KNIHY S VIANOČNOU TÉMATIKOU

Láska nebeská (Love Actually) | filmová recenzia

režisér: Richard Curtis
žáner: komédia. dráma, romantický
rok: 2003
krajina: USA
dĺžka: 135 minút
originál: Love Actually

V hlavných úlohách: Bill Nighy- Billy Mack
Colin Firth- Jamie
Lúcia Moniz- Aurelia
Liam Neeson- Daniel
Thomas Sangster- Sam
Olivia Olson- Joanna
Hugh Grant- David, Premiér
Martine McCutheon- Natalie
Alan Rickman- Harry

                                                  Emma Thompson- Karen

                                                  Heike Makatch- Mia

                                                  Martin Freeman- John

                                                  Joanna Page- Judy

                                                  Keira Knightley- Juliet

                                                 Chiwetel Ejiofor- Peter

                                                  Andrew Lincoln- Mark

                                                  Laura Linney- Sarah

                                                  Rodrigo Santoro- Karl

                                                  Kris Marshall- Colin

                                                  Abdul Salis- Tony

Anotácia: Láska nebeská, romantická komédia v štýle Štyri svadby a jeden pohreb, Notting Hill a Denník Bridget Jonesovej, nás zavedie do súčasného predvianočného Londýna. Sleduje osudy početných ľudí, ktorí sa zoznámia za rôznych okolností a preskočí medzi nimi iskra. Či už ide o premiéra, ktorý sa zamiluje dve minúty po tom čo vkročí do úradu, o otca, ktorý pomáha svojmu 11-ročnému synovi znášať útrapy prvej lásky, o šéfa firmy a jeho potenciálnu aféru, o dvojicu, ktorá sa zoznámi pri natáčaní erotickej scény alebo o spisovateľa, ktorý dostane košom krátko pred Vianocami a tak sa odoberá čerpať inšpiráciu na francúzsky vidiek. Ich londýnske životy a lásky sa prepletú a vyvrcholia na Štedrý deň, sprevádzané efektom pre diváka, že láska je vlastne naozaj všade.

Trailer:

K tomuto filmu som sa dostala vďaka knihe Love, Simon. Tí, ktorí ste čítali určite viete, že Simon a jeho rodina tento film sledovali každé Vianoce, takže nečudo, že som si naň takto počas adventného obdobia spomenula.
Navzdory tomu, že je populárny a pomerne obľúbený, som ho naozaj nikdy predtým nevidela, ani len pri prepínaní kanálov v televízii- predsa len vyšiel v tom istom roku ako som sa narodila, takže ma vianočný hype okolo neho nepochybne obišiel. Nuž, som rada, že aj napriek všetkým okolnostiam sme si k sebe s Láskou nebeskou našli cestu.

Ako som sa už pokúsila vystihnúť v časti anotácie, tých dejových línii je tam naozaj požehnane. A sú skvele prepojené, len musíte dávať väčší pozor než ja, keď som film prvý raz pozerala, pretože inak vám veľa vecí nedôjde. Pri knihách obsahujúcich viacero poviedok zvyknem hodnotiť každú osobitne, takže si myslím, že by sme to mohli takto podeliť aj v prípade tohto filmu. Predsa len sa to bude oveľa ľahšie hodnotiť než keby som to zobrala ako celok, keďže každý ten príbeh má osobitý vibe a moje názory na ne sa líšia.

Začala by som od Billyho Macka a ním neoceneného manažéra Joea, ktorí sa pár týždňov pred Vianocami rozhodnú, že vytvoria vianočný hit- na ktorý povedzme nevynaložia až toľko...umeleckej námahy, ako by ste si možno predstavovali pri slávnej pesničke (aj keď, keď sa nad tým tak zamyslím, väčšina vypaľovačiek z rádia je viac recitovanie než spev a text obsahuje 2 a pol vety- samozrejme ničiu slávu nespochybňujem XD). Dokonca ani Billy sám nefandí výsledku a ako väčšina postáv (plus podľa mňa aj divákov filmu) pochybuje, že tá jeho hlúposť obsadí prvé priečky tabuliek. Jeho príbeh je o životom otrávenej osamelej rockovej hviezde, ktorá sa snaží nahnať zašlú slávu späť, pričom sa nehanbí zhodiť svoj životný štýl, svojho manažéra aj spomínanú tvorbu. S Billyho postavou som ktovieako nesympatizovala, no za to som sa vo väčšine prípadov zasmiala na jeho tragikomickom dianí- vlastne som sa vďaka nemu bavila už v prvej minúte filmu. A koniec sa mi páčil. Myslím, že si ho napriek svojmu cynickému správaniu zaslúžil :).

Keďže som fanynka filmov Mamma Mia, asi vás neprekvapí, že vidieť Colina Firtha, v tomto prípade teda Jamieho, ma potešilo (väčšina z vás si ho síce asi predstaví skôr v Pýche a predsudku, ale k tomu som sa bohužiaľ ešte nedostala...). Jeho postava sa mi od začiatku páčila (v podstate aj preto, že vyzeral oveľa lepšie než v prvom diele Mamma Mia- predsa len, táto vec sa natáčala dávno), úplne mi pasovala do filmu o nefalšovanej láske- tá jeho frajerka mala na to asi iný názor. Whatever, jej strata, keďže po tom čo odišiel do Francúzska sa mi jeho dejová línia zapáčila ešte viac- hoci z toho jedného konkrétneho momentu jeho spisovateľského života by ma asi porazilo, keby som bola na jeho mieste, úplne si to viem predstaviť. K Aurelii som si budovala vzťah tým tempom, ako sa budoval medzi nimi dvoma. Je to jedna z dejových línii tohto filmu, ktorá zahreje pri srdiečku a je nabitá skutočnou láskou, nie len nejakou rýchlo vyprchávajúcou atraktivitou- hoci Aureliina rodina tomu zrejme do posledného momentu nevedela uveriť :D. Hlavne jej sestra bola zážitok XD. O nich dvoch by som si pokojne pozrela celý film, zaslúžili by si viac priestoru. Veľmi zlaté to bolo.

A tými roztomilými budeme aj pokračovať- pretože Sam, Joanna a Samov nevlastný otec Daniel, boli pre mňa po prvom pozretí asi to čo ma dojalo najviac. Malý Sam má na lásku detský ale čistý a opodstatnený pohľad, takže cez jeho činy a odhodlanie sú tie city vystihnuté veľmi verne. Začiatok ma trochu zamotal, keďže kým sa objaví vstup do Samovho diania, dosť to trvá. Kým som pochopila čo sa vlastne stalo a kto je kto ubehla snáď polovica filmu. Neužila som si to však o nič menej. Mala som veľmi príjemný pocit z toho celého, navzdory tomu, že Sam možno až tak nie. No zo všetkých postáv vo filme bol pravdepodobne najhorúčkovitejší na ceste za svojou láskou- a ako detskému hrdinovi mu to viac-menej prešlo :D. A Daniel je asi najlepší nevlastný otec akého som kedy videla vo filme.

