila. Dobrá postava bola aj Farley, hoci sa mi na začiatku až tak nepáčila. Aj Julian bol super.

Potom sme sa ocitli v paláci a táto kniha začala prekvapovať. A neprestala až dokonca. Všetkým bude pravdepodobne jasné, že som nemusela Elaru ani Evangelinu. Kráľ Tiberias bol celkom fajn, oproti jeho žene určite. Dvoch princov si špeciálne nechávam nakoniec. Niežeby som ich nenávidela ale aj tak bol jeden horší ako druhý. Uznajte, prvý z nich bol na začiatku v pohode, počas knihy sa správal ako namyslený zbabelec a potom bol zase v pohode. Z toho druhého som na začiatku nebola nadšená, počas knihy bol super a potom na konci ma z neho skoro porazilo. Škoda takej dobrej postavy. Úplne chápem, že Mare si medzi nimi nevedela vybrať, ani ja by som si nevedela. Obaja ma počas knihy aspoň raz naštvali.

Každý môže zradiť.

Myslím, že k postavám a ich správaniu v knihe som už povedala dosť. Prišiel čas rozobrať Marine schopnosti. Ako som už povedala kniha ma neprestávala prekvapovať. Nebolo to iba otrasným správaním princov ale aj celkovým príbehom. Všetko mi tam prišlo strašne geniálne vymyslené. Akurát to malo jednu drobnú chybu. Celý svet tam bol ako v stredoveku a potom zrazu nejaké autá, televízia a motorky. Vôbec sa to tam nehodilo. Za asi štyristo strán sa tam toho podľa mňa stalo strašne veľa a dokázalo si to udržať moju pozornosť. Ku koncu som už ani nedýchala ako som čakala čo bude ďalej. Zvykla som si aj na češtinu :). Minule som v kníhkupectve videla druhý diel a aj napriek tomu, že má dosť slabé hodnotenia som si ho zapísala do wishlistu. Náhodou som dosť zvedavá ako bude príbeh pokračovať a určite ho odporúčam aj vám :).

Týždeň s knižkou 5

Konečne je tu nový týždeň s knižkou :). Príjemné pozeranie.

Drozdajka

autor: Suzanne Collinsová
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Scholastic
počet strán: 293
originál: Mockingjay
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia:  Katniss Everdeenová prežíva najťažšie obdobie svojho života. Hoci z Hier štvrťstoročia ako-tak vyviazla so zdravou kožou a mama so sestrou sú v bezpečí, jej starosti sa ešte neskončili. Sídlo zrovnalo so zemou Dvanásty obvod, zahynuli tisíce ľudí. Katniss pripisuje vinu za ich smrť sebe. Peeta Mellark, jej partner z Hier, zostal v rukách nepriateľov, ktorí ho kruto mučia. Na čelo odboja sa postavil Trinásty obvod, aj keď len donedávna sa o jeho existencii takmer nič nevedelo.Vojna prináša obete na obidvoch stranách, rozdiely medzi dobrom a zlom sa čoraz viac stierajú. Víťazstvo sa síce prikláňa na stranu rebelov, no koniec je stále v nedohľadne. Krviprelievanie môže zastaviť iba Katniss. Ak chce zachrániť Peetu, zabrániť ďalšiemu mareniu životov, poraziť Sídlo a nenávideného prezidenta Snowa, musí sa znova chopiť roly drozdajky. Opäť zisťuje, že o svojom osude nerozhoduje sama, ale do istej miery sa stáva nástrojom v mocenskom súboji. Ešte stále nevyriešila dilemu, ktorému z dvoch najbližších priateľov patria jej city...

Obálka: Znova: Ja som čítala tú veľkú trojknihu kde sú všetky diely pohromade ale táto obálka sa mi celkom páči. Taká jednoduchá a nenáročná ale hodí sa ku knihe :).

Hry o život je jedna z tých sérii, ktoré pozná určite každý. Minimálne už videl film alebo aspoň zaregistroval, keď ho dávali v kinách. Séria, ktorú väčšina ľudí zbožňuje. Jednoducho je veľmi známa. Trvalo mi dlho kým som sa dostala k tretiemu dielu. Možno sa teraz pýtate prečo. Dvojka sa predsa skončila napínavo (sama som to povedala), nestíhala som ani registrovať čo všetko sa odhalilo, Stačilo už len siahnuť po treťom diele ale ako to už so mnou a so sériami býva, dokopala som sa k nemu až o pár mesiacov neskôr.

