autorka: Jenny Han rok vydania: 2015 vydavateľstvo: Scholastic Children´s Book počet strán: 337 originál: P.S. I Still Love You
Anotácia: Lara Jean didn´t expect to really fall for Peter. They had just been pretending. Except suddenly they weren´t. Now Lara Jean is more confused than ever. Then another boy from her past returns to her life, and Lara Jean´s feelings for him return too. Can a girl be in love with two boys at the same time?
Už niekoľkokrát som zmienila, že všetky verzie To All The Boys I´ve Loved Before si získali moje srdce. Nikdy by som nebola povedala, že ma bude baviť jedna z tých kníh kde dvaja predstierajú, že spolu chodia a potom sa pochopiteľne do seba zamilujú aj naozaj a blablabla... Očividne ale záleží na prevedení.
Okrem toho, túto recenziu pridávam práve včas, keďže dneska vyšiel film !!! <3 A taktiež na prvý diel som recenziu nikdy nepridala, takže mám čas napraviť to so zvyškom série.
Vtedy som nemala pocit, že by som k tej knihe mala čo povedať, keďže film som videla ako prvý a verte či neverte, tie dve verzie sa na pár scén navyše v knihe podobajú. P.S. I Still Love You však môžem porovnať s jednotkou, a keďže sa mi podarilo spraviť si poznámky, poďme si to bod po bode prejsť.
Hneď na začiatok by som chcela podotknúť (aj keď tieto knihy už boli populárne dávnejšie, takže to asi väčšina z vás vie :)), že to nie je kniha hodnotná pre každého. Viem, že sú ľudia, ktorým celá séria príde naivná a hlúpa, a pre ten zvyšok je to skôr guilty pleasure. Pre mňa je to však skôr oddychovka a okrem toho mám Laru Jean rada. Až teda na pár jej rozhodnutí a reakcií ale tým, že je v mojom veku a tým pádom sa nám dejú viac-menej podobné veci (v rámci možností- stále je to kniha), ju viem pochopiť viac než keby som to čítala o niečo skôr alebo neskôr. A myslím, že v reálnom živote by sme si rozumeli :).
A jej spôsob rozprávania príbehu ma baví. Je to písané jednoducho ale ľahko predstaviteľne, a vďaka opisom dokážete atmosféru knihy cítiť akoby ste tam boli. Okej, možno to má niečo spoločné aj s tým, že som nie málo ráz videla ten film ale aj napriek tomu si myslím, že ma neoplyvnil až tak. Počas celého čítania knihy som to všetko videla rovno pred sebou a už sa teším ako zistím či sa moje predstavy a nový film aspoň v niečom zhodujú :).
Veľmi plusom pre mňa boli aj rozhovory Lary Jean a Margot. Nebolo ich tam veľa ale nasmiala som sa. Nepamätám si, že by som mala Margot v prvom dieli až tak rada :D. Ktovie čo sa zmenilo. Keď už hovoríme o postavách, tu prichádza môj unpopular opinion- John Ambrose McClaren mi bol v mnohých momentoch oveľa sympatickejší než Peter. A áno, shippovala som ho s Larou Jean. Takisto časti so Stormy a domovom dôchodcov boli moje najobľúbenejšie...lebo tá ženská má proste štýl XD.
Peter má síce svoje pozitíva ale mám taký dojem, že aj tak ho mám zväčša rada preto ako sa správa k Lare Jean. No a v tejto knihe nebolo teda väčšinu času čo obdivovať- narážam na zápletku s Genevieve, ktorá bola podľa mňa jedna z najzaujímavejších častí knihy. Najviac sa neviem dočkať tretieho dielu práve preto ako bude toto pokračovať. No a samozrejme nemôžem vynechať Kitty a jej hlášky, bez nej by to nebolo ono :D. Na konci bolo vidno, že Lara Jean prešla ako postava vývojom a nakoniec predsa len našla tú správnu cestu čo sa týka lásky a vzťahov v jej život, ktoré doposiaľ obsahovali plno drámy (akože je mi jasné, že to ešte neskončilo, ale...). Ale na konci bolo príjemné vidieť, že sa bude trápiť menej :).