Hughovi Grantovi a.k.a. Premiérovi Davidovi patria vo filme dve ikonické scény- hrdinský príhovor, ktorý všeobecne zožal úspech a následný víťazný tanec po chodbách jeho sídla. Tomu však predchádzajú zrejme pre film podstatnejšie situácie, v ktorých sa ukazuje, že Natalie- objekt jeho záujmu- je rovnako nedokonalo-dokonalá ako on (to ich oboch vystihuje dostatočne, teda pokiaľ viete čo tým myslím). Obaja boli ľudskí, prirodzení, osobití a podľa mňa výrazní v rámci filmu... Patrí im mnou vytvorená cena za pár, ktorý som najviac shippovala. Respektíve Davidovi možno aj cena za moju obľúbenú mužskú postavu- minimálne je na to taký dobrý kandidát ako na svoju pozíciu premiéra :D. Hoci veľmi nerozumiem politike, som neskutočne rada za jeho dejovú líniu, bol strašne cool.

Od Davida sa pomaly prenesieme k jeho sestre Karen, matke dvoch detí, ktorá sa angažuje v rodinnom živote natoľko, že si možno iba okrajovo všíma čo vlastne stvára jej manžel- Harry, ktorého mimochodom hrá Alan Rickman a mám dojem, že niečo zo Severusa Snapa na ňom zostalo aj pri tomto filme. Nepríde mi také nerealistické, že by sa Snape v muklovskom svete, kde by mal rodinu, prácu a rozhodol by sa nebyť hnusný k nejakému dospievajúcemu chalanovi (ktorý je menovec jeho postavy v tomto filme, nie je to sranda?), správal práve takto. Signály, ktoré mu dáva Mia- jeho sekretárka, podľa mňa vníma menej ako jeho žena, a do posledného momentu má k nim pomerne apatický prístup. Často ma to štvalo, bolo mi trápne aj zaňho a želala som si, aby sa rozhodol pre jednu vec- podľa možnosti tú správnu. Lenže on chudák možno tiež nevedel čo robí. Aspoň sledovať jeho nechápavé pohľady v situáciách kedy s ním Mia flirtovala bolo zábavné. Akurát doteraz nechápem ako mohol byť taký mimo. Karen vykryla celú jeho hlúposť v ich príbehu.

Harryho som mala radšej v úlohe dohadzovača jeho zamestnankyni Sarah, ktorej pomáha s jej beznádejnou láskou ku Karlovi. Dosť som s ňou cítila a to ako sa to s ňou a Karlom odvíjalo bolo celkom nefér ale aj taký je život...

Naopak Colinovo dianie pre mňa ktovieako prínosné nebolo. Mal problémy s hľadaním si frajerky s Británii a tak si povedal, že skúsi šťastie v Amerike a jednoducho sa vyberie do Wisconsinu, na veľký šok jeho najlepšieho kamaráta. Je dosť možné, že vlastne ani nešlo o lásku- veľmi to teda na konci nie je vysvetlené, a nebyť toho, že sa tam s tou jeho slečnou objavili, na jeho zápletku by som aj zabudla. Chápem, že to malo svoj význam v rámci tej komediálnej časti filmu, ale ono to nebolo ani tak absurdné a nerealistické ako...mierne hlúpe. Keď sa na to teraz tak pozriem...ten jeho kamoš Tony mal svojím spôsobom pravdu. Aspoňže Colin bol na konci spokojný.

Podobné to bolo aj s Johnom a "Just Judy". Natáčali erotickú scénu, pričom zistili, že sú vlastne radi za spoločnosť toho druhého pretože bez toho by sa asi nemali s kým porpozprávať. Bolo to istým spôsobom vtipné a milé, ale film by sa bez toho kľudne zaobišiel. K ich scénke by som povedala toľko, že bolo vskutku zaujímavé pozerať tento film s rodičmi. Nevadí :D. Veď aj John a Judy sa cítili trápne takžeeee...XD. Chápem čo to tam plus-mínus chcelo ukázať, aleeee...bolo to jednoducho zbytočné.

No a last but not least, ľúbostný trojuholník Juliet, Peter a Mark. Mala som z toho podobne zmiešané pocity ako z toho, že Harry nevydržal Mii odolávať teda veľmi dlho. Ale bolo to emotívne. Chápala som ako sa všetci asi cítili a okrem toho sa ich týkala asi najznámejšia scéna z celého filmu- ak ste si to už skúsili nájsť aspoň na YouTube, určite viete o čom hovorím :). A nevedela som či mi bolo viac ľúto Petra alebo Marka.


Tak, ako môžete vidieť, väčšina dejových línii filmu sa mi páčila. Celkovo by som zhodnotila, že bol dosť dlhý- má vyše dvoch hodín- ale vo výsledku som rada, že som ho dopozerala do konca. Tá dĺžka ho možno však trochu ukrátila o hlbšie nazretie do niektorých vzťahov- väčšine z nich toho veľa k dokonalosti nechýbalo, no aj tak si myslím, že tam nemuseli byť všetky :). Okrem toho môže byť pri prvom pozeraní dosť ťažké zistiť ako sú jednotlivé príbehy prepojené, vzhľadom na to množstvo postáv. V konečnom dôsledku to však má vianočnú atmosféru, a veľa vtipných dialógov a trefných scén, vďaka ktorým na seba moje druhé pozeranie filmu nedalo dlho čakať. Myslím, že nič nedáte za to ak to skúsite- najmä v adventnom období.

Moje hodnotenie: Až na pár chybičiek a ten menší chaos sa mi film veľmi páčil a tak mu s kľudným svedomím dávam hodnotenie 4/5.

BIBLIOTÉKA 2019 | HAUL + STORYTIME

VŠETKY MOJE NEPREČÍTANÉ KNIHY | 2019

Metafora na lásku v jej pravej podobe | La Mécanique du Coeur

autor: Mathias Malzieu
rok vydania: 2007
vydavateľstvo: Flammarion
počet strán: 177
originál: La Mécanique Du Coeur

Anotácia: Édimbourg, 1874. Jack naît le jour le plus froid du monde et son cœur en reste gelé. Mi-sorcière mi-chaman, la sage-femme qui aide à l'accouchement parvient à sauver le nourrisson en remplaçant le cœur défectueux par une horloge. Cette prothèse fonctionne et Jack vivra, à condition d'éviter toute charge émotionnelle : pas de colère donc, et surtout, surtout, pas d'état amoureux. Mais le regard de braise d'une petite chanteuse de rue mettra le cœur de fortune de notre héros à rude épreuve : prêt à tout pour la retrouver, Jack se lance tel Don Quichotte dans une quête amoureuse qui le mènera des lochs écossais jusqu'aux arcades de Grenade et lui fera connaître les délices de l'amour comme sa cruauté. Conte désuéto-moderne mâtiné de western-spaghetti, La Mécanique du Cœur vibre d'une rugueuse force poétique où l'humour est toujours présent. Mathias Malzieu soumet aux grands enfants que nous sommes une réflexion très personnelle sur la passion amoureuse et le rejet de la différence, donnant naissance à un petit frère de Pinocchio qui aurait fait un tour chez les Freaks de Todd Browning.

Kniha, o ktorej ste pravdepodobne nikdy nepočuli. Francúzsky originál, rovnaký počet strán ako príbeh, ktorý som nedávno dopísala ja. Lenže napriek tomu, že pri prvom pohľade na tento článok asi zistíte, že rozumiete maximálne dve aj pol slova z anotácie, si zaslúži väčšiu pozornosť než má. Chcete vedieť prečo?