Napriek tomu som sa však na knihu tešila.
Katniss som mala vždy rada, je to jedna z mojich obľúbených knižných hrdiniek vôbec. Na hlavnú hrdinku takejto série sa naozaj hodí. Bohvie ako by to vyzeralo keby bola rozmaznaná alebo zbabelá. Mám rada aj jej sestru a Gala, hoci som bola vždy skôr na Peetovej strane, aj keď v tejto knihe som bola naňho trochu naštvaná. Ako sa už dalo čakať pri takom akčnom príbehu, zomrelo niekoľko skvelých postáv, čo je škoda. K postavám by som povedala ešte toľko, že v tejto knihe síce bol milostný trojuholník ale aspoň sa ním nezaoberali v najmenej vhodných chvíľach. Proti milostným trojuholníkom nemám nič ale kniha bola plná vojny, revolúcie a čo ja viem čoho všetkého ešte a keby v najhorších časoch riešili také hlúposti pravdepodobne by ani neprežili, takže som vďačná, že tu to tak nebolo.
Začiatok nebol na môj vkus najlepší. Kým sa dostali k tomu čo chceli od začiatku urobiť, prešla v podstate celá kniha. Keby to bolo len o tom ako sa pripravovali na napadnutie Sídla, vlastne by sa tam nič nestalo. No chvalabohu tam boli aj iné veci, ktoré si udržali moju pozornosť. Pri mnohých častiach som mala dokorán otvorené ústa, akože Čo to sakra...? A bolo to dosť napínavé. V hitparáde kníh si toto zaslúži titul najnapínavejšia kniha. Asi tak od polovice som neustále čakala čo bude ďalej a pokiaľ by som mala na čítanie viac času určite by som ju prečítala rýchlejšie. Všetko tam bolo dokonale opísané a navyše hrozne realisticky. Predpokladám, že skutoční ľudia by v takých situáciách prežívali to isté. Zaujali ma dokonca aj bojové časti, na ktoré bežne veľmi nie som. No dobre, nevadili mi kým tam neboli vety typu: Spadla som tvárou rovno do kaluže teplej krvi... Ale v konečnom dôsledku to nebolo zlé.
Dostávame sa ku koncu, na ktorý mám asi najvýraznejšie spomienky. Nebol to nejaký happy end, to je jasné ale podľa mňa sa to hodilo ku knihe aj ako ukončenie série. A hlavne sa mi veľmi páčilo ako to všetko nakoniec dopadlo.
Hry o život sa pridávajú do kategórie kníh, ktoré prekonali moje očakávania a celú sériu (pokiaľ ste ju ešte nečítali, o čom pochybujem) vám vrelo odporúčam :).

Harry Potter a prekliate dieťa

autor: J.K. Rowlingová, Jack Thorne, John Tiffany
rok vydania: 2016
vydavateľstvo: Little Brown
počet strán: 359
originál: Harry Potter and Cursed Child, Parts One and Two
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Vždy bolo ťažké byť Harrym Potterom a nie je to ľahké ani dnes, keď je prepracovaným zamestnancom ministerstva mágie, manželom a otcom troch školopovinných detí. Harry zápasí s minulosťou, ktorá sa ustavične vracia. Jeho najmladšiemu synovi Albusovi pripadla ťarcha rodinného dedičstva o ktoré nikdy nemal záujem. Keď minulosť a prítomnosť vytvoria hrozivú výbušnú zmes, otec aj syn musia čeliť nepríjemnej pravde, že raz sa temnota zjaví na nečakaných miestach. Nová hra Jacka Thornan vychádza z pôvodného nového príbehu J.K.Rowlingovej, Johna Tiffanyho a Jacka Thorna. Je to ôsmy príbeh o Harrym Potterovi a prvý, ktorý sa objavil na javisku. Toto knižné vydanie scenára prináša pokračovanie príbehu Harryho Pottera, jeho priateľov a rodiny bezprostredne po svetovej premiére v londýnskom West Ende 30. júla 2016.

Obálka: Páči sa mi, aj keď sa nehodí ani k jednému vydaniu série ale na druhej strane je to celkom niečo iné, takže prečo nie?

Na túto knihu sa tešil hádam každý fanúšik Harryho Pottera na svete. Patrím k nim aj ja, hoci som ešte nedokončila re-reading celej série. Harryho Pottera som vždy zbožňovala a stále o zbožňujem hoci vďaka môjmu nedokončenému re-readingu si nepamätám podrobnosti z päťky, šestky a sedmičky. Ale to je o inom.

Ako som dočítala sedmičku, neustále som si predstavovala ako by príbeh mohol pokračovať. V mojich predstavách si Harry žil pokojný život bez Voldemorta. Nooo, tu to tak nebolo ani zďaleka. Od začiatku knihy som rozmýšľala čo sa môže pokaziť, keďže je už po Voldemortovi. Ale predovšetkým ma zaujímalo ako skončili hlavní hrdinovia. Harry, Ron a Hermiona síce zostarli o niekoľko rokov ale stále v sebe mali niečo rovnaké ako za svojich školských čias. Nezmenili sa až tak ako som si myslela. Aj ich deti boli skvelé. Albusa som mala rada, Scorpiusa ešte viac a Rose tiež, aj keď mi občas trochu liezla na nervy. Každý z nich mal niečo zo svojich rodičov.