Už bolo načase...problémy jej vzťahu s Petrom ma už mierne nudili- vždy, keď sa zdalo, že je to už okej, našla sa nejaká banalita, ktorou si to skomplikovali. V konečnom dôsledku sú však zlatí a akokoľvek mi Peter lezie na nervy, asi nikdy nebudem proti nim <3. Celkovo kniha neponúka moc prekvapivých momentov (česť výnimkám) a viem, že jednotka ma bavila viac, ale hodnotím to ako príjemné čítanie. Zatiaľ čo prvý diel bol z väčšiny o typickej americkej strednej, tu sa hrdinovia myšlienkami často vracajú do detstva, do momentov pre zmenu typických pre americké deti, ktoré myslím poznáte z iných kníh- vydvihnem mini-zápletku s časovom kapsulou :D <3.
Aj pri písaní tejto recenzie sa usmievam nad tým aké to zase raz bolo zlaté a ako mi táto séria sadla. A teším sa na ten dlho očakávaný (dnes vyjdený !!!) film :).
Mám pocit, že čím dlhšie blogujem a točím videá, tým menej som schopná vydať nejaký príspevok vtedy, kedy si predstavujem, že by mal vyjsť.
Avšak vzhľadom na to, že aj moje minuloročné video o najlepších knihách roka 2018 vyšlo neskoro a aj tak malo úspech, pomyslela som si, že ani s týmto sa nemusím tak ponáhľať, hoci je to podstatne menej populárny typ príspevku, keď si to porovnáte napríklad s mojimi videami. Nevadí. Poďme si to teda všetko po poriadku prejsť.
Prečo blogový príspevok?
Už dlho som si hovorila, že nie som spokojná s mojou aktivitou na blogu- za čo si samozrejme môžem iba ja (a škola !), ale aj tak už bolo potrebné niečo zmeniť. Jeden z mojich...cieľov (nechcem to nazvať predsavzatie, pretože to slovo sa každému spája s otrepanými cieľmi, ktoré si dáte na začiatku roka a motivácia vám vydrží deň) na rok 2020, ku ktorým sa ešte dostaneme, bol viac písať na blog...respektíve napísať (alebo pridať video) o každej jednej knihe, ktorú prečítam, pretože zvyčajne k nim mám čo povedať ale kvôli nedostatku času (a prokrastinácii) sa mi to nepodarí. Povedala som si, že je škoda, aby som svoj blog ukrátila o relatívne dobré recenzie, do ktorých by som investovala čas, a tak by som si tým písaním mala začať kým to ešte stíham. Moja Goodreads čitateľská výzva (40 kníh) vraví, že som na dobrej ceste ju splniť, takže po 4 rokoch by už bolo aj načase :D. Pred všetkými tými recenziami nového roka by som však rada pridala pár dojmov z kníh (aj nie kníh) toho starého.
Hlavný dôvod prečo som však na to nezvolila zaužívané video, je to, že do apríla som na študijnom pobyte vo Francúzsku- konkrétne v Saumure, v regióne Pays de la Loire, ak to niekomu z vás niečo hovorí :D. S mojím prispievaním o tom pobyte mám tiež veľké plány, ale zatiaľ sa bavme o tom, že ťahať celú filmársku aparatúru (vrátane nových svetiel, ktoré milujem ! :)) zhruba 1000 kilometrov od miesta kde bežne natáčam by bolo skrátka nereálne. Natáčanie videí mi už teraz chýba, hoci som ich za uplynulý rok vydala minimum ale čo sa dá robiť... Touto cestou vám teda predstavím všetko tak isto ako by som to spravila vo videu, hoci viem, že si to prečíta podstatne menej ľudí.
Porozprávam vám o knihách, ktoré ma zasiahli, filmoch, ktoré by som si najradšej púšťala každý piatok večer a hudbe, ktorá zaberá prvé priečky v každom mojom playliste a ešte dlho bude. Taktiež spomeniem veci, ktoré nevyšli, ale našťastie ich nie je veľa a tým pádom tento príspevok hádam nebude veľmi negativisticky ladený. Bohužiaľ, v čase keď nie som fangirl a nemôžem plnohodnotne žiť tou všetkou fikciou, sa toho tiež veľa deje a preto treba spomenúť čo mi bránilo naplno sa pustiť do blogu a videí...a dúfať, že to odteraz bude lepšie :D. Pochopím ak to prescroolujete k tým knižkám :D.
