autor: Enja Rúčkovárok vydania: 2010
vydavateľstvo: Motýľ
počet strán: 357
originál: Čo koho do toho
Anotácia: Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však zaujme malú neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať. Tak začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?
Okolo poličky s knihami Enje Rúčkovej som chodila v knižnici asi ešte v časoch, keď som závisláčila na Jacqueline Wilsonovej. Ako som začala čítať Džínsový denník a orientovať sa v slovenských knihách som čoraz viac začala uvažovať, že by som si niečo prečítala aj od nej. A ako som lovila medzi jej knihami, čítala anotácie a hľadala tú čo ma najviac zaujme, zrazu som držala v ruke Čo koho do toho a povedala som si...prečo nie? A bohužiaľ o tom bude táto recenzia. Prečo nie.
Na túto knihu píšem recenziu hlavne preto, že mám v súvislosti s ňou neskutočne veľa pocitov, názorov, postrehov a myšlienok. Ani neviem kde by som mala začať. Takže začnem tým pozitívnym. Pretože to bolo to čo som pociťovala pri prvých kapitolách. A je to to, čoho je menej.
Väčšinou sa to týka takej tej viac plytkej kompozície než to ostatné. Mám na mysli štylizáciu viet a štýl písania. Tie ma nehnevali. Práve naopak. Poháňali ma k tomu, aby som tú knihu čítala ďalej, aby som vôbec došla do konca a totálne neoľutovala to, že som došla do konca. Dej mal svoje zvraty a veľa častí, s ktorými som pred začatím čítania absolútne nepočítala. Sčasti som za ne aj rada ale to či boli všetky až také skvelé, k tomu sa dostaneme. Vďaka štýlu písania ma kniha bavila- teda do istého momentu. Zhodou okolností to tak bolo aj s hlavnou hrdinkou Simonou, ktorá mi na začiatku bola sympatická. To ma však rýchlo prešlo. Tu prechádzame k negatívnym aspektom.
Začať negatívnu kolónku hlavnou hrdinkou nikdy neurobí knihe veľmi dobrý dojem. Je to predsa osoba, ktorá vás dejom sprevádza, je to jej príbeh a... je to niekto komu vidíte do hlavy, preto je dosť zlé, keď sa pri tom vy chytáte za tú vašu. Na začiatku sa mi Simona fakt páčila. Bola jednoduchá, sympatická, jedinečná a mala zdravý rozum. V názoroch sme sa často zhodovali. Jasné, nebola dokonalá ale bola to presne tá postava, ktorá sa vám zdá taká skvelá, že si hovoríte, že aj ak bude dej stáť za figu, s ňou si to užijete. V tých pár recenziách, ktoré som čítala- rozumejte teda prevažne ohlasy na Goodreads- však často nadávajú v prvom rade na ňu. A týmto ľuďom odkazujem, nech sa neboja o moje psychické zdravie, v neskorších štádiách čítania som bohužiaľ s nimi súhlasila. Napriek tomu, že je to neuveriteľné, môj vzťah k Simone išiel doslova z 1000 na...no dobre, nie nulu ale najviac 10, bez srandy. Po bez mála päťdesiatich stranách som si už o nej myslela v podstate presný opak toho, čo som tu pred chvíľou vypísala. Dôvod tejto premeny má aj názov. Volá sa Ben Wilson.
