Môj kanál a blog sú veci, nad ktorými rozmýšľam v podstate stále, a hoci nemám tísícky pozretí ani prečítaní, povedala som si...prečo sa pre zmenu nepodeliť? Vždy sa spolieham na to, že niekoho to možno zaujme a koniec-koncov, vždy si to niekto prečíta... Aj keď tento názov znie ako jedno z tých videí kde youtuberi oznamujú, že s natáčaním videí končia. Nuž, to môj prípad nie je- práve naopak, mám veľké plány ! No práve tá realizácia je to, nad čím treba premýšľať. Nedávno som si k tejto téme uvedomila mnoho vecí a nakoľko som dnes dostala chuť to celé spísať, povedala som si, že načo čakať, kým budem mať v izbe dostatočne dobré svetlo na video, alebo kým sa môjmu počítaču (ktorý sa správa žalostne na to, že ho mám od roku 2015) uráči pripojiť sa na internet tak, aby som neriskovala, že sa mi hodinová (poprípade dlhšia) práca na príspevku celá zmaže.
Čo mi teda vnuklo samotný nápad?
Krátko po tom ako sme sa vrátili z dovolenky- rozumejte asi dva týždne po tom, čo som vydala video MY SUMMER READ-A-THON, alebo teda Môj letný čitateľský maratón (mimochodom ak ste ho nevideli, určite by ste to mali rýchlo zmeniť TU ) a rozhorčovala som sa nad tým, že na iné video mi nechce nahrať vlastnú miniatúru nech robím čokoľvek. To ma priviedlo k otráveniu z iných miniatúr na iných videách, nadobudla som pocit, že nikdy nie sú aké si ich predstavujem a že YouTube zníži aj tú...dobrú, ale nie úžasnú kvalitu, ktorú je to pochybné zariadenie, na ktorom ich robím schopné poskytnúť.
Na potvrdenie mojich slov som si to moje najnovšie video rozklikla...a nejak som sa zapozerala. To bola pre mňa prvá relatívne nová vec. Jasné, po piatich rokoch robenia videí mi už nie je také trápne počúvať samú seba ako na začiatku, kedy som túžila to video zostrihať čo najrýchlejšie a pridať ho, kým si to nerozmyslím, lebo som sa cítila divne pri pozeraní na samú seba. No aj tak som sa po asi dvoch minútach spamätala a napadlo mi...veď tie videá vlastne vôbec nie sú zlé ! Jasné, nie sú najlepšie na svete, nejdem sa vás tu teraz snažiť presvedčiť, že môj kanál je nedocenený a podobné žvásty, len...fakt som mala pocit, že tú energiu, ktorú do toho dám, keď už to video robím, tam vidno. Dokonca ani nie je nahrané v takej zlej kvalite ako som si istý čas myslela. Ono to fakt stojí za to, aby som tomu venovala viac času !
Možno vám to bude znieť divne, možno keby ste sa pozreli na to video okom odborníka, nechápali by ste ako nemôžem vidieť nedostatky tých videí. No nejde o to, že by som ich nevidela. Sú to veci, s ktorými počítam- v tejto izbe budem bývať ešte minimálne dva roky, dovtedy nezmením to, že je to tmavá kutica, hoci by ste to na prvý pohľad nepovedali- ale pri strihaní toho videa to vidno. Nevylepším ani kvalitu akou natáča naša kamera, samozrejme vždy sa dá kúpiť nová, ale úprimne načo? Nevydávam 5 videí týždenne pre kvantum ľudí...skôr možno 5 videí za pol roka, ale keď už, tak zo srdca.
Na potvrdenie mojich slov som si to moje najnovšie video rozklikla...a nejak som sa zapozerala. To bola pre mňa prvá relatívne nová vec. Jasné, po piatich rokoch robenia videí mi už nie je také trápne počúvať samú seba ako na začiatku, kedy som túžila to video zostrihať čo najrýchlejšie a pridať ho, kým si to nerozmyslím, lebo som sa cítila divne pri pozeraní na samú seba. No aj tak som sa po asi dvoch minútach spamätala a napadlo mi...veď tie videá vlastne vôbec nie sú zlé ! Jasné, nie sú najlepšie na svete, nejdem sa vás tu teraz snažiť presvedčiť, že môj kanál je nedocenený a podobné žvásty, len...fakt som mala pocit, že tú energiu, ktorú do toho dám, keď už to video robím, tam vidno. Dokonca ani nie je nahrané v takej zlej kvalite ako som si istý čas myslela. Ono to fakt stojí za to, aby som tomu venovala viac času !