Aký bol teda rok 2019?
Ak by som to mala zhrnúť jednou vetou, ako bol 2018 super (ba čo viac, najlepší v mojom živote), tak bol 2019 absolútny bordel. Fakt som si nemyslela, že niečo prekoná 2016, a to si už ani nepamätám čo na tom roku bolo také hrozné. (Ak sa to však takto strieda, malo by to znamenať, že 2020 bude super :)). Nemyslite si, že 2018 bol bezchybný. Otec jednej mojej kamarátky vraví, že zážitok nemusí byť pekný, stačí, že je intenzívny :D. Nuž, v 2018 by to šlo ale 2019 by sa bez týchto intenzívnych, nie-celkom-pekných vecí kľudne zaobišiel. Bez väčšiny určite.
Aby som však tomuto roku tak strašne nekrivdila, už koncom 2018 sa to neodvíjalo tak ako by som si predstavovala. Prvé mesiace to však nabralo spád aký som si nikdy nedokázala ani len predstaviť. Ešte nikdy som sa necítila tak zle. Je vysoko pravdepodobné- teda skôr isté, že príde ešte niečo horšie, ale to neznamená, že to nejako zľahčuje toto. Aby som to nemusela dlhšie rozvíjať, vyzeralo to tak, že všetko čo sa dialo- a ja som už nevedela čo sa deje- ma postupne vyšťavovalo, až som začala byť nešťastná aj pre veci, na ktorých reálne nezáleží a hlavne, ani mne by na nich nezáležalo za iných okolností. Vždy som podvedome vedela ako to riešiť ale kým som sa na to neodhodlala, aj tak sa nič nezmenilo. Pamätám si, že koncom základnej sa u mňa dosť často prejavovala vlastnosť niečo spraviť a rozmýšľať nad tým až potom, totiž spraviť niečo len, aby som videla čo sa stane.
No...tak toto sa teda stalo. Napriek tomu si však myslím, že niektorým veciam sa nevyhnete. Nedá sa síce čakať, že každý raz môžete všetko zbabrať a čakať, že to osud (alebo iná vyššia moc) poupratuje za vás, avšak bez daždivých dní to proste nefunguje (klišé), pretože nás posúvajú ďalej (druhé klišé).
Posledný deň školy pred letom som si povedala, že nemám záujem preplakať celé prázdniny kvôli veciam, ktorými nehýbem. Škoda, že mi to došlo tak neskoro, pretože som sa dlhšiu dobu nemohla ani len sústrediť v škole/ učiť/robiť si úlohy/točiť videá a písať blog...
V týchto zvláštnych stavoch som prežila výmenu so školou v La Pommeraye, ktorá na mňa zapôsobila ako väčšina táborov alebo výletov do zahraničia, na ktorých som bola. Podarilo sa mi odpútať od bežného života- našla si nových kamarátov, naučila sa niečo nové po francúzsky...videla nové miesta- pasovala Guérande za najkrajšie mesto aké som kedy navštívila. Škoda, že taká tá výmenová nálada zo mňa vyprchala po 4 týždňoch, pretože...pretože to tak proste býva.
A čo známy druhácky plavecký pri Vieste? :D Ten tiež prekonal moje očakávania (ktoré som nemala, vzhľadom na to, že väčšina mojich bližších kamarátov tam nešla)...a hoci ma neobišla osamelosť, naozaj to malo niečo do seba. Nočný výlet na pláž, intenzívne denníkové zápisky a všetky rozhovory s našou profesorkou- no hej, vyzerá, že plavecký sa nedá za žiadnych okolností zhodnotiť negatívne. Vrátila by som sa tam...:).
A hoci po plaveckom nasledoval už iba posledný týždeň školy, neznamenalo to, že sa nemôže nič pokaziť. Hlavne, že som sa spamätala pretože leto bolo úžasné.