Pôvodne som netušila či by som túto recenziu mala vôbec písať. Na jednej strane som strašne chcela napísať niečo o danej knihe, aby som ju dala do pozornosti. Na druhej, čítala som ju vo francúzštine a po mojom rýchlom brázdení Goodreads som bola presvedčená, že je preložená iba do jedného jazyka- a to do španielskeho. Popravde pochybujem, že by si väčšina mojich čitateľov vedela prečítať knihu po španielsky. Až na to, že ona v skutočnosti nie je preložená iba do španielčiny, ale aj do angličtiny, čo som zistila až neskôr, a mám taký dojem, že väčšina ľudí, ktorí o túto knihu prejavia záujem si to prečíta
po anglicky. Takže sme tu- aby som vám odprezentovala ďalšiu do zoznamu kníh, ktoré zamávali mojim životom.


Vzhľadom na francúzsku anotáciu vám v rýchlosti popíšem o čom to je. Hlavný hrdina Jack sa narodil počas najchladnejšieho dňa na svete, a kvôli tomu jeho srdce zostalo zamrznuté. Doktorka Madeleine mu preto namontuje kukučkové hodiny, ktoré pomáhajú jeho srdcu biť. Táto mechanika má však niekoľko pravidiel, ako napríklad nedotýkať sa ručičiek, či udržiavať na uzde hnev alebo iné silné emócie. A hlavne...nikdy sa nezamilovať. Domyslite si čo sa v tej knihe asi tak stane... Pojednáva o Jackovej veľkej láske k Miss Acacii- malej speváčke, ktorú náhodou zazrel na potulkách mestom. Od toho momentu je rozhodnutý, že ju musí znovu vidieť, že ju bude hľadať a že ju nájde...bez ohľadu na riziká, ktoré pre to musí podstúpiť a nebezpečenstvá, ktoré mu hrozia.

Za môj krátky doterajší život som už prečítala pomerne veľa kníh o láske, vývoji rôznych vzťahov, či už takých, ktoré skončili, alebo takých , ktoré sa na konci práve začali. A nečudo, že romance, v ktorých sú dokopy dve postavy, takže je jasné kto s kým skončí, ma už dávno prestali baviť. Od tejto knihy som mala tak vysoké očakávania ako som už dávno od žiadnej inej nemala. Mala som pocit, že je to presne niečo pre mňa- atypický ľúbostný príbeh, s (mimochodom) úžasným soundtrackom pre filmové spracovanie a myšlienkami, ktoré vystihovali presne to ako som sa cítila ja v období kedy som to čítala. Potrebovala som tú knihu. A keby ma sklamala, asi by som to sklamanie neprežila pri tom ako som sa na ňu tešila. Akurát, že nič také sa nestalo.

O postavách tu toho veľa napísať nemôžem, pretože tam viac-menej jasne kladné a záporné, ktoré robili tým kladným zle, a keďže som k nikomu z hlavných hrdinov nepociťovala odpor, svoju stranu som si rýchlo našla. Arthura, Annu, či Lunu a celkovo celú Jackovu nevlastnú rodinu by som rada stretla, keby boli skutoční. Georges Méliès knihe dodával energiu, vďaka ktorej sa stal jednou z mojich najobľúbenejších postáv, a jeho prítomnosť som si užívala aj napriek tomu, že som netušila, že to bola skutočná historická osobnosť, takže som k nemu nemala vopred vybudovaný žiaden postoj. A niežeby som si občas nechytala hlavu nad zmýšľaním Madeleine a Miss Acacie ale aj ich som mala rada- veď bez nich by ten príbeh nebol. 
 Jacka som si obľúbila okamžite. Vedela som sa zžiť s každou jeho myšlienkou a ešte som nečítala nič, čo by lásku vystihovalo tak verne, ako to bolo popísané tu. Autor to zobral cez ľahko pochopiteľné metafory, v podstate celý námet je metafora a točí sa okolo sily lásky, či už tej, ktorá vás núti prekračovať svoje hranice, alebo tej, ktorá vás zničí. Podľa mňa každý, kto už niekedy bol naozaj zamilovaný porozumie tomu, čo cítil Jack. Kniha má rozprávkový charakter, takže by sa to dalo zobrať aj ako patetický príbeh myslený pre deti, ja nikomu názor neberiem. Ale je to ten typ rozprávky, ktorú si môžete prečítať ako dieťa, ale zároveň si z toho príbehu vezmete niečo úplne iné, keď ju čítate ako starší. Niektorí ľudia na Goodreads síce nadávajú, že by to deťom nedali, lebo sú tam referencie na sex a násilie a blablabla, ale ak mám pravdu povedať, ako trebárs osemročná by som tie referencie aj tak nepochopila. Aj ako tínedžerka, ktorá to ešte k tomu čítala v cudzom jazyku, som si tam niektorými vecami nebola istá...nevadí :D.
Mám pocit, že tá kniha mi dala hrozne veľa, aj keď to neviem presne vystihnúť slovami...Možno len to, že konečne viem, že nie všetky knihy opisujú lásku neautenticky...alebo možno naopak- že knižná láska je skutočná :). Okrem toho som to strašne prežívala. Keď som bola asi v polovici a omylom som si prečítala spoiler, mala som z toho zničené ešte nasledujúce tri dni, lebo som zistila, že to neskončí podľa mojich predstáv. Čo už, každá veľká láska je svojim spôsobom aj veľká telenovela, a taká tá posadnutosť a tlačenie na pílu sa veľmi nevyplácajú.

Hoci ja to vynachvaľujem, a budem vynachvaľovať do nebies, všeobecné ohlasy nie sú ani zďaleka také dobré. Väčšinu ľudí to ktovieako neohúrilo, a neviem či mám ja príšerný vkus alebo to oni nevedia oceniť XD. Čo ja viem, kamarátovi čo mi to požičiaval sa to tiež veľmi páčilo. Bolo to iné. Nie som si istá či niekde ešte niekedy nájdem takú knihu...pripomína mi to typ kníh, ktoré sú obľúbenými hlavných hrdinov rôznych young-adult príbehov- niečo čo čítajú stále dookola, vedia k tomu priradiť trištvrte svojho života a v danej young-adultovke je počas príbehu tisíc referencií na danú knihu- niečo ako Vždy sme žili na zámku vo Vesmíre na pleciach. Nuž, La Mécanique du Coeur je takouto knihou v mojom príbehu.

Na tejto recenzii som pracovala dlhšiu dobu...Za ten čas som si stihla pozrieť ten film a obliecť sa za Miss Acaciu na školský Halloween :D. Plánujem natočiť/napísať film vs. kniha, pretože si myslím, že sa to oplatí a mala by som v tom príspevku (nech už bude v akejkoľvek podobe) čo povedať a ak by som to písala sem, tento článok by bol raz taký dlhý. A zatiaľ...ak uvažujete, že by ste to skúsili, skúste (možnosť toho anglického vydania tu vždy je :D)- možno vám to sadne možno nie, ale ja by som povedala, že skôr hej, ak budete mať pocit, že tá téma je všetko o čom potrebujete čítať, ako ja XD.
Aj ostatné knihy toho autora vyzerajú zaujímavo, a s tým týpkom by som raz vážne rada pokecala...keby som bola, povedzme, muzikálnejšia, tiež by som si k svojim príbehom skladala hudbu a následne ju šupla do vlastného filmu :). Aj keď som nikdy netušila, čo by som povedala nejakej celebrite, keby som ju stretla, myslím, že konverzácia s Mathiasom Malzieu by nestála. Neviem či po tomto všetkom je ešte také nutné písať tu hodnotenie ale predsa len...