Možno vám to bude znieť divne, možno keby ste sa pozreli na to video okom odborníka, nechápali by ste ako nemôžem vidieť nedostatky tých videí. No nejde o to, že by som ich nevidela. Sú to veci, s ktorými počítam- v tejto izbe budem bývať ešte minimálne dva roky, dovtedy nezmením to, že je to tmavá kutica, hoci by ste to na prvý pohľad nepovedali- ale pri strihaní toho videa to vidno. Nevylepším ani kvalitu akou natáča naša kamera, samozrejme vždy sa dá kúpiť nová, ale úprimne načo? Nevydávam 5 videí týždenne pre kvantum ľudí...skôr možno 5 videí za pol roka, ale keď už, tak zo srdca.
Podobne je to s blogovými príspevkami, akurát tie vydávam trochu častejšie. Z nich už dlho nemám komplexy, že neviem splniť svoje vlastné očakávania...keď mám práve k nejakej knihe (občas k niečomu inému) čo povedať, spravím to, najnovšie príspevok aj zazdieľam. Nepovedala by som, že je to rýchly proces, ale je pre mňa pohodový. No už nejakú dobu som mala problém s videami...brzdilo ma, že každý raz, keď nejaké strihám sa mi s ním niečo stane, a strach, že nakoniec ho budem musieť vydať v stave v akom som si ho pôvodne nepredstavovala. Často som si želala, aby video bolo, aby som si ho mohla nahrať na kanál také, aké si ho predstavujem, ale na strihanie som nemala náladu. V dôsledku toho som to často odsúvala, lebo som sa nechcela nútiť do niečoho, čo mám rada. Zrejme som potrebovala ten moment hnevu na nefungujúcu miniatúru, aby som si to jedno moje video pustila...a uvedomila si, že ten problém, ktorý som si ja vykonštruovala vlastne nie je. Je to divné...možno sa mi iba nejako zmenil prístup- niečo ako keď som si dva roky dozadu chytala hlavu nad mojimi fotkami z tábora a hanbila sa za to ako vyzerám, no teraz, keď si ich pozriem, prídu mi pekné. Možno sa zmenil môj pohľad, no pravdepodobnejšie som sa na tie moje videá od začiatku tejto mojej "krízy" ani len lepšie nepozrela na tie moje videá, aby som si uvedomila...že mi vlastne vychádzajú.
Jediným problémom je...v akom intervale vychádzajú. Každý si to predstavuje inak, sami si určujete vašu aktivitu, a ako často sa tomu kanálu chcete povenovať. No pre mňa je 5 videí za pol roka málo aj keby som mala polomŕtvy kanál, na ktorý by som si ja sama spomenula raz za čas. Kde je problém ak na videá myslím stále, ale nemôžem ich realizovať? Odpoveď je možno otrepaná, ale všetkým vám napadne ako prvá.
Čas, ktorý je vždy- čas, ktorý nemám...
Hej, teraz ste možno prevrátili očami, ale ja vám to nemám za zlé. Nerada sa sťažujem, že nemám čas, že nestíham etc. , pretože vtedy si akurát tak koledujem o to, aby mi povedali, že som nevďačná za to, že nemám dospelácke povinnosti a ako nemôžem mať voľný čas, že to je otázka priorít, že mám ráno skôr vstávať a tak. Aj mne často v hlave rezonuje veta, že každý má čas, keď si ho nájde a na tie dôležité veci si ho nájde vždy. Hmm, je to dobré na šplechnutie do tváre niekomu, s kým nejaká osoba ani na 10. pokus nejde von a snaží sa to ospravedlniť tým, že nemá čas... Okej, to nie je jediná situácia. Už mi bolo povedané, že mám tých záujmov až moc veľa, takže možno by som si to mala preriediť a potom by som mala čas sa im venovať poriadne. (Na chvíľu som sa nad tým aj zamyslela, ale uvedomila som si, že to vôbec nie je nezvládnuteľné množstvo, z ktorého by bolo polovicu aktivít treba vyhodiť, takže o tom sa tu rozpisovať nebudem.)