Ach jaj. Ben bol napísaný ako hrdina, ktorý sa mal vyšplhať na úroveň splnených snov všetkých čitateliek. Nemyslím, že tento plán úplne vyšiel. Minimálne ja som na ňom nepostrehla nič výnimočné. Jasné, bol to milý a sympatický chalan, ktorého som na začiatku mala rada, presne ako Simonu. Lenže...chýbala mu jedinečnosť. Celý jeho vzhľad popísaný v knihe (krásne oči, nádherné vlasy, úžasné telo, dychberúci úsmev...blablabla) bol jedno veľké klišé. A jeho správanie tiež. Bol to chalan z bohatej rodiny, ktorý sa beznádejne zaľúbi do dievčaťa z úplne odlišných pomerov a
zniesol by jej aj modré z neba. Takáto téma býva v knihách asi tak často ako hlavná hrdinka, ktorej život na strednej znepríjemňuje roztlieskavačka čo chodí s futbalistom, preto verím, že je ťažké ho opísať tak, aby bol iný. Jedinečný. Aby to neubiehalo ako xy iných vzťahov v iných knihách. Lenže to sa tomu ani nepriblížilo. Spočiatku bol Ben....najvýstižnejšie povedané lovesick. V pravom slova zmysle. Neskôr bol doslova sick- a príčinou možno bola love-v prvom rade chorý na hlavu. Podľa mňa. Jeho správanie už nebolo milé ani romantické ale jemne povedané creepy. Fakt to bolo zlé. No a keďže v tej knihe bolo napchatých mnoho vecí a kvadrilión zápletiek, prišlo mi možné aj, že by ho odviezli na psychiatriu. A to nehovorím kvôli vystihnutiu pocitov ale kvôli tomu, že som si v istom momente hovorila, že je to pravdepodobné. Tretí bod bude práve o týchto napínavých a prekvapivých zápletkách. Možno až moc napínavých a prekvapivých.
Dej bol v poriadku prvých...nie viac ako 50 strán. Tam to ešte ubiehalo plynule, všetko dávalo zmysel a vytváralo vidinu celkom dobrej knihy. Možno keby bola kratšia...Pretože viem o knihách, ktoré mali v pohľadu čitateľov ten problém, že na fakt málo stranách bolo toho narvatého fakt veľa. Tu bolo toho narvatého fakt veľa...na fakt veľa stranách na ten nápad. A nehodilo sa to tak o nič viac. Žiadnej knihe nepomôže, keď sú všetky možné problémy tínedžerov a doby aké sa zjavujú v knihách zlepia do jedného príbehu. Je toho moc, ani jedna zápletka sa pritom nedorieši poriadne, lebo sa ide na alšiu, ktorá už absolútne nezodpovedá pôvodnému plánu. Nebudem vymenúvať čo všetko sa tam ocitlo, boli by to dosť veľké spoilery a možno by ste ani sami tomu neverili koľko toho sa dá našiť pätnásťročnej hrdinke. Áno, presne tak. Simona bola väčšinu knihy o rok mladšia než ja teraz, za to toho zažívala viac než ja budem mať za sebou v dvadsať päťke. Pravdepodobne viac než toho bude mať väčšina z nás za sebou v dvadsať päťke. A nie preto, že pochádzala z iných spoločenských pomerov a mala ťažší život. To bolo niečo v čom sa s ňou ešte dalo súcitiť. Ale ona sama povedala, že sa cíti akoby mala 30. Možno preto, že dávala dokopy celú domácnosť a jej opatrnosť bola tiež spočiatku veľmi zrelá. Naproti tomu jej uvažovanie bolo tak na dvanásť, vyvracalo sa, jednoznačne nevedela čo chce a maturovala nad vecami, ktoré boli všetkým iným jasné a v rámci zachovania uveriteľnosti knihy by mali byť jasné aj jej. Ale neboli a preto som sa často zamotávala v tom kde jej myšlienky trčia, keď to čo riešila bolo už dávno vyriešené. Aj kvôli tomu bola celá kniha o tom istom. S Benom hľadali rozličné cesty, potom ich občas hľadal iba jeden z nich ale vždy dospeli k tomu istému (abnormálnemu) riešeniu len máličko pozmenenému. A čo sa týka iných ľudí okolo Simony, ich správanie bolo často fakt nepochopiteľné a nerealistické. Možno pri ešte jednom, dvoch navyše by to bolo fajn ale proste nie. Nebudem to ani konkretizovať.