Doteraz som tak nejako neprišla na to koho bola vlastne vina celá hádka medzi Harrym a Albusom. Ale musím sa priznať, že Albusovi som rozumela viac. Správal sa v podstate tak ako Harry v jeho veku. Mal zmysel pre dobrodružstvo do všetkého sa staral a snažil sa to vyriešiť. Príbeh sa mi páčil, pretože sa mi páčia veci ohľadom cestovania v čase. Všetko to bolo skvele vymyslené- najmä to čo sa zmenilo po ich zasiahnutí do minulosti. Kniha bola napínavá a nevedela som sa od nej odtrhnúť. Napriek tomu, že bola písaná formou scenára sa mi čítala dobre a nepredstavovala som si javisko s hercami ale normálnu situáciu z knihy. Malo to samozrejme aj drobný nedostatok a to, že dej plynul strašne rýchlo. Nedá sa povedať, že by to bola chyba akurát som si na to nevedela zvyknúť. Napríklad väčšina knihy sa odohrala v čase, keď mal Albus štrnásť rokov a jeho druhému ročníku na Rokforte tam boli venované asi dve strany. Bolo to trochu mätúce vzhľadom na to, že každá kniha zo série o Harrym sa odohráva v priebehu jedného školského roka. To bolo také prehľadnejšie.

Ale v konečnom dôsledku sa kniha čítala výborne. Niektorí ľudia tvrdia, že po toľkých rokoch to už nie je ono ale ja si myslím, že každého kto zbožňuje Harryho Pottera poteší táto kniha a bude sa mu páčiť rovnako ako zvyšok série. Bonus v knihe je herecké obsadenie v hre a informácie o všetkých troch autoroch. Ja knihu všetkými desiatimi odporúčam :).

Zombie apocalypse book TAG

Pekný Halloween všetkým prajem :).

P.S. TAG je z kanálu Fearnie Ruiscoll na YouTube.

Bola som tu

autor: Gayle Formanová
rok vydania: 2015
vydavateľstvo: Speak
počet strán: 293
originál: I Was Here
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Cody Reynolsová sa nevie zmieriť so stratou najlepšej priateľky Meg, ktorá nečakane spáchala samovraždu. Nevie pochopiť, prečo taká úžasná, energická a priateľská osoba túžila zomrieť a neustále ju prenasleduje pocit viny. Všetko sa zmení, keď sa Cody na žiadosť Meginých rodičov vyberie do Tacomy po priateľkine veci a odhalí celkom novú stránku jej osobnosti. Ponára sa čoraz hlbšie do spleti Meginých tajomstiev a neváha podstúpiť akékoľvek nebezpečentvo, len aby konečne spoznala pravdu. Podarí sa jej však prísť tejto záhade na koreň a nájde skutočne to, čo hľadala?

Obálka: Podľa mňa sa tie srdiečka ku knihe až tak nehodia, keďže je to hlavne o priateľstve ale farby sú pekné a tie ornamenty takisto.