Počnúc pobytom u mojej bývalej korešpondentky z výmeny v prváku, v Paríži- dlhé noci vo veľkom meste, medzi ľuďmi žijúcimi tak odlišne od toho ako každý deň fungujem ja- hoci aj cez prázdniny. Stala som sa modelkou pre sériu fotiek, ktorú dotyčná kamarátka musela spraviť ako projekt na maturitu z výtvarnej, o polnoci som stála hore a Eiffelovke, o jednej ráno sedela pri Seine a nachodila kilometre metrom...ale aj pešo :D. Prvý raz v živote som zažila pride, naučila sa hrať La La Land na klavíri a utvrdila sa v tom, že existuje niekto kto vstáva neskôr ako ja :D- pokiaľ nie je zobudený. Áno, mentalita mladých Francúzov bola pre mňa často vzorom a menej často odstrašujúcim príkladom, takže jednoducho to bol pre mňa jeden z najprínosnejších pobytov v zahraničí :D.
Nasledovala dovolenka v Grécku s rodičmi- v rámci našich možností roadtrip, vďaka ktorému som videla kus krajiny a zažila dobrodružstvo vytopeného stanu a kempu pomaly pod vodou po búrke :D. Špeciálne oceňujem pána v kempe Apollon pri Delfách, ktorý mi dovolil zahrať si na klavíri a fakt, že Grécko je plné mačiek. Jediné čo mi nevyšlo bolo čítanie kníh Ricka Riordana, ktoré prvý deň premočil dážď. Avšak Grécko som určite nenavštívila poslednýkrát a chápem prečo ho ľudia milujú.
Na mojom kanáli som asi zo dva razy (hoci by to chcelo častejšie) spomenula letné tábory vo Vydrovskej doline. Objavila som ich, keď som mala 13 rokov a nebolo to tak dávno čo som začala robiť táborovú vedúcu. To by si vyžadovalo osobitný príspevok, ale aby som to skrátila, na čare tomu prídávalo, že som tento rok bola na turnuse kde som ja zvykla chodiť ako účastníčka- a bez rozmýšľania viem povedať, že toto je najlepšia vec, ktorá sa mi kedy stala. Podarilo sa mi viac spoznať ľudí, s ktorými som doposiaľ nemala príležitosť sa poriadne porozprávať a myslím, že to ma počas leta najviac posunulo ďalej. Všetko je tam úplne iné...a mnohokrát lepšie ako kdekoľvek inde :).
Bohužiaľ aj do tej školy som sa raz musela vrátiť a už som nemala chuť nechať nič na náhodu vzhľadom na to, že mi bolo zle pri predstave konca posledného školského roka. Po rýchlom prebehnutí Pinterestu som si zvolila bullet journal- zápisník, ktorý bude stále so mnou. Okrem toho kreslenie, vymaľovávanie a písanie o všetkých tých pinterestových výzvach od výmyslu sveta pôsobí strašne antistresovo. Minimálne ma to prinútilo sústrediť sa na niečo iné, dať do niečoho svoju energiu a myšlienky. September bol taktiež mesiac kedy som uzavrela písanie mojej knihy...a pustila sa do korekcií. O tomto umeleckom diele ešte určite budete počuť, aj keď je možné, že mi začne pripadať blbé ako kopa mojich príbehov predtým, ale je to oveľa menej pravdepodobné :D.
Zlé dni boli aj tak, pretože vždy sú a niekedy proste vaše prosby mať pokoj nie sú vyslyšané. Tentokrát som si však povedala, že by som sa mala mať viac rada a nenechať sa tak vykoľajiť v podstate banálnymi vecami. Alebo ich aspoň začať považovať za banálne. Veľa vecí vás prestane otravovať, keď sa nastavíte tak, aby vám boli jedno. A tak som nejako dospela až ku koncu roka. Ktorý bol rovnako zaujímavý ako koniec toho minulého ale podstatne menej strašný. A hádam to teda tak aj bude pokračovať.
Ako som už povedala, nedávala som si predsavzatia v pravom slova zmysle ale rozhodla som sa pre častejšie prispievanie na blog a pre knihomoľov strastiplnú výzvu, ktorú som prevzala od Andy z bookstagramu @andys_bookish_imagination, ktorá si nechce okrem narodenín, menín a Vianoc kúpiť žiadnu knihu a znížiť tak počet neprečítaných kníh u nej doma. Na čo som sa spontánne rozhodla, že to tiež skúsim, takže mi teda držte palce. A od tohto by som teda rada plynule prešla k najlepším knižným objavom minulého roka.
