O tohtoročnej knižnej výzve toho neplánujem písať veľa, keďže je v mojom prípade iba taká symbolická. Nech by som zvyšovala počet kníh, ktoré chcem prečítať akokoľvek, nikdy by som sa do toho aj tak nenútila. Moja méta je teda 35 kníh, myslím, že toľko by som prečítala aj keby som nechcela. No namiesto počtu kníh sa chcem sústrediť hlavne na prečítanie toho čo mám doma (poprípade predanie toho, čo som vytriedila preč), pričom sa nebudem do ničoho nútiť, ale ani zbytočne nakupovať. Myslím, že cieľ nekúpiť si za rok žiadnu novú knihu by bol až príliš obmedzujúci, preto som si vymyslela, že za každé štyri prečítané knihy z mojej poličky- nie knižnica, ani nič čo nepatrí mne, mám nárok kúpiť si jednu novú. Jedna z mála vecí, ktorým lockdown prospieva je, že neutrácam peniaze. Každopádne uvidíme ako dlho to vydrží.
Zvykla som používať šablónky od Ells, no tento rok som výzvu od nej nenašla takže si s dovolením požičiam jednu z minulého a ostatné si teda zrejme vytvorím sama.
Neostáva mi nič iné, než vám zaželať veľa šťastia, či už nejakú výzvu plníte alebo nie- jednoducho, aby ste si čítanie užili najviac ako sa dá !
Pred pár dňami som sa konečne dostala k takej väčšej reflexii môjho roka 2020 (už bolo načase, haha) a nevedela som sa rozhodnúť akým štýlom zobrať tento článok. Na to, že som väčšinu roka bola zavretá doma sa mi toho vcelku veľa stalo, aj keď ide teda hlavne o osobnostné zmeny, zážitky by sa tiež našli.
Každopádne, prvá verzia tohto článku mi spustila až chorobnú nostalgiu na môj pobyt vo Francúzsku, kde som pred rokom o takomto čase už bola (a následne bola z môjho ideálu vytrhnutá kvôli corone, ale o tom inokedy), a vedela som, že pokiaľ by som chcela celý môj rok vyrozprávať spôsobom viac-dielneho príbehu, ktorý som si pôvodne zvolila, asi by som sa nikam nepohla, lebo realita je taká, že lockdown mi už lezie na mozog, a nedokážem poriadne vydržať ani vo vlastnej izbe, nieto ešte sa zožierať pri písaní príbehu. Zajtra sa opäť vraciame k home-schoolingu, takže uvidíme či sa tentoraz zbláznim, alebo ešte nie.
Inými slovami, bol najvyšší čas prejsť k mojej zvyčajnej terapii, čo je vytvorenie niečoho na Emily´s Stories. Bavíme sa o knižnom obsahu, pretože by trvalo roky spísať všetko, čo sa mi v roku 2020 stalo- uisťujem vás však, že sa k tomu určite vrátim skôr ako v nejakej mojej autobiografii ( :P ). Ocitla som sa totiž sa dva aj pol mesiaca vo Francúzsku, kde som spoznala toľko ľudí, že po zvážení mojich schopností zoznamovať sa, to ani nepôsobí realisticky a cez karanténu sa toho u mňa zmenilo viac, než by som kedy čakala, že sa v najbližšej dobe zmení. Aha a áno, nemôžem vynechať, že rok sa niesol v znamení prvého skutočného vzťahu v mojom živote, ktorý stále trvá aj napriek tomu, že 2020 s celou coronou je veľmi...*vtipné* obdobie na niečo také.
Lenže pointou tohto článku je niečo iné... A je načase sa do toho pustiť.
Hitparáda kníh roka 2020, alebo najlepšie a najhoršie knihy (a veľa iného...)
Mnohé moje posledné videá nasvedčujú tomu, že v tomto roku som trochu prehodnotila to, čo čítam a uvedomila si, že nie všetko, na čo som bola posledné roky zvyknutá je nutne pre mňa ešte aj teraz. Narážam na to, že v istom bode som si uvedomila, že sa pri čítaní až príliš často cítim prázdno a mám problém nájsť niečo, čo ma pohltí tak, ako to zvykli iné knihy v minulosti. Navzdory tejto desivo znejúcej kríze sa však stačilo iba trochu zamyslieť nad tým, ktoré typy kníh by som už radšej pustila, a ktorým by som naopak rada dala šancu, hoci som predtým nezvykla mať také nutkanie. Tento proces sa však so mnou tiahol v podstate celý rok, takže moje čítanie bolo naozaj rôznorodé a mám pocit, že 35 kníh (no hej, je to tak, nemala som toľko času na čítanie, koľko by som si predstavovala) je jednoducho málo na to, aby som vybrala až 10 najlepších. P
Preto som si vytvorila výnimočnú TOP 5ku a k tomu veľa iných kategórií inšpirovaných hitparádou kníh, ktorá kedysi zvykla bývať na blogoch :). Samozrejme- hoci väčšina z vás pravdepodobne už tento zoznam niekam postovala- neváhajte napísať mi do komentára vaše najobľúbenejšie knihy za uplynulý rok.