O Gayle Formanovej ste už istotne počuli. Napísala sériu Ak zostanem, z ktorej bol prvý diel aj sfilmovaný a tiež knihy ako Iba jeden deň a Iba jeden rok. Zostaň so mnou a Kam zmizla sa mi veľmi páčili a ak som si pochopiteľne hneď zapísala na wishlist aj túto knihu. Navyše má podobnú tematiku ako Všetky skvelé miesta, ktoré tiež milujem. Áno, mala som z nich trochu depresívnu náladu ale v konečnom dôsledku to bola super kniha.
Príbeh sa začal okamžite, žiadne zbytočné opisy na začiatok typu kto je hlavná hrdinka a kto je tá baba čo spáchala samovraždu, ktoré by zabrali celú kapitolu. Všetko sa dozvedáme počas knihy. Začalo sa to jednoducho.
Cody dostane e-mail od najlepšej kamarátky, ktorá jej oznamuje, že si vzala život. Meginí rodičia ju poprosia, aby išla do Tacomy, kde Meg bývala na internáte a vzala ich domov. A popritom čosi objaví...
Príbeh ma zaujal od prvej strany, najmä kvôli dvom skvelým hlavným hrdinkám- jedna príbeh rozprávala a okolo druhej sa točil dej.
Cody sa- presne ako tvrdila jej mama- nikdy nevzdala. Neplakala nad tým, že žije v neúplnej rodine, jej mama ju pravdepodobne nikdy nechcela a jej kamarátka dostala štipendium na prestížnu škola zatiaľ čo ona sa musí uspokojiť s vyššou strednou. Nebola blbá, dokázala podstúpiť akékoľvek riziko a hlavne bola schopná vychádzať s kopou čudných ľudí, len aby sa dozvedela niečo o Meg. Rozhodne to bola hlavná hrdinka, pri ktorej človek nemal dôvod trieskať si hlavu o stenu, keď o nej čítal. Meg bola v zásade ešte inteligentnejšia a ešte úžasnejšia. Dokázala nájsť riešenie na všetko, ľudia ju mali radi a ešte k tomu bola aj múdra. A trochu záhadná- niečo ako Margo Roth Spiegelmanová. Malo to však jednu drobnú chybičku: Zomrela hneď na začiatku a teda si k nej čitatelia nemôžu vytvoriť žiadny vzťah. Okrem spomienok tam nebola ani jediná scéna kde by bola ešte živá. Bolo mi to trochu ľúto, úprimne som si myslela, že zomrie niekde v štvrtine alebo tak nejako. No čo už, aspoň človek nemal dôvod nariekať, že zomrela jeho obľúbená postava.
Boli tu však aj iné skvelé postavy. Napríklad taký Ben. Na začiatku som ho nemala rada, postupom času som si ho však obľúbila a chvíľu pred koncom knihy som ho dokonca trochu nenávidela ale našťastie sa to skončilo dobre. Na začiatku vyzeral ako typický idiot bez štipky rozumu, ktorému ide o to, aby zbalil babu, potom ju odkopne a nenájde sa v ňom nič iné. No, nedajte sa oklamať prvým dojmom. Potom tu bol ešte Scottie, ktorý bol fakt zlatý, Tricia, ktorá sa nakoniec prekvapivo ukázala ako celkom fajn osoba, úžasný Harry, bez ktorého by som si túto knihu nevedela predstaviť, Richard, ktorý síce fetoval ale napriek tomu to bol fajn kamoš a Alice, ktorá rozveseľovala celú atmosféru v knihe. Myslím, že každý si tam nájde aspoň jednu postavu, ktorú bude mať rád, pretože sú fakt rôznorodé. Ktovie, možno si obľúbite aspoň takého Raymonda, ktorý tam bol vlastne iba spomenutý.
Nechcem toho prezradiť veľa ale v knihách od Yoli sa mi páči, keď ide hrdina na road- trip, po niečom pátra alebo ide na nejakú "výpravu". Táto kniha vlastne tak trochu obsahovala všetky tri veci. To znamená, že nemala chybu. Človeku kniha niečo dá, prinajmenšom sa niečo nové dozvie alebo naučí od hlavnej hrdinky. Možno by sa niekomu nepáčilo, že čítate knihu o samovražde ale náhodou vám to dá niečo do života. Možno zistíte, že o svojich najlepších priateľoch neviete v podstate nič. Alebo si aspoň užijete knihu :).
Do pozornosti by som chcela dať aj poznámku autorky, kde nájdete informácie o tom ako kniha vznikala a myslím si, že to stojí za prečítanie. Pre ľudí, ktorým sa táto kniha páčila alebo ich aspoň zaujíma podľa čoho bola vymyslená bude určite super predstavovať si ako ju Gayle Formanová písala :).
Ja ju po všetkých stránkach odporúčam, pretože myslím, že každý si tam nájde aspoň niečo čo sa mu bude páčiť :).

Dievča, ktoré spadlo pod Čarokraj a zažilo tam veselice

autor: Catherynne M. Valenteová
rok vydania: 2012
vydavateľstvo: Feiwel and Friends
počet strán: 221
originál: The Girl Who Fell Beneath Fairyland and Led the Revels There
Moje hodnotenie: 3,5 boda z 5

Hitparáda kníh (august-september 2016)

August a september boli u mňa z hľadiska čítania ale aj blogovania celkom fajn. V auguste som mala veľa času na čítanie, keďže boli prázdniny a celkom som sa priblížila k mojej čitateľskej méte- 13 kníh. Pôvodný plán bol 20 ale toľko som ich doma ani nemala a navyše tento rok som to mala s čítaním v lete trochu horšie ako predtým, hoci sa nedá povedať, že by to bolo zlé. Po minulé roky (keď som ešte bohužiaľ nemala blog) som v lete zvykla prečítať aj viac ako 20 kníh. Tento rok sa mi to akosi nepodarilo ale aspoň som splnila svoju métu. V septembri sa na blogu udiali zmeny, ktoré ste si pravdepodobne nevšimli ale aj napriek tomu sú tam :). Moje horné menu na blogu konečne funguje, z čoho som neskutočne nadšená pretože, keď som vedela, že to čo tam je si nebudete môcť prečítať, vlastne sa mi to ani nechcelo písať. Našťastie je už všetko v poriadku, teda aspoň dúfam :).
Toto všetko sa bohužiaľ nedá povedať o Mesačnej chvastačke, do ktorej momentálne nemôžem dať ani jednu knihu, pretože zrovna šetrím. Môj mobil je v zlom stave a naozaj by sa zišiel nejaký nový. Možno je divné, že niečo takéto počujete od knihomoľky ale možno ste si všimli, že fotky na Instagrame či v cestopisnej rubrike sú v zlej kvalite a to je aj hlavný dôvod prečo tak usilovne nekupujem knihy. To, že mi "trochu" seká YouTube a tých pár hier čo tam mám je oproti tomuto nepodstatný detail. Na druhej strane som si dala predsavzatie, že prečítam všetky knihy čo mám doma neprečítané. Uvidíme či sa mi to podarí :). Ale späť k Hitparáde kníh.
Celkovo som prečítala 9 kníh a myslím, že je to fajn. Áno, sú to 3 septembri a 6 v auguste ale lepšie ako nič. Hitparáda sa z toho spraviť dá. Re-reading Harryho Pottera 4 nepočítam.