Moje hodnotenie: 5 bodov z 5

Pripomeňme si spoločne leto ! | Letní dny a noci

autori: Stephanie Perkinsová, Leigh Bardugo, Francesca Lia Blocková, Libba Brayová, Cassandra Clare, Brandy Colbertová, Tim Federle, Lev Grossman, Nina LaCour, Veronica Roth, Jon Skovron, Jennifer E. Smith
rok vydania: 2016
vydavateľstvo: St. Martin´s Griffin
počet strán: 388
originál: Summer Days & Summer Nights

Anotácia: Možná za to můžou ty dlouhé a líné dny, nebo je to možná to teplo, co lidi dohání k šílenství. Ať tak či tak, léto je tím správným časem na lásku. Letní dny a noci vám přináší 12 kouzelných prázdninových políbení od těch nejznámějších young adult autorů. Vytáhněte svou plážovou stoličku a nasaďte si sluneční brýle, máte před sebou dvanáct příběhů, ze kterých sálá letní nálada a do kterých se zamilujete.

Po prečítaní Dárku z pravé lásky som vedela, že toto musím mať. Jasné, že sa mi nepáčili všetky poviedky ale v prvom rade to malo skvelú vianočnú atmosféru. A tak som si povedala...prečo niečo také nespraviť aj v lete?
Hoci túto recenziu píšem nehorázne neskoro vzhľadom na to kedy som tú knihu čítala, doteraz si pamätám ako som si po škole spravila menší výlet do Martinusu (je úplne na opačnom konci mesta ako ja bývam a to vzácnejšie je, keď tam idem) ako odmenu za to, že som zvládla test commun (taká skúška pre francúzske bilingválne sekcie) z matiky, ktorý sme písali v ten deň. (Zvládla som ho na 58% ale to je o inom :D) O poviedkách som si viedla podrobné poznámky a tak sa na ne poďme spoločne pozrieť :).

Hlava, šupiny, jazyk a ocas (Leigh Bardugo): Hneď na začiatok to bolo úplne úžasné. Dokonca ani ten koniec ma nemrzel a to sa na mňa nepodobá. Jediný problém bol, že na začiatku nás autorka zavalila troma menami hneď v prvom odseku a ja som netušila kto je kto, ale potom to našťastie prestalo byť také komplikované. Po knihách Leigh Bardugo pokukujem už dlhšiu dobu a aj toto bolo pre mňa znamenie, že by som sa do nejakej mala pustiť.
4,5/5

Konec lásky (Nina LaCourová): Pekné, bavila ma hlavne druhá polovica s tým kempovaním a ľúbostná zápletka bola milá, ale štýl písania mi spočiatku nesedel a čítalo sa mi to až moc pomaly, takže som si príbeh nepamätala veľmi dlho. Teraz po niečo vyše mesiaci si nespomieniem ani na mená hlavných postáv. 3/5

Poslední bitva v krváku (Libba Brayová): Chcem si prečítať všetko čo táto autorka kedy vydala ! Sama som nečakala, že sa mi to bude páčiť, vlastne som nečakala nič, ale stalo sa, nasmiala som sa a napriek množstvu absurdných a nerealistických momentov som nechcela, aby tá poviedka skončila. Možno preto, že štýl písania a charaktery postáv (ktoré som si mimochodom fakt obľúbila) mi trochu pripomínali Johna Greena. Práve tu mi napadlo, že by som si do knihy možno mala začať dávať papieriky, pretože k tým hláškam by som sa bez váhania vrátila (vlastne to mám chuť urobiť aj teraz, po dopísaní tejto recenzie :D). 5/5

Zvrácená rozkoš (Francesca Lia Brayová): Musím sa priznať, že túto poviedku som pôvodne preskočila s tým, že sa k nej vrátim neskôr, lebo sa mi do toho nechcelo a už len názov a recenzie mi napovedali, že neviem či to mám vôbec čítať. Nakoniec som však bola príliš zvedavá. Recenzie napovedajú, že táto poviedka nepatrí k najobľúbenejším. Tak trochu chápem prečo. Prišlo mi to nesúvislé, bez poriadneho deja a spádu a o tom, že namiesto mien tam boli iba písmená ani nezačínam. A motivácia hlavných postáv bola tiež strašne otravná. Čítalo sa to však rýchlo, napriek všetkému ma zaujímalo aký bude koniec a som rada, že som si to prečítala a utvorila si vlastný názor, ale to je tak všetko. 2/5

Za devadesát minút zabočte na sever (Stephanie Perkinsová): V tomto prípade dosť pomohlo, že poviedka z Dárku z pravé lásky od Stephanie, sa mi páčila. Kto prečítal, vie :). Atmosféra bola skvelá a už po niekoľký raz som si povedala, že od Stephanie by som si mala niečo prečítať. Na môj vkus sa síce rozbiehala príliš pomaly, ale to je zanedbateľný detail :). 4/5

Suvenýry (Tim Federle): Toto ma úplne chytilo za srdiečko. Také zlaté... Úplne som sa do toho vžila...škoda toho konca, ale na druhej strane, o tom tá poviedka bola no. Je to jedna z tých, ktoré si plánujem prečítať znova. Kieth si ma okamžite získal, ale jednoduchý hlavný hrdina s podobnými problémami sebaistoty ako mám ja vlastne tiež. O Timovi som nikdy predtým nepočula, ale už som si ho stihla nájsť na Goodreads a Great American Whatever mám na tbr liste. 5/5

Milostný labyrint (Jon Skovron): Bolo to iné, spočiatku sa mi ťažko zvykalo na štýl písania, ale možno práve pre ten som si ju nakoniec zamilovala. Nie, ani ja som to nečakala. Ale po dočítani som si uvedomila, že tomu nemôžem dať iné hodnotenie ako 5/5. Inak, som jediná komu tí dvaja pripomínali ľúbostnú zápletku z toho re-maku na Baywatch? :D XD

Setrvačnost (Veronica Roth): Myslím, že rovnako ako väčšine ľudí s Veronicou sa mi spája práve Divergencia, preto som nevedela akú letnú ľúbostnú poviedku by som mala od nej čakať, ale zvládla to úžasné. Skvelý nápad. Bohužiaľ sa mi cez ňu prelúskavalo ťažko ale v konečnom dôsledku sa mi páčila, len nie tým istým spôsobom ako tie ostatné. 3,5/5

Hodně štestí a nashledanou (Brandy Colbertová): Myšlienky boli fajn, nápad a dejová línia však slabšie. Jednoducho ma to nebavilo, nevedela som sa stotožniť so žiadnou z postáv, ktoré boli podľa mňa nedostatočne rozvinuté. Rashida bola pre mňa proste nejaká baba a Pierre nejaký chalan, a to je celé. Ich vzťahu chýbal vývoj. Na rozdiel od tej Rozkoše to však bolo aspoň milé. Viac-menej.
2,5/5

Zbrusu nová atrakce (Cassandra Clare): 5/5 
Čo iné by sa dalo čakať od Cassie. No fajn, posledné dva diely Nástrojov smrteľníkov boli úplne zbytočne dlhé, ale toto mi znovu značne zvýšilo mienku o jej tvorbe :). Strašne ma to bavilo, čítanie som si užívala, prečítala by som si na túto tému aj celú knihu. Zisťujem, že mám asi väčšiu záľubu v temných a hororových príbehoch než som si myslela. Páčili sa mi tu hlavne vymakané súvislosti, aké kope ľúbostných príbehov chýba.