Najlepšie knihy- TOP 5 : Dajme tomu, že som sa snažila vytvoriť nejaké poradie, ale neberte ho až príliš vážne :).
1. Zrodená z ohňa (Sarah J.Maas): Tak prosím. Moja najobľúbenejšia kniha za rok 2020. Viem, že to nie je ani veľmi originálny, ani nejaký prekvapivý výber, vzhľadom na to akú recenziu som na túto knihu spravila. A vzhľadom na to, že rozhodne nie som jediná kto má na ňu takýto názor. Už pri čítaní Koruny z temnoty som mala dojem, že táto séria sa mi nakoniec bude páčiť viac než by som čakala. A mám z toho obrovskú radosť ! Vďaka Zrodenej z ohňa som začala byť nahypovaná čítať prakticky akékoľvek fantasy knihy- už mi chýbal pocit, aký som mala pri sériách ako Percy Jackson, či Tieňolovcoch. Milujem.
2. Just one day (Gayle Forman): Po tr och rokoch som sa dostala ku knihe, ktorej príbeh v podstate zodpovedá tomu, čo so mnou spravilo Francúzsko. Sčasti. Veľkou témou tejto knihe je jednoducho cestovanie a všetko okolo neho. Spoznávanie ľudí. Infiltrovanie sa do života v danej krajine. Aj to ako vás môže zmeniť. Na tom sa u mňa nedá nič pokaziť :). Nechápem ako som mohla nad touto knihou váhať tak dlho, ale zrejme iba musel prísť ten správny čas. Zase raz som sa presvedčila o tom, že Gayle mi svojimi nápadmi a štýlom písania maximálne vyhovuje... Po tejto knihe som čítala aj druhý diel (Just one year) a tento článok mi pripomína, že by som si mala zohnať Just one night. Táto kniha je dokonalá a pokiaľ ste nadšenci cestovania, je presne pre vás <3.
3. Smrť a iné okamihy môjho života (Sebastian Niedlich): Táto kniha ma maximálne prekvapila a užila som si každú stránku. Veľmi mi sadol ten štýl písania, štruktúra príbehu a hlavne postavy :D. Na to, že som pred jej čítaním na chvíľu zabudla, že ju doma mám, je to celkom dobré skóre. Obsahuje (nielen) ) čierny humor veľa nápaditých momentov, pri ktorých som sa fakt nasmiala.
4. Psia duša (W.Bruce Cameron): Ako mnoho iných ľudí (či už ide o knižnú alebo filmovú verziu) som pri tom plakala. Nedalo sa inak. Veď to bolo krásne. Ak ste skeptickí voči príbehom z pohľadu zvierat, nemusíte byť. Je to veľmi premyslené a as nemusím dodávať, že dojímavé. Nepočítala som koľkokrát som pri tom plakala.
5. Hillbilly Elegy (J.D.Vance): Kniha, ktorá sa radí do kategórie *nikdy som nič také nečítala, ale odteraz budem*. Moja prvá skúsenosť s nejakou non-fiction knihou odohrávajúcou sa v Amerike dopadla veľmi dobre a po (bohužiaľ) mnohých knihách, ktoré sa mi čítali pomaly a ťažkopádne bola toto taká jednohubka, a to aj napriek tej téme. Autor dobre vysvetľuje súvislosti, takže som bola schopná pochopiť všetko o čom písal, aj napriek tomu, že rozhodne nie som odborníčka na sociológiu, alebo niečo podobné. V každom prípade to bolo čtivé a veľmi zaujímavé. Takže pokiaľ máte chuť prečítať si niečo autobiografického charakteru, za mňa ÁNO.
Najhoršie knihy- TOP 3:Toto odbavíme rýchlo, nech to máme za sebou. Nikdy som nezvykla byť natoľko náročná, aby som to nejako prežívala s knihami, ktoré sa mi skoro vôbec nepáčili a zvyčajne ich ani nie je veľa. No možno práve toto je znak, že som sa mentálne niekam posunula.