1. Najlepšia kniha: Kam zmizla (Gayle Formanová)- Od prvého dielu som očakávala naozaj veľa a moje očakávania boli aj splnené. Ale keďže väčšinu knihy Mia ležala v kóme, veľa sa tam toho nedialo. Malo to však úžasnú pointu a autorkin štýl písania sa mi veľmi páčil. Bol to však len slabý odvar oproti tomuto. Adam síce nie je taký dobrý hlavný hrdina ale príbeh bol úžasný. Táto kniha sa rýchlo začlenila do kategórie mojich obľúbených a určite ju nečítam poslednýkrát.

2. Najhoršia kniha: Dievča, ktoré spadlo pod Čarokraj a zažilo tam veselice (Catherynne M. Valenteová)- Ako to už u mňa býva zvykom, táto kniha nebola vôbec zlá. Bol to taký priemer. Pozitíva a negatíva boli približne vyvážené. Mala som však problém sa dostať do deja, postavy mali komplikované mená a ešte komplikovanejšie schopnosti, ktoré som si v polovici prípadov nevedela zapamätať. Možno to bolo zapríčinené aj tým, že som nečítala prvý diel ale podľa mňa nie je problém zistiť o čo ide aj bez toho. Len to nemuselo byť tak komplikovane napísané.

3. Najväčšie prekvapenie: Medzi nebom a zemou: Stratená duša (Stacey Kade)- Túto knihu som síce veľmi chcela ale neočakávala som, že to bude až také super. Vyzeralo to na typický stredoškolský príbeh o roztlieskavačke, ktorú všetci zbožňujú a o nejakom chalanovi, ktorý nad ňou len prevracia očami. No nakoniec sa ukázalo, že je to celkom dosť fantasy. Nebyť toho, že bola v zľave, bohviekedy by som si ju kúpila ale naozaj to neľutujem. Sú tam obsiahnuté tie veci, ktoré som spomenula a hodí sa to na oddychové čítanie ale podľa mňa je v tom aj oveľa viac.

4. Najväčšie sklamanie: X- V týchto mesiacoch ma naozaj nesklamala žiadna kniha. Od Dievčaťa, ktoré spadlo pod Čarokraj som si veľa nesľubovala a v Smrteľnej liečbe ma trochu sklamal začiatok ale inak nič čo by si zaslúžilo túto kategóriu.

5. Najoriginálnejší príbeh: Labyrint: Smrteľná liečba (James Dashner)- Všetky dystópie sú podľa mňa originálne a toto je jedna z tých, ktoré majú úplne geniáne vymyslený svet, príbeh aj súvislosti. A ako ukončenie série to bolo super. Áno, začiatok sa mi práve nepáčil a zomrelo tam veľa úžasných postáv ale inak to bolo úplne úžasné a spolu s celou sériou odpočúčam :).

6. Najnapínavejšia kniha: Labyrint: Smrteľná liečba (James Dashner)- Počas knihy som si celý čas hovorila, že z toho bude určite nejaká tragédia, že to sa nemôže dobre skončiť a to ma pri knihe držalo. Len čo som sa do nej dostala, bolo to fakt napínavé. A koniec bol nakoniec naozaj skvelý.

7. Najnudnejšia kniha: Dievča, ktoré spadlo pod Čarokraj a zažilo tam veselice (Catherynne M. Valenteová)- Miestami to bolo naozaj veeeľmi nudné. Už len to, že odvtedy čo som ju v  apríli odložila a potom som sa do nej v podstate donútila je hlavný dôvod.

8. Najromantickejšia kniha: Medzi nebom a zemou: Kráľovná duchov (Stacey Kade)- Ktovie čo by táto kniha bola bez romantiky... Nebola to tam tá najpodstatnejšia vec ale ako to už v stredoškolských príbehoch býva, tej lásky tam bolo dosť :),

9. Najočakávanejšia kniha: Škola dobra a zla: Život bez princov (Soman Chainani)- Prečo som si aj za takmer dva roky túto knihu nekúpila mi zostane navždy záhadou a som naozaj rada, že som sa k nej konečne dostala.

10. Najkrajšia obálka: Škola dobra a zla: Život bez princov (Soman Chainani)- Tá obálka je naozaj prepracovaná. Toho človeka, ktorý ju vytvoril fakt obdivujem. Veď ja by som niečo také nevytvorila ani za desať rokov.