Tisíc spusobu jak by se to všechno mohlo pokaziť (Jennifer E. Smithová): Nič extra výnimočné, ale páčilo sa mi, že sa väčšina odohrávala v tábore. Inak vo mne nič extra nevyvolala ale neprišla mi ani zlá. To isté čo Konec lásky.  3/5

Mapa perfektných maličkostí (Lev Grossman): Tak toto ma prinútilo premýšľať aké by to bolo keby sa niečo také naozaj stalo. Bolo to pútavé, svojím spôsobom odlišné od tých ostatných a nápad bol skvelý. Zatúžila som by
ť v tej poviedke. Aj keď ľúbostná zápletka bola v podstate presne taká istá- jednoduchá a predvídateľná- ako v ostatných príbehoch, a po 11 poviedkach vás to už nebaví, ale inak by som moje pocity z nej pridala k tej prvej- k dokonalosti chýbalo fakt málo.
4,5/5


Vzhľadom na to čo som o tejto knihe počula, sa mi páčila oveľa viac než som čakala :). Vlastne ju zaraďujem do must-read letných kníh, hoci samozrejme nie všetky poviedky za to stoja. Priemerné hodnotenie mi vychádza na 3,91, čo je vlastne ešte pozitívnejšie než Dárek z pravé lásky. A vy by ste to mali skúsiť tiež. Ak máte radi letnú romantiku, nie je o čom.

Moje hodnotenie: 4 body z 5

My Life in Books TAG

Z knižnice som si to požičala s myšlienkou "prečo nie?" | Čo koho do toho

autor: Enja Rúčková
rok vydania: 2010
vydavateľstvo: Motýľ
počet strán: 357
originál: Čo koho do toho

Anotácia: Keď v jedno obyčajné školské ráno vojde do triedy čokoládový mulat, všetky baby razom spozornejú. Asi najviac však zaujme malú neskúsenú Simonu. Ben sa totiž nepodobá na nikoho, koho doteraz stretla. Očarí ju svojím úsmevom, slovami, ktoré hovorí, i hudbou ktorú robí. Má skrátka všetko, o čom si ona sama zakázala snívať. Tak začína citlivý a pritom napínavý príbeh dvoch mladých ľudí, ktorí sa neodlišujú len farbou pokožky ale aj svojimi snami a pohľadom na svet okolo seba. Vďaka hre osudu začnú prežívať neobyčajný vzťah, na ktorý ich najbližšie okolie nie je pripravené. Ale sú naň pripravení aj oni sami? Ich čiernobiela láska sa každý deň potáca v neprikrášlenej realite, zbiera údery pod pás, padá na kolená, aby sa znova a znova odvážne postavila na nohy. Musí ale nevyhnutne vyústiť do zlého konca? Šestnásťročný človek predsa ešte nevie čo naozaj chce. Má však právo snívať, zamilovať sa aj robiť chyby. Tak čo koho do toho?

Okolo poličky s knihami Enje Rúčkovej som chodila v knižnici asi ešte v časoch, keď som závisláčila na Jacqueline Wilsonovej. Ako som začala čítať Džínsový denník a orientovať sa v slovenských knihách som čoraz viac začala uvažovať, že by som si niečo prečítala aj od nej. A ako som lovila medzi jej knihami, čítala anotácie a hľadala tú čo ma najviac zaujme, zrazu som držala v ruke Čo koho do toho a povedala som si...prečo nie? A bohužiaľ o tom bude táto recenzia. Prečo nie.

Na túto knihu píšem recenziu hlavne preto, že mám v súvislosti s ňou neskutočne veľa pocitov, názorov, postrehov a myšlienok. Ani neviem kde by som mala začať. Takže začnem tým pozitívnym. Pretože to bolo to čo som pociťovala pri prvých kapitolách. A je to to, čoho je menej.
Väčšinou sa to týka takej tej viac plytkej kompozície než to ostatné. Mám na mysli štylizáciu viet a štýl písania. Tie ma nehnevali. Práve naopak. Poháňali ma k tomu, aby som tú knihu čítala ďalej, aby som vôbec došla do konca a totálne neoľutovala to, že som došla do konca. Dej mal svoje zvraty a veľa častí, s ktorými som pred začatím čítania absolútne nepočítala. Sčasti som za ne aj rada ale to či boli všetky až také skvelé, k tomu sa dostaneme. Vďaka štýlu písania ma kniha bavila- teda do istého momentu. Zhodou okolností to tak bolo aj s hlavnou hrdinkou Simonou, ktorá mi na začiatku bola sympatická. To ma však rýchlo prešlo. Tu prechádzame k negatívnym aspektom.

Začať negatívnu kolónku hlavnou hrdinkou nikdy neurobí knihe veľmi dobrý dojem. Je to predsa osoba, ktorá vás dejom sprevádza, je to jej príbeh a... je to niekto komu vidíte do hlavy, preto je dosť zlé, keď sa pri tom vy chytáte za tú vašu. Na začiatku sa mi Simona fakt páčila. Bola jednoduchá, sympatická, jedinečná a mala zdravý rozum. V názoroch sme sa často zhodovali. Jasné, nebola dokonalá ale bola to presne tá postava, ktorá sa vám zdá taká skvelá, že si hovoríte, že aj ak bude dej stáť za figu, s ňou si to užijete. V tých pár recenziách, ktoré som čítala- rozumejte teda prevažne ohlasy na Goodreads- však často nadávajú v prvom rade na ňu. A týmto ľuďom odkazujem, nech sa neboja o moje psychické zdravie, v neskorších štádiách čítania som bohužiaľ s nimi súhlasila. Napriek tomu, že je to neuveriteľné, môj vzťah k Simone išiel doslova z 1000 na...no dobre, nie nulu ale najviac 10, bez srandy. Po bez mála päťdesiatich stranách som si už o nej myslela v podstate presný opak toho, čo som tu pred chvíľou vypísala. Dôvod tejto premeny má aj názov. Volá sa Ben Wilson.

Ach jaj. Ben bol napísaný ako hrdina, ktorý sa mal vyšplhať na úroveň splnených snov všetkých čitateliek. Nemyslím, že tento plán úplne vyšiel. Minimálne ja som na ňom nepostrehla nič výnimočné. Jasné, bol to milý a sympatický chalan, ktorého som na začiatku mala rada, presne ako Simonu. Lenže...chýbala mu jedinečnosť. Celý jeho vzhľad popísaný v knihe (krásne oči, nádherné vlasy, úžasné telo, dychberúci úsmev...blablabla) bol jedno veľké klišé. A jeho správanie tiež. Bol to chalan z bohatej rodiny, ktorý sa beznádejne zaľúbi do dievčaťa z úplne odlišných pomerov a

zniesol by jej aj modré z neba. Takáto téma býva v knihách asi tak často ako hlavná hrdinka, ktorej život na strednej znepríjemňuje roztlieskavačka čo chodí s futbalistom, preto verím, že je ťažké ho opísať tak, aby bol iný. Jedinečný. Aby to neubiehalo ako xy iných vzťahov v iných knihách. Lenže to sa tomu ani nepriblížilo. Spočiatku bol Ben....najvýstižnejšie povedané lovesick. V pravom slova zmysle. Neskôr bol doslova sick- a príčinou možno bola love-v prvom rade chorý na hlavu. Podľa mňa. Jeho správanie už nebolo milé ani romantické ale jemne povedané creepy. Fakt to bolo zlé. No a keďže v tej knihe bolo napchatých mnoho vecí a kvadrilión zápletiek, prišlo mi možné aj, že by ho odviezli na psychiatriu. A to nehovorím kvôli vystihnutiu pocitov ale kvôli tomu, že som si v istom momente hovorila, že je to pravdepodobné. Tretí bod bude práve o týchto napínavých a prekvapivých zápletkách. Možno až moc napínavých a prekvapivých.