Najlepšie knihy:
Jeden z dôvodov prečo som sa rozhodla ešte raz dať si výzvu 40 kníh bolo, že v roku 2019 som ju takmer splnila...vážne. Prečítala som ich 36. Takmer 37 keby som Vianočné dni dokončila o tri dni skôr :). Vážne som nebola ďaleko. Ale aj napriek tomu, že tých kníh bolo dosť sa mi najlepšie nevyberali tak ťažko. Tradične som ich vybrala 10, v poradí v akom som ich prečítala.
1. To All The Boys I´ve Loved Before (Jenny Han): Ktorá milovníčka romantických príbehov zo strednej by nepoznala príbeh o Lare-Jean, ktorá napísala 5 neodoslaných ľúbostných listov a tie boli jedného dňa poslané priamo ich adresátom. Najmä potom čo som videla film som si povedala, že tú knihu bezpodmienečne musím prečítať. V originálnej angličtine sa čítala veľmi ľahko, príjemne a nedokázala som ju pustiť z rúk. Potešilo ma, keď som zistila, že tvorcovia vystihli atmosféru z knihy aj vo filme, to sa teraz tak často nevidí. A napriek tomu, že nie všetci sú fanúšikovia tohto sladkého, možno nerealistického príbehu, ja som ochotná pokračovať v sérii ďalej a hocikedy sa k nej vrátiť. Už mám za sebou aj druhý diel a okolo 12.februára vychádza aj druhý film... Ach, keď som začínala s blogom a tieto knihy akurát vychádzali po slovensky, nikdy by som nepovedala, že ma to raz tak chytí. Že až tak.
2. Mlčať je zlatá rybka (Annabel Pitcher): Autorku si pravdepodobne spájate s knihou Kečupové oblaky, ktorá...no, zrovna ma neohúrila. Nebolo to hrozné, skôr možno otravné...ale od toho tu teraz nie sme. Mlčať je zlatá rybka je príbeh celkom iný, s úžasnou hlavnou hrdinkou, ktorá sa s ničím nepárala a na príbeh zo strednej školy je to napínavé a rýchle čítanie. Pojednáva o Tess, ktorá jedného dňa nájde v počítači článok napísaný jej otcom...o tom, že ju nenávidí. A tak sa Tess rozhodne, že bude mlčať. Nikto nevie prečo ale jednoducho sa zatne a prestane rozprávať. Príbeh je napísaný veľmi poeticky, (čo si nepamätám, že by boli Kečupové oblaky) ale pri tom vôbec nie zložito. Bola to pre mňa jedna z najprekvapivejších kníh za tento rok a vďaka nej dám určite Annabel ešte šancu.
3. All My Friends Are Dead+ All My Friends Are Still Dead (Avery Monsen a Jory John): Táto kniha je "trochu" ako zvyšné, ktoré som tu spomenula a ešte spomeniem. Budete ju mať prečítanú za 5 minút, možno aj za predpokladu, že viete po anglicky dokopy desať slov. Tvoria ju prevažne obrázky a ja som ju prečítala, kým som čakala na kamaráta v Martinuse :D. Neoplatí sa za ňu dať desať eur, keďže na YouTube sú trojminútové videá ako niekto obracia stránky a číta tú jednu vetu na dvojstranu čo tam je. Ja som si formou takéhoto videa "prečítala" ešte v ten istý deň aj All My Friends Are Still Dead- druhý diel, ktorý však priradím do toho istého bodu ako jednotku. Na jednej strane vás to možno neobohatí a najviac môžete obdivovať obrázky, ale na druhej sa zasmejete, keďže sa za tým nedá hľadať veľa ale je to originálne, morbídne a krásne zároveň :D. Museli by ste to vidieť...a preto vám sem hodím video :D.
4. Štyri (Veronica Roth): Po ukončení série Divergencia a mojom miernom znechutení z Experimentu, sa mi do Štvorky ktovieako nechcelo. Som však rada, že som sa do toho pustila :). V podstate je to Divergencia v poviedkach, akurát z pohľadu Tobiasa, ale keďže to dosť pripomína prvý diel s Tris, ktorý milujem, bola to pre mňa príjemná spomienka na Divergenciu. Táto kniha ma oslovila viac než Rezistencia a Experiment dokopy. Dokonca som začala uvažovať nad tým, že si pozriem filmy, aj keď som asi jediná kto ich ešte nevidel. Ale možno zostanem iba pri prvom :D.