11. Najškaredšia obálka: X- Ani škaredú obálku tu za tento mesiac nemám.

12. Hrdina mesiaca: Greg Heffley (Denník odvážneho bojka 6)- Túto knihu neberte veľmi vážne. Je to niečo na čom si prváci môžu precvičovať čítanie alebo sa to dá čítať čisto pre zábavu. Ale ja som sa smiala asi tak na každej strane. Keby tu bola kategória Najvtipnejšia kniha, určite ju tam dám. A Grega som sem proste musela zaradiť. Je to ten typ hrdinu, ktorý všetko pokazí a má veľkú zásluhu na tom vtipnom deji knihy :D.

13. Hrdinka mesiaca: Paula Semoková (Džínsový denník 4)- Paula ma ako hrdinka inšpirovala, aby som si začala písať vlastný denník. Džínsový denník je hádam najlepšia slovenská kniha akú som kedy čítala a Paula je úžasná. Tie trapasy sa môžu stať fakt len jej ale pritom je veľmi sympatická :).

14. Pár mesiaca: Mia a Adam (Kam zmizla)- Jedno slovo: Úžasní :).

UPDATE (1)

Za dobu, počas ktorej som nenatáčala sa toho stalo dosť a preto som sa k tomu rozhodla natočiť osobitné video. Užite si pozeranie :).

Džínsový denník 4

autor: Zuzka Šulajová
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
počet strán: 367
originál: Džínsový denník 4
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Anotácia: Paula na vysokej škole!
Napriek tomu, že Paula nezvratne dospieva, svojho denníka sa nevzdáva a sprevádza ju aj ďalšími piatimi rokmi štúdia.
Paule je sprvoti trošku smutno za bývalými spolužiakmi, hoci s niektorými zostáva v kontakte. Na začiatku prvého semestra jej však mama povie, že vysoká škola jej zmení život takisto ako stredná. Má pravdu? A budú to mať na svedomí noví spolužiaci? Staré lásky, ktoré nehrdzavejú? Lukášovi kamaráti z Anglicka, ktorí sa dovalia na Slovensko? Prichádza vek vhodný na životné rozhodnutia - vloží niekto hlavu do chomúta?
Toto všetko a ešte oveľa viac nájdete v Paulinom denníku číslo štyri

Obálka: Jednoduchá a pekná :).

Myslím, že každý kto má rád túto sériu postrehol, že už vyšiel šiesty a pravdepodobne posledný diel. A keď som sa o tom dopočula rozhodla som sa, že chcem prečítať aj štvrtý a piaty nech nemusím dlho čakať, keď to vyjde. Trojku som čítala vo februári čo zase nie je až tak dávno, hoci ja mám medzi jednotlivými dielmi série vždy strašne dlhé prestávky. Ja som bohužiaľ tie knihy nečítala s tým ako to vychádzalo a nebola som medzi Zuzkinými fanúšikmi, ktorí po každej novej knihe chceli ďalšiu. Tak si chcem aspoň jeden diel prečítať hneď po vydaní. Ale späť k tejto knihe.

Zatiaľ čo prvé diely rozoberali vždy jeden školský rok, tu je ich hneď päť. Paula má už devätnásť (myslím) a samozrejme dospela, aj keď povahovo je to stále ona :). Aká by to bola Paula keby sa jej prvý deň na výške nestal nejaký trapas? Úprimne povedané, jej nových spolužiakov som nemala rada. Na konci knihy som mala pocit, že s niektorými sa ani za tých päť rokov nezblížila a vlastne ani neviem prečo. Napríklad s takou Lesiou... Aspoňže tam bola Gabriela. Vždy som ju mala rada. Jediný kto sa mi z nich naozaj páčil bol Marek. Ostatní si k nej buď moc dovoľovali alebo mali povýšenecké poznámky, či si ju vôbec nevšímali. A ja sa sťažujem na svojich spolužiakov... Šimon ešte celkom ušiel ale patril do tej prvej kategórie. Našťastie tu boli aj staré postavy ako Ivo, Maťa, Rišo, Denisa a samozrejme Lukáš. Na Lukáša som doteraz nemala jediné krivé slovo ale myslím, že to čo urobil v tejto knihe naštvalo všetkých čitateľov. Prečo práve on?

Príbeh je pekne a vtipne napísaný, dobre sa číta a dej sa vyvíja jednoducho. Kniha je dobrá na čítanie kedykoľvek, pretože sa pri nej dá oddýchnuť ale zároveň sa tam dosť často niečo deje. Akurát som sa do toho tak trochu nevedela vžiť. Veď jeden školský rok ubehol za prvých sedemdesiat strán a zrazu má Paula vysokoškolský titul, jej spolužiačky sa vydávajú a ona má prácu. Ubiehalo to strašne rýchlo. Nehovorím, že takmer štyristo strán by malo byť natiahnutých na jeden mesiac ale toto bolo trochu príliš. Môj celkový dojem z knihy to ale nepokazilo a pri najbližšej príležitosti si z knižnice požičiam päťku :).