Dej bol v poriadku prvých...nie viac ako 50 strán. Tam to ešte ubiehalo plynule, všetko dávalo zmysel a vytváralo vidinu celkom dobrej knihy. Možno keby bola kratšia...Pretože viem o knihách, ktoré mali v pohľadu čitateľov ten problém, že na fakt málo stranách bolo toho narvatého fakt veľa. Tu bolo toho narvatého fakt veľa...na fakt veľa stranách na ten nápad. A nehodilo sa to tak o nič viac. Žiadnej knihe nepomôže, keď sú všetky možné problémy tínedžerov a doby aké sa zjavujú v knihách zlepia do jedného príbehu. Je toho moc, ani jedna zápletka sa pritom nedorieši poriadne, lebo sa ide na alšiu, ktorá už absolútne nezodpovedá pôvodnému plánu. Nebudem vymenúvať čo všetko sa tam ocitlo, boli by to dosť veľké spoilery a možno by ste ani sami tomu neverili koľko toho sa dá našiť pätnásťročnej hrdinke. Áno, presne tak. Simona bola väčšinu knihy o rok mladšia než ja teraz, za to toho zažívala viac než ja budem mať za sebou v dvadsať päťke. Pravdepodobne viac než toho bude mať väčšina z nás za sebou v dvadsať päťke. A nie preto, že pochádzala z iných spoločenských pomerov a mala ťažší život. To bolo niečo v čom sa s ňou ešte dalo súcitiť. Ale ona sama povedala, že sa cíti akoby mala 30. Možno preto, že dávala dokopy celú domácnosť a jej opatrnosť bola tiež spočiatku veľmi zrelá. Naproti tomu jej uvažovanie bolo tak na dvanásť, vyvracalo sa, jednoznačne nevedela čo chce a maturovala nad vecami, ktoré boli všetkým iným jasné a v rámci zachovania uveriteľnosti knihy by mali byť jasné aj jej. Ale neboli a preto som sa často zamotávala v tom kde jej myšlienky trčia, keď to čo riešila bolo už dávno vyriešené. Aj kvôli tomu bola celá kniha o tom istom. S Benom hľadali rozličné cesty, potom ich občas hľadal iba jeden z nich ale vždy dospeli k tomu istému (abnormálnemu) riešeniu len máličko pozmenenému. A čo sa týka iných ľudí okolo Simony, ich správanie bolo často fakt nepochopiteľné a nerealistické. Možno pri ešte jednom, dvoch navyše by to bolo fajn ale proste nie. Nebudem to ani konkretizovať.

Celé by to bolo oveľa viac realistické keby tam autorka jednoducho buchla, že mali aspoň osemnásť. ich zmýšľanie by bolo možno viac na zaplakanie ale dej menej šokujúci z hľadiska toho ako mohli tak rýchlo prísť o detstvo. Lenže nie. Každá slovenská kniha sa musí začínať prvým dňom na strednej, hoci tá časť nikdy nie je až taká kľúčová a zaujímavá. Prevažnú väčšinu času spoznáme tak triedneho profesora, ktorý má v tej knihe zanedbateľnú rolu. Preto si myslím, že nebolo vôbec nutné, aby boli prváci na strednej. Ak by som mala vybrať z toho množstva vecí čo sa tam stalo jednu, ktorá by sa držala pri tejto lovestorke a stala sa témou knihy, pokojne by to mohli byť tie problémy s rasizmom a neonacizmom. Nebolo to perfektné a nešlo tam o to úplne najviac ale boli to asi jediné, ktoré ukazovali vyslovene, že toto nie je cesta... Všetky ostatné čo sa tam stali mali len nejakým spôsobom buď riešiť alebo ešte viac nafúknuť Simonine problémy a opísané boli tak, že by to kľudne mohlo menej bystrú čitateľku prinútiť spraviť rovnaké blbosti. Nepôsobilo to tam správne...

Tieto celkom fatálne nedostatky sa bohužiaľ niesli väčšinou knihy a ovplyvňovali všetko ale napriek tomu, že musím povedať aká to bola veľká blbosť sa to čítalo rýchlo a pútavosť písania je nespochybniteľná...Fakt škoda toho čo to písanie obsahovalo. Našťastie som nevedela čo mám od knihy očakávať, tak som radšej neočakávala nič extra ale to málo sa bohužiaľ nevyplnilo. Bola to jedna konkrétna vec...a to, že to nebolo podané s elánom a nadhľadom. To by bolo trochu znížilo tú tragickosť a brala by som ten dej inak. Jasné, že nie všetko by som si tam predstavovala veselšie. Lenže ja sama píšem a tým pádom viem, že ak z častí, ktoré mali reprezentovať absolútne šťastie, sála vnútorné utrpenie, niečo je zle. Ťažko sa potom užíva to pekné.

Takto na koniec by som mala dodať aj niečo k iným postavám. Menej je niekedy viac a tým pádom tie vedľajšie boli pre mňa tie, o ktorých by som chcela čítať knihu. Okay, Renáta možno bola šablónový prototyp hnusnej spolužiačky a zlej frajerky a pri Leovi sa autorka ani nemusela obťažovať písať ako dobre vyzeral, lebo keď si idiot tak si proste idiot, a ani tvoje tehličky to nezachránia. Zato Nika bola náhodou fajn. Vanida bola skvelá- škoda, že sa objavila tak na poslednú chvíľu. Ivo bol správny chalan a úžasný brat. Ale cenu mojej obľúbenej postavy vyhráva Kofi. Ani ja by som ti v živote nepovedala. Ale časti s ním ma bavili najviac a v tom všetkom zmätku tam mi plesalo srdce, keď som tam videla jeho meno. Ďalšia aj pre mňa nečakaná vec je, že som ho shippovala so Simonou. Neviem síce či bola ona ten správny človek, ktorý by ho prinútil mať rád jednu osobu a nie inú každé dva týždne ale on by jej možno dal viac než ona jemu, keďže by mu stačilo prísť k rozumu v jednej veci a Simone asi v celom balíku vecí. Ale nič by sa nepokazilo keby bola kniha o ich vzťahu.

Počas písania tejto recenzie som dostala šok z toho, že existuje aj druhý diel. Už len ten názov znie tragicky, a udivuje ma, že mám chuť si ten diel prečítať. Či je to vec jednej knihy alebo aj o pár rokov neskôr budú obaja hlavní hrdinovia rovnako blbí. Musím však počkať kým bude v knižnici-ak bude- lebo sa neodvažujem za to dať svoje peniaze a to platí aj pre ostatné knihy tejto autorky ale som proste zvedavá. Bohužiaľ hodnotenia iných kníh na Goodreads sa často zhodujú s tým mojím tu. Ale ak nájdem v tej dlho obzeranej knižničnej poličke knihu na prvý pohľad diametrálne odlišnú od tejto, asi to skúsim. Dúfam, že to nebudem ľutovať XD.