Každopádne, vďaka tomuto doplnkovému som si Tobiasa obľúbila ešte viac a z jeho pohľadu ma to extrémne bavilo, takže Štyri patrí k tým dielom Divergencie, ktoré by som si prečítala ešte raz :). 5. La Mécanique Du Coeur (Mathias Malzieu): Pamätám si, že v každom videu o najlepších knihách, ktoré som zatiaľ točila, som zakaždým vybrala knihu roka...najlepšiu z najlepších, ktorá ich nejakým spôsobom prevažuje napriek tomu, že sa mi páčili všetky.
Viem, že raz to bola Divergencia, potom Mesto popola, Love Simon... No a za 2019 teda toto. Som rada, že som si našla čas napísať recenziu, pretože teraz
by som nevedela dostatočne dobre vystihnúť aké to bolo úžasné.
Je to škoda, že nie je preložená do slovenčiny alebo češtiny, avšak je v angličtine (a španielčine ak chcete :)), takže ak niekedy budete zvažovať, že by ste si ju prečítali, neváhajte. Neviem či existuje kniha ako je táto...a viac teda v mojej recenzii. 6. Priatelia aragonitu (Betka Palacková): O tejto knihe som nikdy predtým nepočula a náhodou som ju objavila v knižnici. Prišlo mi to ako skvelé čítanie na jeseň. A viete čo? Myslím si, že je to jedna z najviac nedocenených slovenských kníh aké som kedy čítala. Jedná sa o middle-grade fantasy, povedala by som, a niekedy si jednoducho potrebujete prečítať aj niečo také.
Peter chodí na základnú školu a v deň kedy naoko bezdôvodne odpadne v škole sa v nemocnici stretáva s Gašparom, chalanom so zvláštnym príveskom na krku a ešte zvláštnejšou schopnosťou manipulovať ľuďmi svojim pohľadom...a zisťuje, že sa im stávajú podobné nevysvetliteľné veci. A spoločne sa rozhodnú im prísť na koreň. Je to krásny príbeh, ktorý sa mi prvých 30 strán možno čítal ťažko ale potom to išlo samé od seba. Nie je konkretizované v akom meste sa to odohráva ale všetky miesta som si vedela predstaviť aj na našom sídlisku- presne okolí základky, na ktorú som chodila ja. O to ľahšie som si to všetko vedela predstaviť. Boli mi tam sympatické takmer všetky postavy a nič tam nebolo nasilu, kniha sa nehrala na niečo čím nie je.
Veľká škoda, že autorka nenapísala ešte niečo ďalšie.
7. Zlodejka duší (Kiersten Whiteová):
A to som si myslela, že s upírmi a vlkolakmi som už skončila !:D
Okolo tejto knihy som asi tak roky chodila v knižnici a jedného dňa som si spontánne povedala, že to skúsim. A. Bola. To. Paráda !
Veľa ľudí na Goodreads sa sťažovalo, že sa im nepáčil štýl písania, čo znamená, že niekto zo Slovenska to dobre preložil, pretože výrazy, ktoré hlavná hrdinka- Evie- používala som nikde nevidela a asi už ani neuvidím :DD Ale rozhodne mi neprekážala, skôr ma pobavili a dodávali knihe sviežosť a nadhľad.
Evie pracuje v ústave odchytu nadprirodzených bytostí, nepozná svojich biologických rodičov, ale vie, že ju zamestnali kvôli jej nezvyčajnej schopnosti vidieť cez podoby bytostí, ktorými zakrývajú svoj skutočný vzhľad. Je to jedna z tých kníh, ktorá má perfektne vybudovaný magický svet a úplne sa hodí na tú jeseň pri sviečke a šálke čaju :). Už mám za sebou aj druhý diel, ktorý sa mi nepáčil až tak ako prvý ale aj tak sa teším na trojku...za predpokladu, že ju teda niekde objavím :D.
Každopádne odporúčam milovníčkam fantasy, je to na spôsob kníh, ktoré vychádzali, keď som začínala chodiť do knižnice a bolo milé sa k tomu vrátiť :).
8. Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (Ransom Riggs):
Túto knihu som si chcela prečítať od momentu kedy som videla video recenziu na kanáli Bea Books. Minimálne ma zaujala, pretože spočiatku som trochu váhala ale celé si ma to získalo, nielen kvôli grafickej stránke knihy.