1. Tisíc chlapčenských bozkov (Tillie Coleová): To, že sa mi táto kniha nepáčila som dlhšie spracúvala, keďže ja som presne ten typ človeka, na ktorého by ste povedali, že presladený príbeh lásky sa mi bude páčiť. Je pravda, že táto kniha vo mne vyvolala emócie, ale keď sa na ňu pozriem spätne, nemám z toho čítania dobrý pocit. Proste som sa trafila mimo.
2. Riverdale: Get Out Of Town (Micol Ostow): Proste moje dni, kedy ma bavila Riverdale tematika sú už asi zrátané. No tu bol hlavne problém, že to nemalo poriadny dej a jediná akčnejšia scéna bola tak na dvoch stranách. Jednoducho, po tom ako Riverdale dopadol, by som mala prehodnotiť čítanie kníh, ktoré zarábajú na tomto seriáli.
3. Glee: Jak to začalo (Sophie Lowellová): Viem, že atmosféra tejto knihy by bola pre mňa úplne mega v časoch, keď som ešte iba začínala s príbehmi zo strednej. No v tomto bode to bola pozitívna skúsenosť iba preto, že som ju čítala v rámci štafety. Okrem vecí, ktoré sa spájajú so štafetou mi to nič extra nedalo. Zato som dostala chuť dopozerať seriál, čo by sa dalo považovať za pozitívum v súvislosti s touto knihou, ale inak...už proste nie som na príbehy, v ktorých roztlieskavačky bojujú s nepopulárnymi deckami.
Najväčšie prekvapenie:
Falošný bozk (Mary E.Pearsonová): Táto kniha by sa najvýstižnejšie dala popísať slovom *mindfuck*. Viac slov ani netreba. Kto ste čítali, tak viete :).
Najväčšie sklamanie:
L´amour, la vie et ma liste (Kasie West): Myslím si, že nápad tejto knihy bol pomerne nevyužitý. Bolo to zlaté, ale proste...ten slabý dej to pomerne dosť pokazil a čítala som ju asi pol roka.
Najdivnejšia kniha:
Som Paula (Ondrej Štefánik): Ešte stále len sťažka dokážem uveriť, že niečo také sa zrodilo v ľudskej hlave. Na jednej strane autora obdivujem, na druhej nemám ani poňatia čo sa v tej poslednej tretine stalo.
Najoriginálnejšia kniha:
Vianočné dni (Jeannette Wintersonová): Autorka má úžasné myšlienky. Ak neviete čo čítať na Vianoce, toto vám odporúčam všetkými desiatimi. Prečítala som ju dvakrát v jednom roku. To hovorí za veľa.
Najromantickejšia kniha:
Love and Misadventure (Lang Leav): Čo by mohlo byť romantickejšie než kniha poézie o láske. Niežeby to vždy bolo veselé a sladké, obsahuje aj veľa sklamania spojeného s láskou, ale vo výsledku je to strašne krásne. A láska je všetko o čo tam ide, takže... <3.
Filmy: Pri filmoch nebudem vypisovať toto všetko, čo som spravila pri knihách, pretože plánujem príspevok, v ktorom vypíšem všetky filmy, ktoré som videla v roku 2020 a niečo ku každému poviem. No nateraz zmienim, že som videla 32 filmov- mám na mysli filmy, ktoré som videla po prvý raz, (nie miliónty re-watching To All The Boys I´ve Loved Before)- čo je v podstate skoro toľko, koľko som prečítala kníh. To mi prišlo zaujímavé, netušila som, že pozerám až toľko filmov...na druhej strane, mali sme dve karantény, takže... :).
Každopádne, nateraz som sa rozhodla zostaviť TOP 3, mini-zoznam filmov, ktorým by ste mali zaručene dať šancu, pretože si myslím, že všetky 3 by mohli niečo dať viac-menej každému. Znova- nepovedala by som, že sú nutne v nejakom poradí, bude len také improvizované :)).