Moje hodnotenie: 2 body z 5

MY SUMMER READ-A-THON 2019

Prípravy na francúzsku výmenu + Štrasburg | L´ÉCHANGE 2019 Pt. 1

Svetový pohár v behu na lyžiach | SEEFELD 2019

Ako dlho mi trvá prečítať knihu? Prečo som si založila kanál na YouTube? | Q&A

Tak trochu nečakané video a zároveň pokus či by takáto séria u mňa mohla fungovať :).

NAJLEPŠIE KNIHY ROKA 2018

To, čo ma naozaj presvedčilo čítať Trón zo skla | Novely k sérii

Trón zo skla je jedna z kníh, s ktorými mi to vyšlo trochu inak než väčšine čitateľov. Prvý diel tejto knižnej sérii vyvolal už pred dlhou dobou obrovský boom, a poznáte to, keď si po tom všetkom ruchu tú knihu prečítate, v mnohých prípadoch vás tak neočarí. Ohodnotila som ju síce len o hviezdičku horšie než bolo v tej dobe bežné ale v mojom prípade to v podstate znamenalo, že sa mi síce páčila ale nebudem si ju pamätať veľmi dlho a nie som ani ktovieako motivovaná čítať ostatné diely, hoci nejaká časť mňa tomu chcela dať šancu. Nebojte sa, môj problém nesúvisel s postavami, dejom či tým prepracovaným fantastickým svetom. Skôr ma to proste v tej dobe nebavilo. Ťažko sa číta niečo pri čom sa nudíte.

Potom sa však zjavila moja kamarátka zo školy, ktorá sa z osobných príčin potrebovala tých kníh zbaviť a chcela ich venovať niekomu, o kom vedela, že má rád čítanie a budú u neho v dobrých rukách. A tak mi s niekoľkými ostatnými dielmi darovala aj novely k tejto sérii, ktoré sa odohrávajú v čase, keď ešte Celaena pracovala ako chránenkyňa Arobynna Hammela- Kráľa vrahov. Možno vás prekvapí, že ma to aj napriek môjmu zhodnoteniu prvého dielu, potešilo :). Napadlo mi, že by to mohla byť dobrá príležitosť v tom celom pokračovať, bez toho, aby som sa musela niekoľko mesiacov dokopávať k tomu, aby som si ten ďalší deň zohnala.

Nedávno som dostala chuť prečítať si niečo rýchle a krátke, čo sa mi bude dobre čítať aj napriek tomu, že mám menej času. Siahla som po prvej z noviel...a tam sa to začalo.

1. Vrahyňa proti Pánovi pirátov
Začiatok sledu udalostí, kvôli ktorému sa Celaena Sardothien dostala tam kde je na začiatku Trónu zo skla. Popravde som nečakala, že by ma pirátska tematika mohla zaujať ale opak sa stal pravdou a tú knihu som zhltla nielen preto, že tá kniha má do sto strán. A to je najlepší pocit. Nemyslela som si, že to niekedy poviem s takou istotou ale Celaenu som si ako hrdinku naozaj obľúbila. Napriek tomu, že osud jej nadelil vraždiť ľudí na objednávku, som sa presvedčila o tom, že je skutočné dobrý človek, ktorý navyše neváha vzoprieť sa systému, keď vie, že nie je správny. A v tejto knihe som na ňu ako na postavu bola úprimne hrdá. Bonus Vrahyňa a liečiteľka bol tiež zaujímavý. Fajn, na môj vkus trochu nechutný, pretože na Celaenine detailné popisy vraždiacich praktík som nikdy celkom nemala žalúdok XD ale zázemie hlavnej postavy ma zaujalo. Prečítala by som si toho o nej aj viac.  5/5


2. Vrahyňa v púšti
Pri čítaní tejto novely som si uvedomila, že prvá nasadila latku asi príliš vysoko. Neviem, knihy odohrávajúce sa v púšti ma nikdy moc nelákali, čiže aj túto som si prečítala prakticky len preto, aby som nemala medzery v tých ďalších, keďže sú v časovej následnosti. Dej ma akosi nebavil a po strašne dlhom čase som dobre odhadla postavu. A to moc nepomohlo tomu, aby som si tam obľúbila aj niekoho ďalšieho okrem Celaeny. Napriek tomu všetkému tam nebola zlá atmosféra. Škoda len, že napínavé to začalo byť až na konci. 3/5

3. Vrahyňa v podsvetí
Túto som mala rozčítanú strašne dlho, pretože medzičasom boli Vianoce a ja som uprednostnila iné čítanie :D. Keď som sa k tomu opäť vrátila, bola som mierne dezorientovaná kto je kto, pretože to by som nebola ja, keby som si pamätala súvislosti zo začiatku -_-. Avšak dostala som sa do toho rýchlo. Ako romantická duša vo väčšine sérii uprednostňujem diel, kde sa najviac vyvíja ľúbostná zápletka, takže tu ma vývoj situácie veľmi potešil :D. Príbeh, môže byť, dynamika tam bola fajn a pri 4/5
niektorých častiach som ledva dýchala, akurát , že moja chvíľka radosti trvala asi päť minút. Na konci som sa totiž pomaly začala rozpamätávať na Trón zo skla a vedela som, že udalosti z tejto knihy sú predzvesťou toho, že to dopadne zle. A ja som nechcela, aby to dopadlo zle.

4. Vrahyňa proti impériu
Táááák a sme doma. Už prológ nám pripomína, že tento príbeh neskončí dobre. A mňa to vcelku deprimovalo. Samozrejme, dosť často som sa upokojovala tým, že nebudem trpieť dlho, pretože v Tróne zo skla sa to všetko aj tak potom vyriešilo. Akurát, že ja som mala taký pocit, že by som radšej čítala sériu o vrahyni Celaene (a samozrejme Samovi :3), než to o čom je séria naozaj- samozrejme ani to nie je na zahodenie ale celý čas ma mrzelo, že to boli iba doplnkové novely. Čítanie ma v
o väčšine prípadov totiž naozaj napĺňalo, ba čo viac nakoplo k tomu, aby som v Tróne zo skla pokračovala a tešila sa na to :). Ťažko sa číta nejaká kniha, keď viete, že vaša obľúbená postava zomrie, zlo po dlhom čase vyhrá, všetci sú vlastne zradcovia a dlho budované šťastie hlavnej postavy sa zrúti ako domček z karát. Na druhej strane, nejaké tie emócie, ktoré kniha vyvoláva sú vždy vítané a tak som sa do toho naplno vžila a pokúšala sa prežiť ten nadchádzajúci neuspokojivý koniec. 4,5/5

Iné názory na tieto novely nepoznám, takže vám neviem povedať či tak zobrali všetkých alebo som jediná divná, ktorá bola nimi vcelku posadnutá. Takže vám môžem odporučiť jedine, aby ste to skúsili. Za mňa to stojí za to a po prečítaní sa môžete s chuťou vrhnúť na Trón zo skla, s tým, že celý Celaenin background story je vám už jasný :D. 