Krajina tulipánov a bicyklov

Ubehlo niekoľko mesiacov od toho čo som pridala príspevok do tejto rubriky. Odvtedy som navštívila zopár zaujímavých miest ale ja- ako ohromne počítačový typ- som nevedela ako sa sťahujú fotky. A teraz som na to konečne prišla a tak vám idem porozprávať o zážitku z veľkonočných prázdnin. Z názvu vám pravdepodobne došlo, o ktoré mesto sa jedná.
Keď mi ocko asi mesiac pred týmto výletom oznámil, že ideme do Amsterdamu navštíviť jeho kamaráta, bola som šťastím celá bez seba. Nepreháňam. Ako prvá ma samozrejme napadla knižka Na vine sú hviezdy a Hazel s Augustom Watersom na výlete v Holandsku. Z tejto knihy som poznala Dom Anny Frankovej, čo je asi jediné múzeum, ktoré sme počas pobytu videli a tiež jediné, ktoré nemalo vstupné cez desať eur na osobu alebo tam nebolo niečo na čo by sa nemohli pozerať aj deti (k tomu sa dostaneme).

Vzlietli sme z Budapešti (čo chcelo hneď fotku) a po krátkom lete sme pristáli v Amsterdame. Ockov kamarát býval pár kilometrov odtiaľ, v dedine, ktorá bola rozdelená na malé ostrovčeky. Prebiehala tam výstavba, dva ostrovčeky už boli postavené a dokopy ich má byť sedem z čoho vyplýva, že stavba bude ešte trvať poriadne dlho.

Prvý deň sme vychytali počasie kedy jediné čo sa dalo robiť počas doobedia bolo prechádzať sa po dedine. Nebolo to zlé, videli sme úžasný veterný mlyn a všetky záhrady okolo domov boli pekne upravené. Keď sa ockov kamarát a jeho rodina vrátili z práce a zo školy/škôlky, kde boli len pol dňa, konečne sme mohli ísť do Amsterdamu.

Ehm, moja logika: Prvý deň sme v Amsterdame videli najviac vecí a ja som i nevzala mobil, takže niektoré fotky budú z internetu. Čiže ak uvidíte kvalitný, dobre osvetlený a skvele zachytený obrázok, budete vedieť, že som to nefotila ja.

Amsterdam ako názov určite všetci poznáte. Hlavné mesto Holandska, v ktorom väčšina ľudí jazdí na bicykli, rastie tam veľa tulipánov a odohráva sa tam dôležitá časť knihy Na vine sú hviezdy. Úprimne povedané, bolo to tam iné ako som si predstavovala. Lepšie, to áno. Za prvý deň som si povedala, že je to fakt krásne mesto. Tulipány tam boli bohužiaľ iba drevené (v obchode so suvenírmi), pretože v počasí, ktoré tam bolo ešte nestihlo nič narásť ale aj tak to vyzeralo super. AVŠAK: Bola tam väčšia pravdepodobnosť, že vás zrazí bicykel ako auto alebo motorka. A keď ste chceli ísť do cukrárne, kaviarne alebo niečoho podobného, museli ste si dávať pozor čo je na budove napísané. CAFÉ je v Holandsku kaviareň, obyčajná kaviareň, ktoré tam boli fakt preplnené. COFFEE SHOP je obchod, kde si možno kúpiť marihuanu a kadečo čo s ňou súvisí. Niežeby to bol pre mňa problém až na to, že na niektorých uliciach bol fakt čudný zápach a takmer sme raz zablúdili do spomínaného COFFE SHOP-u v domnienke, že je to kaviareň. A v obchode so suvenírmi si bez problémov kúpite hocičo s potlačou marihuany. Ale to nie je práve najdôležitejšia téma.

Videli sme aj múzeum syra, Dom Anny Frankovej, pred ktorým bol rad až na ďalšiu ulicu veľa obchodov (prekvapivo). Bolo tam množstvo obytných lodí, vyhliadkové plavby pre turistov (bohužiaľ sme na takú nešli) aspoň na každej ulici most. Keby som po tomto výlete Amsterdam zbadala na fotke zaručene by som ho spoznala :).

Dom Anny Frankovej bol môj najväčší zážitok z celého výletu. Bola to vlastne jediná pamiatka, ktorú som tam poznala až na všetky tie tulipány a podobné veci. Keď sme videli ten rad (naozaj bol až na ďalšej ulici) pomysleli sme si, že to nie je možné ale manželka ockovho kamaráta vystála ten rad a my sme neskôr za ňou prišli. Takmer sme to nestihli. Na to aký bol ten rad dlhý to išlo prekvapivo rýchlo.

Zvonka je to taký o ničom dom, povedzme si na rovinu ale vo vnútri boli na stene úryvky z denníka Anny Frankovej. Boli po holandsky aj po anglicky a tým anglickým som rozumela čo ma dosť potešilo. Okrem toho tam boli aj tabule s textom (tiež som väčšine rozumela) a premietali tam filmy o tom ako ľudia v tom čase žili. Boli tam aj rozhovory s Anniným otcom, tiež ich premietali.