1. Amelie z Montmartru / Le fabuleux destin d´Amelie Poulain (2001, Jean-Pierre Jeunes): K tomuto fav filmu za celý rok som mala tak blízko asi tak od roku 2016, kedy sme prerábali izby a našli sme DVD-čko. Keby som bola vedela ako veľmi sa nájdem v postave Amélie, ktorá žije na Mortmartri, pracuje v kaviarni (okay, to nie sú tie časti, v ktorých sme si podobné :P) a robí pre ľudí pekné veci, po ktorých však nechce, aby vedeli, že sú od nej, asi by som si to pustila už veľmi dávno. Na druhej strane si nemyslím, že ako mladšia by som to ocenila. Pamätám si, že keď sme jeden klip odtiaľ pozerali v prváku na francúzštine, myslela som si, že ten žltý filter je nejaká chyba súboru...super XD. Našťastie v 17-tich mám už zrejme pozretých dosť netflixových teenage drám na to, aby sa mi takýto film páčil viac ako všetko čo som videla, v podstate nielen v roku 2020. S čistým svedomím ho môžem zaradiť medzi jeden z mojich najobľúbenejších. Netrúfam si povedať, že by to sadlo každému, ale dúfam, že ak si tento film niekedy pustíte, aspoň uvidíte aké je to špeciálne a hrozne hrozne krásne. Proste Amelie <3.
2. Lady Bird (2017, Greta Gerwig): Tento film bol presne moja šálka kávy. Bol coming-of-age, ale zároveň nie taký ten cheesy a otrepaný, naopak vo mne zanechal silný dojem a mala som pocit, že režisérka do toho naozaj dala kus seba, čo sa mi neskôr potvrdilo pri pozeraní interview :)). Herci sú skvelí a celá atmosféra toho filmu je veľmi nápaditá, až som sa ešte mesiac aj pol potom bála pozerať niečo iné, lebo som mala pocit, že tomuto sa to v žiadnom prípade nevyrovná. Príbeh na prvý pohľad neznie nejako zvlášť originálne- je to o tínedžerke Christine, ktorá si želá byť prezývaná Lady Bird a jej želaním je dostať sa na vysokú preč z rodného Sacramenta, hoci jej rodina si to nemôže dovoliť. Film sleduje jej život na katolíckej škole, ako aj jej prvé lásky a tak ďalej, však to už poznáte. Ale prevedením a dialógmi sa odlišuje od mnohých iných filmov z tohto žánru, a nemyslím si, že budete ľutovať, ak si tento film pustíte. Ak vás ani toto nepresvedčilo, mám tu niečo v zálohe: hrá tam Timothée Chalamet :P.
3. Zažiť to znovu / La Belle Époque (2019, Nicolas Bedos): S týmto filmom sa spája vôbec prvá moja návšteva Filmového klubu Múzea SNP. Išla som tam kvôli anotácii tohto filmu a predpokladala som, že by to mohlo byť skvelé, ale nečakala som, že až tak. A hoci nie všetky francúzske filmy, ktoré vidím sa mi páčia, ako vidím, je tu už druhý z tejto top trojky, takže na nich asi niečo bude :D.
Tento film je o nostalgii. A ja vám musím povedať, že teraz, keď som práve v období kedy si oveľa viac uvedomujem ako mi chýba môj pobyt v Saumure a vôbec celé Francúzsko, presne cítim a chápem tento dotieravý pocit, okolo ktorého sa celý film točí. Je o postaršom páre, ktorým to už ani náhodou nefunguje a muž-hlavný hrdina- si najviac zo všetkého želá vrátiť sa do doby, kedy sa prvý raz stretol so svojou manželkou. A existuje spoločnosť, ktorá mu to umožní.
Je to jeden z tých filmov, pri myšlienke, na ktoré sa mi točí hlava pri predstave koľko rekvizitov a kulís na to bolo treba, ale to je nepodstatné. Veľmi verne tam boli vykreslené všetky emócie, a v nemálo momentoch vedel prekvapiť. A mám potrebu povedať, že hoci to bola viac dráma, než komédia, na vzťahu Antoina a Margot som sa strašne zabávala XDD. Ak budete niekedy hľadať dobrý francúzsky film, tak si spomeňte na tento článok (sú tu rovno dva :D).
Hudba: Vždy som rada, keď mám dôvod rozpísať sa na tomto blogu o hudbe. A hoci mám pocit, že minulý rok som to spravila organizovane, za 2020 tu mám viac samostatných skladieb, než trebárs celých albumov. Každopádne mám v pláne vymenovať všetko, na čo si spomeniem a sľubujem, že to bude stáť za to :)). Hoci môj štýl sa pohybuje prevažne okolo takých tých indie skladieb, či už je to rock, folk alebo tak podobne, ale som otvorená v podstate hocičomu (možno okrem rapu, to som si už odsledovala, že to nie je pre mňa, ale existujú výnimky :))- možno by som niekedy mala dať na instagram také to políčko na odporúčanie hudby. Moja pointa však je, že si určite medzi týmto niečo nájdete, keďže to nebude žiaden číslom limitovaný výber :).