No dajme tomu, že cez školský rok sa to dalo zvaliť na školu. Celkovo nie je žiadne tajomstvo, že dávam prednosť veciam, ktoré musím resp. by som mala spraviť, pretože to, o čo ide vyslovene iba mne sa mi robí ťažko a neviem sa na to sústrediť, keď mám trojkilometrový to-do list. Problém nastáva, keď sú prázdniny, vstanete o ôsmej ráno, na mobile za celý dokopy strávite asi minútu pokiaľ vám nikto nevolá, no a ten voľný čas sa zrazu aj tak vyparí a jednoducho nie je. Kam sa podel celý deň, nikto netuší. Stávalo sa mi to pár dní po sebe, asi dva týždne dozadu a maximálne ma to stresovalo. No teraz, počas pár dní čo som doma, som si uvedomila, že v skutočnosti išlo o to, že to bolo pred táborom, kde som mala robiť inštruktorku a chystala som si veci na program, čo je síce príjemnejšia činnosť než niekoľko hodín sedieť nad matikou, ako cez školský rok, no nezapriem, že by som si rada aj napísala nejaký ten článok na blog, alebo prečítala aspoň zo dvadsať strán, bez toho, aby som mala pocit, že ten deň len tak zmizol a nestihla som sa ani zastaviť a zamyslieť sa nad tým čo by som chcela robiť.
Asi to znie, že sa vyhováram na ten tábor, no toto je bežná situácia cez školský rok- aby ste vedeli, tá fáza karantény kedy som mala čas na sebarozvoj, o ktorej som písala v TOMTO článku skončila pomerne rýchlo. A ako to celé súvisí s mojím blogom a kanálom? Cez letné prázdniny, ale aj povedzme ešte v tom septembri ma zahŕňa nevídaná motivácia a množstvo nových nápadov a vždy snívam o tom, že moje videá a články budú vychádzať tematicky- na jeseň jesenné, pred Vianocami vianočné atď. a dokopy to bude kanálu a blogu dávať akúsi príjemnú atmosféru, budú aktívne.
Nevadí mi spontánnosť, ale robenie si to-do listov a akého- takého systému mi vyslovene robí radosť, takže som si naposledy predsavzala aj to, že sa bude venovať farebnému bullet journalu- čo mi istú dobu fakt vychádzalo- nebol to síce bullet journal v pravom slova zmysle, ale bol to zápisník, ktorý bol stále so mnou. Háčik je v tom, že keby som toto všetko mala robiť tak aktívne ako by som si predstavovala, asi by som musela nechodiť do školy :D. Čo je občas príjemná predstava, ale bohužiaľ...no.
Každopádne, niečo ma drží v tom, aby som to ešte raz skúsila. Aktívny blog a kanál. Neviem čo čakám, mám pred sebou autoškolu, maturitu a aj bez toho občas cez školský rok neviem kde mi hlava stojí, ale blogovanie aj videá ma napĺňajú, a teraz keď si uvedomujem, že som spokojná s tým ako to robím, a že sa mi čas, ktorý do toho investujem (keď už) vypláca. Vždy ma poteší už len predstava toho, že by som sa tomu venovala aspoň o trochu viac tak, ako si to predstavujem...nie je to znak, že by som sa k tomu mala konečne dokopať?
Veľké ambiciózne plány s kanálom a blogom
...ktoré mi hádam vydržia dlhšie ako mesiac. Nechcem k tomu pristupovať negativisticky, ale poznám ako to u mňa funguje. Nie som ani taká nestála ohľadne svojich cieľov, ale som schopná nechať sa ľahko vyhodiť z rovnováhy. Aj preto cítim určitú bezmocnosť ohľadne toho ako dlhosa mi asi v tomto bude dariť.
Jedna z vecí je, že som vždy v hĺbke srdca tak trochu túžila, aby si pri pozeraní mojich videí mohol človek utvoriť akúsi celistvú predstavu. Aby mu niečo konkrétnejšie napadlo, keď sa povie Emily´s Stories. Možno to funguje aj teraz, ktovie, nie som divák, ale isté je, že by som si to moje...pracovné nasadenie čo sa videí týka predstavovala trochu inak. Poznáte to možno zo sledovania niekoho iného...ten kanál ma nejaký jeden určitý štýl...ale o to by až tak nešlo. Po nejakom čase sledovania si utvoríte nejakú predstavu o tej osobe, aj jej videách, máte do istej miery pocit ako keby ste ju poznali. Nie je zrovna mojím snom, aby ste takú predstavu mali o mne, asi by mi to nevadilo, ale stredobodom pozornosti na mojom kanáli som nikdy nemala byť ja...ťažko sa to vysvetľuje, skôr by som chcela, aby tie videá vyvolávali určitý dojem, že ten kanál niekam smeruje, a to nehovorím o číslach...skôr o tom, že sa tam bude niečo diať, túžim po živom kanáli, kde budem vedieť ako chcem robiť videá a budem sa toho držať. To mi dosiaľ nikdy nevydržalo moc dlho, ale to je v poriadku, keď som začala, mala som 12...takže som nebola predurčená na to, aby celý môj kanál a blog zostal taký istý...navždy.