Celé by to bolo oveľa viac realistické keby tam autorka jednoducho buchla, že mali aspoň osemnásť. ich zmýšľanie by bolo možno viac na zaplakanie ale dej menej šokujúci z hľadiska toho ako mohli tak rýchlo prísť o detstvo. Lenže nie. Každá slovenská kniha sa musí začínať prvým dňom na strednej, hoci tá časť nikdy nie je až taká kľúčová a zaujímavá. Prevažnú väčšinu času spoznáme tak triedneho profesora, ktorý má v tej knihe zanedbateľnú rolu. Preto si myslím, že nebolo vôbec nutné, aby boli prváci na strednej. Ak by som mala vybrať z toho množstva vecí čo sa tam stalo jednu, ktorá by sa držala pri tejto lovestorke a stala sa témou knihy, pokojne by to mohli byť tie problémy s rasizmom a neonacizmom. Nebolo to perfektné a nešlo tam o to úplne najviac ale boli to asi jediné, ktoré ukazovali vyslovene, že toto nie je cesta... Všetky ostatné čo sa tam stali mali len nejakým spôsobom buď riešiť alebo ešte viac nafúknuť Simonine problémy a opísané boli tak, že by to kľudne mohlo menej bystrú čitateľku prinútiť spraviť rovnaké blbosti. Nepôsobilo to tam správne...
Tieto celkom fatálne nedostatky sa bohužiaľ niesli väčšinou knihy a ovplyvňovali všetko ale napriek tomu, že musím povedať aká to bola veľká blbosť sa to čítalo rýchlo a pútavosť písania je nespochybniteľná...Fakt škoda toho čo to písanie obsahovalo. Našťastie som nevedela čo mám od knihy očakávať, tak som radšej neočakávala nič extra ale to málo sa bohužiaľ nevyplnilo. Bola to jedna konkrétna vec...a to, že to nebolo podané s elánom a nadhľadom. To by bolo trochu znížilo tú tragickosť a brala by som ten dej inak. Jasné, že nie všetko by som si tam predstavovala veselšie. Lenže ja sama píšem a tým pádom viem, že ak z častí, ktoré mali reprezentovať absolútne šťastie, sála vnútorné utrpenie, niečo je zle. Ťažko sa potom užíva to pekné.
Takto na koniec by som mala dodať aj niečo k iným postavám. Menej je niekedy viac a tým pádom tie vedľajšie boli pre mňa tie, o ktorých by som chcela čítať knihu. Okay, Renáta možno bola šablónový prototyp hnusnej spolužiačky a zlej frajerky a pri Leovi sa autorka ani nemusela obťažovať písať ako dobre vyzeral, lebo keď si idiot tak si proste idiot, a ani tvoje tehličky to nezachránia. Zato Nika bola náhodou fajn. Vanida bola skvelá- škoda, že sa objavila tak na poslednú chvíľu. Ivo bol správny chalan a úžasný brat. Ale cenu mojej obľúbenej postavy vyhráva Kofi. Ani ja by som ti v živote nepovedala. Ale časti s ním ma bavili najviac a v tom všetkom zmätku tam mi plesalo srdce, keď som tam videla jeho meno. Ďalšia aj pre mňa nečakaná vec je, že som ho shippovala so Simonou. Neviem síce či bola ona ten správny človek, ktorý by ho prinútil mať rád jednu osobu a nie inú každé dva týždne ale on by jej možno dal viac než ona jemu, keďže by mu stačilo prísť k rozumu v jednej veci a Simone asi v celom balíku vecí. Ale nič by sa nepokazilo keby bola kniha o ich vzťahu.
Počas písania tejto recenzie som dostala šok z toho, že existuje aj druhý diel. Už len ten názov znie tragicky, a udivuje ma, že mám chuť si ten diel prečítať. Či je to vec jednej knihy alebo aj o pár rokov neskôr budú obaja hlavní hrdinovia rovnako blbí. Musím však počkať kým bude v knižnici-ak bude- lebo sa neodvažujem za to dať svoje peniaze a to platí aj pre ostatné knihy tejto autorky ale som proste zvedavá. Bohužiaľ hodnotenia iných kníh na Goodreads sa často zhodujú s tým mojím tu. Ale ak nájdem v tej dlho obzeranej knižničnej poličke knihu na prvý pohľad diametrálne odlišnú od tejto, asi to skúsim. Dúfam, že to nebudem ľutovať XD.
Moje hodnotenie: 2 body z 5