- V prvom rade ďakujem skupine Head and the Heart, pretože bez nich by bola moja jeseň s homeschoolingom oveľa menej príjemná. Ak hľadáte atmosférickú hudbu na jesenné obdobie, odporúčam Rivers and Roads a Another Story, a poprípade ešte Living Mirage. Tie prvé dve som vlastne aj našla cez jesenný playlist :). No a z tých, ktoré sa hodia na asi každú časť roka určite Sounds Like Hallelujah a I Found Out.
- Takisto by sa patrilo dať nejaké kredity I DON´T KNOW HOW BUT THEY FOUND ME, ktorých som poznala aj predtým, ale jeden môj francúzsky kamarát mi ich potom ešte odporučil...takže som tam kde som, čiže si vajbujem na ich novom albume a Kiss Goodnight (to je prvý tip) viem už sčasti zahrať aj na klavíri. Pri novom albume aj zostaneme- páči sa mi aj Need You Here a Leave Me Alone (znie to strašne vtipne, keď ich napíšem za sebou :P). Aha a Nobody Likes The Opening Band, pretože sme sa jej konečne dočkali na Spotify ! Z tých starších najviac asi Do It All The Time, ale viac pre tú melódiu a rytmus a podobné veci, nie až tak pre text :P, ktorá je v mojom saumurskom playliste...ako aj väčšina iných...ja neviem, oni majú všetko dobré :)). Ten hlavný spevák má podľa mňa podobný hlas ako Alex Turner <3. To by vám malo stačiť :)).
- dve pesničky od A Great Big World- Kaleidoscope a Life Is Good, na dobré dni, ktoré by sme si mali užívať najviac ako sa dá, kým sú.
- dve pesničky, ktoré sa mi asi najviac spájajú s jarnými dňami v karanténe, kedy sme však už mohli chodiť prechádzať sa na rôzne lúky a tak- The Big Moon- Take A Piece a Your Light.
- vďaka seriálu Sex Education je môj veľký objav Ezra Furman s Restless Year (wow, to je až zvláštne relatable), Devil or Angel, Love You So Bad, čo bola láska na prvé...pozeranie traileru :P, I Can Change, Body Was Made...nemyslím si, že v tom seriáli je nejaká vyslovene zlá hudba :))
- Mikolas Josef v úlohe interpreta pesničiek vhodných na road-trip, cestovanie, zahraničnú výmenu...aha, myslím, že už to vidíte :). Mám na mysli Colorado a Acapellu.
- Twenty One Pilots asi všetci poznáte, ale ak ste sa ešte nedostali k ozajstnému počúvaniu, tak Chlorine, Morph, My Blood, Message Man, Hometown, The Lip...toto bola počúvacia session, za ktorú opäť vďačím Jérémymu z Francúzska, ale ešte predtým som poznala a doteraz mám rada Ode To Sleep a hlavne House of Gold.
- ku koncu roka som si obľúbila aj Harryho Stylesa, hoci sa musím priznať, že jeho samostatnú kariéru som nikdy až tak nesledovala a evidovala iba tie veci, ktoré sa hrali v rádiu. Sunflower Vol.6 je však z obdobia, kedy mi v aesthetics teste vyšiel cottagecore a ja som túžila byť vo svete Anny zo Zeleného domu alebo Malých žien- a príde mi, že táto pesnička má taký vibe. A inak Golden alebo Adore You, aj keď asi o oboch ste už museli prinajmenšom počuť :)).
Mám pocit, že to by aj stačilo, inak by som tento článok nikdy nedopísala, ale ak vás zaujíma viac (ak som vás, teda ešte totálne neotrávila, čo je tiež možnosť), tak z času na čas nejaké tie playlisty zdieľam, takže si myslím, že nič pre mňa dôležité vám neujde... A vďaka tejto časti som podľa mňa jednoznačne splnila dennú kvótu slov do výzvy od @ela_and_books na instagrame, takže sa to isto vyplatilo :).
Rok 2020 bol v každom zmysle výnimočný, no ja verím, že ako v mojom prípade tieto knihy, filmy a hudbu, aj vy ste mali niečo, vďaka čomu bol život aspoň o niečo krajší :). Stále platí, že sa môžete podeliť do komentára, a ja by som nakoniec už len dodala, že dúfam, že január zatiaľ u vás prebieha najlepšie ako môže, ak sa vám nedarilo trebárs tak ako mne poslednú dobu, že sa to čoskoro vylepší. Koniec koncov, takéto úniky z reality, aké som tu práve vypísala, sú tu pre nás...a fiktívne svety nás nikdy nesklamú :).