Je pravda, že v mojom živote sa toho deje celkom dosť. Samozrejme nie všetko je vhodné na nejaký ten príspevok alebo video, ale často mi bežia hlavou veci nápady, alebo mám zážitky, pri ktorých si hovorím: "A prečo o tom nenapíšeš, keď ti to vŕta hlavou- sprav o tom nejaký príspevok a hneď to bude na tom blogu žiť !" Hmm, je pravda, že nie je tak dávno čo mi toto prvý raz napadlo, takže som sa ešte dostatočne nepozastavila nad touto myšlienkou. No bol by to skvelý priestor na utriedenie myšlienok, veď to je vlastne hlavný dôvod prečo píšem. Čo sa týka videí začala som uvažovať o vlogoch...samozrejme nie nejakých každodenných, žiadne blbosti o tom ako som išla ráno do školy, lebo to zase až také zaujímavé nie je XD. Uvedomujem si, že ani moje cestovateľské príspevky nikdy nemali taký úspech ako tie knižné, ale väčšinou si hovorím, že je škoda nejaký nespraviť, keď niekde som... No a vlogy sú videá, v ktorých sa veľa rozpráva a vyžadujú málo strihu, čo je presne to čo potrebujem. Neviem či je to pre mňa, ale if you don´t try, you never know, takže asi mi zostáva iba to skúsiť. Nebudem sa spoliehať na to, že rozprávam dostatočne zaujímavo, aby to niekto pravidelne sledoval, ale na to, aby som mala archív zážitkov aspoň pre mňa to stačí :).
V neposlednom rade som sa rozhodla, že sa zaviažem k nejakej tej pravidelnosti, pretože bez nej to nepôjde. Niečo podobné ako sa chystám povedať tu, som si v hlave povedala už x-krát ale predsa len tomu pridáva na serióznosti, keď to napíšem niekam, kde to reálne niekto uvidí, kde mám pocit, že to adresujem aj niekomu inému okrem seba.
Je ťažké si určiť konkrétny deň natáčania a vydávania príspevkov teraz, keďže by som si to rada prispôsobila môjmu rozvrhu v škole, no predbežne by som chcela vydať jedno video týždenne, pretože povedzme si na rovinu, tých videí, ktoré sa dajú natočiť za mesiac je plno, ale tými štyrmi videami mesačne by som snáď nejako pokryla tú moju predstavu.
Články na blog mi ku podivu nerobia taký problém ani teraz. Na začiatku roka som si predsavzala, že by som chcela vydávať recenziu na každú knihu, ktorú prečítam, čo síce nerobím, ale vydávam recenziu na každú knihu, ku ktorej mám reálne čo povedať, takže som spokojná. Samozrejme, recenzie nie sú jediné čo by som chcela písať a ak nerátame príspevky, do ktorých pridám video, keď nejaké natočím, chcela by som teda zverejniť jeden až dva týždenne- samozrejme podľa toho ako sa mi bude chcieť.
Budem rada ak hlavné miesto môjho diania bude tu a na kanáli, pretože často síce dávam do popisov aj svoj instagram, ale nebaví ma pridávať tam každý deň 10 stories a mať bookstagramový účet nie je pre mňa, takže ak aj vo videu trebárs poviem, že budem niečo pravidelne pridávať tam, kašlite na to prosím :DD.
V poslednom čase si zvyknem často spomenúť na obdobie začiatkov môjho blogu, kedy som chodievala na jeseň do knižnice po všetky tie anjelske a upírske série, tešila som sa na nové tag-y, ktoré by som potom poprípade mohla spraviť aj ja, YOLi knihy tuším iba začínali a ja som snívala o vlastných recenzných výtlačkoch- keď raz budem mať istú sledovanosť (teraz si už uvedomujem, že pri mojom rozložení času to neprichádza do úvahy :D). Často myslím na to, že práve toto obdobie aktívnej blogosféry- tej, do ktorej som nikdy naplno nepatrila, bolo jednoducho hrozne krásne. To je to, na čo vždy myslím, keď si vymyslím nové ambície s týmito mojimi aktivitami. A ktovie..možno mi tento raz vyjdu :D.
A ak máte záujem o trochu iný UPDATE, určite sa oplatí pozrieť si moje video ! :)