Hlavný hrdina Jacob od detstva počúval príbehy svojho starého otca o sirotinci na vzdialenom ostrove, kde žili deti s mimoriadnymi schopnosťami. Ako Jacob rástol a všetci ho prehovárali, že tie príbehy sú vymysle
né, prestal im veriť. Po smrti jeho starého otca sa však začnú diať divné veci a Jacob sa rozhodne, že navštívi ten ostrov.
Pôvodne som si myslela, že to má viac hororový charakter ale v skutočnosti by som povedala, že sa to viac podobá Alici v krajine zázrakov.
Film ma dosť sklamal. Veľmi sa to nepodobalo a tým, že kniha sa mi páčila to bola škoda...ale o tom inokedy. Teším sa na ďalšie diely.
9. Magický advent (Zuzka Šulajová): Ako fanúšička všetkých Džínsových denníkov som si nemohla nechať ujsť Zuzkinu najnovšiu knihu. Kúpila som si ju na Bibliotéke a tých 500 strán som zdolala za necelé štyri dni. Myslím, že ste už prinajmenšom počuli o čom to je a ak ste to aj čítali tak viete, že atmosféra zimných lazov je úžasná.
Neviem čo by som k tomu ešte viac dodala. Prečítajte si to ! Aj si to prečítam. Znova. Budúci rok na Vianoce :).
10. Letní dny a noci (kolektív autorov):
A last but not least (hoci som sa pôvodne pozabudla a musela som sa vrátiť v zozname, aby som našla ešte jednu knihu), je letná knižka, pretože každý rok tu mám nejakú letnú knihu, keďže vždy sa nájde nejaká úžasná.
A hoci poviedkové knihy viacerých autorov majú vždy svoje chyby, či už väčšie alebo menšie, stojí za to tu spomenúť túto. Oplatí sa to skúsiť, keďže sto ľudí sto chutí a medzi tak rozličnými poviedkami sa musí zjaviť nejaká, ktorá sa bude páčiť aj vám :). Najlepšie filmy:
Filmom v poslednej dobe venujem veľa času. Prinajmenšom viac ako kedysi, ale odkedy pre mňa seriály začali byť zdĺhavé, piatkové večery trávim pri filmoch. A dovoľujem si povedať, že len málo filmov ma kedy zasiahlo tak ako tie čo som videla v roku 2019. Tentokrát to bude top 5 zoznam v poradí podľa obľúbenosti, od piateho miesta až po prvé, keďže zoradiť päť filmov zas nie je až také ťažké.
5. miesto: Love Actually (2003):
Mnohí z vás to poznajú ako Lásku nebeskú ale mne sa ten originálny názov proste páči viac, takže here we go. A je to vianočný film. Na prvé pozretie ma neohúril okamžite ale s odstupom času bol úžasný. Pri tom množstve postáv som sa nemohla stotožniť so všetkým, jasné...ale už len to, že som si dala námahu naň napísať recenziu o niečom vypovedá.
4.miesto: Mamma Mia: Here We Go Again (2018):
Ďalší z kategórie tých, ku ktorým som si našla cestu až po čase. Avšak tie pesničky ma stále neomrzeli a muzikály ako také ma bavia stále viac a viac. A keď sme už pri tomto...
3.miesto: Mamma Mia (2008):
Bola som asi posledná kto tento film pozeral a pozerala som ho ako prvý film v roku 2019. A vyplatilo sa...hoci som sa k nemu dostala náhodne na základe toho, že išiel v telke a ja som sa nikdy predtým nezamýšľala nad tým, že by som si ho pustila. No, lepšie neskoro ako nikdy :). MI-LU-JEM.
2.miesto: The Perfect Date (2019):
Po pozretí To All The Boys I´ve Loved a Sierra Burgess Is a Loser som si nemohla ujsť žiaden film, v ktorom hrá Noah Centineo, ale Perfect Date dokonca prekonalo moje očakávania. Hlavný hrdina bol veľmi sympatický a jednoznačne som sa pobavila. V podstate je to typická romantická komédia pre tínedžerov. A zároveň nie. Museli by ste to vidieť :D. A to pripomína, že aj ja som to už celkom dlho nevidela...