Trošku teórie :): A ak ste sa celý čas pýtali kto je Anna Franková, hoci je nepravdepodobné, že niekto o nej aspoň nepočul, bolo to mladé židovské dievča, ktoré si počas druhej svetovej vojny písalo denník a z domu kde sa skrývala aj so svojou rodinou je dnes múzeum. Nakoniec ju aj s jej rodinou odviezli do koncentračného tábora a zomreli všetci okrem jej otca.

Podľa mňa bola expozícia dokonale spravená. Je to jedno z tých miest, kde sa ešte určite pôjdem niekedy pozrieť :). Na konci nás čakal aj obchod kde sa dal kúpiť Denník Anny Frankovej vo všetkých všetkých možných jazykoch. Áno, zaujal ma ten po anglicky ale 22 eur?! Nakoniec som ale dostala vlastný denník, v ktorom je šestnásť strán o Anne Frankovej a zvyšok na písanie vlastného denníka. Určite ho v blízkej dobe využijem, len čo dopíšem ten, ktorý píšem teraz :).

Na druhý deň sme navštívili malé rybárske mestečko menom Marken. Z neho mám naopak celú kopu fotiek.

Domy tam boli zelené, všetky sa na seba podobali a vyzeralo to naozaj pekne :). Mesto sa nachádza pri mori ale to nebolo jediné čo sa tam dalo obzerať.

Začali sme obchodíkom s drevákmi, kde jedna pani ukazovala ako si také niečo vyrobiť (no, to je zjednodušene povedané). Mala tam to kopu strojov a myslím, že za tie roky sa jej toho v obchode dosť nahromadilo :).

Priznávam, že som si také dreváky chcela kúpiť ale susedia pod nami by sa nám nepoďakovali a teda som sa musela uspokojiť s kľúčenkou.

Nasledovala prechádzka po prístave, kde sme okrem iného videli aj veľmi fotogenickú mačku :D.

Alebo takéto extravagantné autíčko :D.

Potom sme si prezreli obchody so suvenírmi a ochutnali sme miestu vyprážanú rybu, ktorú sa volá tuším kibbeling.

A týmto sa náš výlet v Markene skončil. Síce sme nevideli žiadne múzeum-ak nerátam krátku prednášku o tom ako si vyrobiť dreváky- ale zato som zistila ako to v takom holandskom rybárskom mestečku vyzerá :).

Ďalšou zastávkou boli veterné mlyny. Nepamätám si ako sa mesto volalo ale vzhľadom na to čo sa v ňom nachádza by ste určite vypátrali kde to vlastne je.

Vnútri jedného z mlynov sa dalo pozrieť ako to tam vyzerá a prečítať si nejaké tie informácie. Našťastie bolo v ten deň veterno, takže sme to videli v plnej kráse :).

A na záver by som mohla pridať aj nejakú moju fotku :).

  Počas písania tohto článku mi napadlo čo je na  Holandsku také super. Nemusíte si zistiť veľa teórie ale aj tak vám to dokonale priblíži ako to tam vyzerá.

Náš posledný deň sme sa zastavili v meste Haag, kde sídli aj holandská kráľovská rodina.

Väčšinu času sme sa motali po meste, bolo tam niečo ako jarmok a ja som sa povozila na kolotoči :D.

Bolo tam celkom veľa múzeí a vo všetkých asi obrazy ale bolo tam drahé vstupné, takže ani do jedného sme nešli. Videli sme veľa stavieb, aj keď sa musím priznať, že o žiadnej z nich nič neviem -_-. Ale boli pekné a do tohto článku snáď stačí :).

A aký by to bol výlet do Haagu keby sme si nepozreli slávnu stavbu, v ktorej sídli kráľovská rodina? Vyzerá to trochu ako Panteón ak mám byť úprimná...

Najväčší zážitok dňa však bolo more. Presne tak. More na kraji mesta, kde je vybudované normálne stredisko na letné dovolenky a mne sa tam naozaj páčilo, keďže tento rok sme neabsolvovali dovolenku pri mori. Nie, nekúpali sme sa. Pár odvážlivcov tam bolo ale po daždi a navyše v studenej vode, sme k nim rozhodne nepatrili.

Nie veľmi kvalitná fotka bola odfotená cez sklo ale, keďže mám zvláštnu tendenciu odfotiť každú dúhu pokiaľ je to možné, muselo to tu byť. Kvôli dažďu som bohužiaľ nič vonku odfotiť nemohla. Ale odfotila som toto:

Takže výlet úspešne absolvovaný. Čo dodať na záver? Všetko niekedy končí a tak som sa vrátila domov s kopou nových zážitkov z jedného z najkrajších pobytov na akých som kedy bola. Ak ste sa niekedy chceli ísť do Holandska pozrieť určite neváhajte :).  Bude to stáť za to.