1. miesto: Stuck In Love (2013):
Ak sledujete nejaké tie instagramové stránky s citátmi z filmov s obrázkom scény daného filmu k tomu, možno ste už narazili na plačúcu Lily Collins a Logana Lermana sediacich v aute. Tak to je zo Stuck In Love. Tento film je do češtiny preložený ako Spisovatelé, čo ma ešte viac namotivovalo predtým ako som si to konečne išla pozrieť. A áno, je to o spisovateľoch. Respektíve jeden z hlavných hrdinov je spisovateľ, otec dvoch detí, ktoré taktiež vedia k písaniu. Samantha a Rusty žijú diametrálne odlišne, snažia sa nájsť každý svojim spôsobom a samozrejme, ako už názov napovedá sa im do života pripletie láska. Bolo tam neskutočne veľa pekných myšlienok, páčilo sa mi tam snáď úplne všetko (vrátane soundtracku :))...bola to pravá láska na prvé pozretie. Navyše pre mňa, ako pre niekoho koho zaujíma písanie, to bolo pre mňa vo veľa veciach prínosné. Takže mladí spisovatelia (aj nie spisovatelia)...pozrite si to. Vážne <3.
Obľúbená hudba:
No a nakoniec nemôžem vynechať moju druhú veľkú lásku spolu s knižkami...
Rozhodla som sa podeliť sa s vami o tri albumy, ktoré stoja za to kedykoľvek, kdekoľvek...so zoznamom samostatných skladieb som to vzdala, keďže to by sme tu boli navždy. Nie všetky tie albumy sú z roku 2019, ale všetky spravili môj rok 2019 lepším. Takže, dámy a páni...
3.miesto: Social Cues (Cage The Elephant):
Pamätám si na deň kedy tento album vyšiel. Nevedela som o tom vopred ale prvé čo som ráno videla bola notifikácia od Spotify...hneď som mala krásny deň :D. Cage The Elephant je skupina, ktorá sa mi spája s mojím príchodom na strednú. Patrí im prvá pesnička, ktorá ma kedy rozplakala a moja all-time-najobľúbenejšia pesnička (Cigarette Daydreams, keby bo niekto zvedavý :)). Myslím, že už chápete moju radosť z tohto prekvapenia.
Špeciálne by som chcela vyzdvihnúť Skin and Bones, Ready To Let Go a Goodbye <3. (Asi si to idem pustiť :)).
2.miesto: What We Live For (American Authors):
Tento album nevyšiel v roku 2019 ale zhodou okolností v mojom druhom neobľúbenom roku- 2016. Každopádne, tento album nie je vôbec môj neobľúbený. Ako hocijaký iný od American Authors mi vždy zdvihne náladu. Špeciálne rovnomenná skladba What We Live For, Pocket Full Of Gold, Right Here Right Now, I´m Born To Run... a takto by som mohla pokračovať <3
1. miesto: III (The Lumineers):
O tom, že tento album vyjde som vedela. A očakávala som ho. Netrpezlivo. Hoci som The Lumineers objavila iba prednedávnom, už od začiatku som ich nevedela prestať počúvať, takže ako vyšla prvá epizóda tohto albumu, bola som pripravená. Okrem toho som si priebežne čítala o čom to je. A ten nápad je geniálny. V podstate to zachytáva tri postavy, z troch generácii jednej rodiny a každá časť albumu je o jednom z nich. Je to spievaný príbeh s videoklipmi lepšími než niektoré seriály. V komentároch pod inými ich pesničkami som veľakrát čítala, že aj tie sú nejakým spôsobom poprepájané...Nuž, to muselo znamenať veľkú námahu... O to, že to možno nie je váš žáner nejde. Ale aspoň si III pustite za sebou na YouTube. Stojí to za to. A ešte niečo...ak sa dostanem na ten júnový koncert The Lumineers v Bratislave, budem najšťastnejší človek na svete.
A s touto milovanou skupinou sa s vami nateraz lúčim- teda čo sa tohto gigantického článku týka :D. Prajem vám (oneskorene) nezabudnuteľný rok 2020- podľa možnosti aspoň lepší ako 2019 XD. A aj keby nebol, verím, že aspoň tie knižky, filmy a hudba tu budú vždy pre vás <3.