Knižná výzva na rok 2019

Máme tu nový rok a ja som sa už po štvrtý raz rozhodla zapojiť do Knižnej výzvy od Ells. Usúdila som, že najlepšie asi bude métu znížiť oproti minulým rokom, pretože mám na to čoraz menej času a pre zmenu by som si rada dala výzvu, ktorú aj môžem splniť :D. A preto som sa rozhodla pre 40 kníh. Ak ste sa aj vy rozhodli zapojiť do výzvy- či už iba na Goodreads alebo aj do tej od Ells, určite mi dajte vedieť do komentára a poprípade mi napíšte ako dopadla vaša minuloročná :D.

JANUÁR

1. Leah mimo rytmu (Becky Albertalli) 4,5/5

2. Rozprávky Barda Beedla (J.K. Rowlingová) 5/5

3. Vrahyňa v podsvetí (Sarah J. Maas) 4/5

4. Vrahyňa proti impériu (Sarah J. Maas) 4,5/5

FEBRUÁR

5. Crimes of Grindelwald: The Original Screenplay (J.K. Rowling) 5/5

6. Chi: une vie de chat (Kanata Konami) 5/5

MAREC

7. Trhlina (Jozef Karika)- audiokniha 4/5

8. Jarná pieseň- výber z poézie (Ján Botto, Samo Chalupka, Janko Kráľ) 4/5

9. To All The Boys I´ve Loved Before (Jenny Han) 5/5

APRÍL

10. Vymyslela som si ťa (Francesca Zappia) 4,5/5

11. Denník poďobaného upíra (Tim Collins) 3/5

MÁJ

12. Mesto nebeského ohňa (Cassandra Clare) 4/5

13. Aurélien Malte (Jean- François Chabas) 4/5

JÚN

14. Riverdale: The Day Before (Micol Ostow) 3/5

JÚL

15. Čo koho do toho (Enja Rúčková) 2/5

16. 13 Reasons Why- po francúzsky (Jay Asher) 4,5/5

17. Letní dny a noci (kolektív autorov) 4/5

18. Mlčať je zlatá rybka (Annabel Pitcher) 4,5/5

19. Vesmír na pleciach (Jennifer Nivenová) 4/5

20. Niečo vo vode (Catherine Steadmanová) 3/5

AUGUST

21. Bye, bye Ben (Cora Gofferjé) 3/5

22. Experiment (Veronica Roth) 3,5/5

SEPTEMBER

23. All my friends are dead (Avery Monsen) 5/5

24. All my friends are still dead (Avery Monsen) 5/5

25. Štyri (Veronica Roth) 5/5

26. La Mécanique du Coeur (Mathias Malzieu) 5/5

OKTÓBER

27. Priatelia aragonitu (Betka Palacková) 4,5/5

28. Sedem minút po polnoci (Patrick Ness) 4/5

29. Zlodejka duší (Kiersten Whiteová) 5/5

NOVEMBER 

30. Veľká šťastná Huspeninka (Sarah Andersen) 4,5/5

31. Domov pre neobyčajné deti slečny Peregrinovej (Ransom Riggs) 5/5

32. Moon z Alabamy (Watt Key) 4/5

33. Les chronicles de Riverdale 1 (Roberto Aguirre-Sacasa) 3/5

DECEMBER

34. Nikto nie je bez viny (Kiersten Whiteová) 4/5

35. Život jedna báseň (Colleen Hooverová) 4,5/5

36. Magický advent (Zuzka Šulajová) 5/5

Dvanásť prázdninových zahriatí pri srdci | Dárek z pravé lásky

autori: Rainbow Rowellová, Kelly Linková, Matt de la Pena, Jenny Hanová, Stephanie Perkinsová, David Levithan, Holly Blacková, Gayle Formanová
rok vydania: 2014
vydavateľstvo: St. Martin´s Griffin
počet strán: 379
originál: My True Love Gave To Me

Anotácia: Jestli máte rádi vánoční příběhy, vánoční filmy, vánoční pořady v televizi a speciální vánoční díly vašich oblíbených seriálů a především, jestli máte vánoční antologie, pak se do téhle knížky rozhodně zamilujete.
Dárek z lásky sepsalo dvanáct těch nejlepších autorů young adult knih a jejich redaktorkou se stala Stephanie Perkinsová, jejíž příběhy o Anně a dalších už dávno znáte. Takže se uvelebte někde, kde máte pohodlí, teď na vás čeká dvanáct důvodů, proč za dlouhých zimních večerů zůstat doma a zamilovat se nad stránky příběhů. 

Kedysi- mohlo to byť tak tri roky dozadu- som na Vianoce dostala dlho a netrpezlivo očakávanú knihu Nech sneží. Mojou motiváciou prečo si ju prečítať bol vtedy John Green ale on nebol dôvodom prečo som si tú knihu nakoniec tak zamilovala a hlavne prvá poviedka v nej sa mi neodmysliteľne spája s Vianocami a re-reading si odvtedy dávam každý rok. Áno, presne tak- ako iste viete tak aj Nech sneží je poviedková kniha a práve ona ma motivovala k tomu, aby som si podobné začala všímať.
A potom prišiel Dárek z pravé lásky. Kniha, ktorá už pred niekoľkými rokmi vyšla a bola pre mňa dosť ťažko zohnateľná, pretože sa vypredala hneď na začiatku. Ani neviete ako som sa potešila, keď som ju tento rok objavila v Martinuse. Veď už tá obálka upúta na prvý pohľad tým ako sa ligoce a k tomu je aj príjemná na dotyk :D. Mala som neskutočnú chuť prečítať niečo čo sľubuje vianočnú atmosféru a k tomu obsahuje viacero príbehov, takže každý prinesie niečo iné. Poďme sa teda pozrieť ako toto moje vianočno-silvestrovské čítanie dopadlo. Každú poviedku som ohodnotila osobitne a celkové hodnotenie je priemer.
O půlnocích (Rainbow Rowellová):
Rainbow je vo všeobecnosti veľmi obľúbená autorka, ktorej knihy veľa ľudí chytili za srdce. Mňa dosť mrzí, že som od nej čítala zatiaľ iba Eleanor a Park, pretože ma dosť lákajú aj tie ostatné a je mi záhadou prečo som sa k nim ešte nedostala. Aj preto som sa na túto poviedku veľmi tešila. 
A stálo to za to. Síce to nebolo vianočné ale silvestrovské, no aj tak to tromflo väčšinu vianočných poviedok v tejto knihe. Milé, pekné, romantické, živé, spracované dobrou formou...a takto by som mohla pokračovať ešte donekonečna. Nemám jej čo vytknúť. 5/5


2. Dáma a liška (Kelly Linková): 
 O tejto autorke som nikdy nepočula a pravdepodobne tak skoro ani nebudem. Toto veľmi nevyšlo. Mohla som vedieť, že ak sa nejaký príbeh začína veľkou, bohatou a slávnou rodinou s pochybnými vzťahmi medzi členmi, neveští to nič dobré. Ale o tom som nechcela.
Po prvé tam bolo málo priamej reči, po druhé to bolo málo dynamické a na Vianoce až moc smutné. Okrem toho som si v podstate neobľúbila žiadnu postavu- možno okrem Fennyho. S Mirandou som ich celkom ship
povala ale ten divný koniec to celé pokazil. Plusom bol nápad (vo filmovom spracovaní by to malo geniálnu atmosféru) ale štýl písania mi absolútne nesadol.
2/5

3. Andílci ve sněhu (Matt de la Pena):
Na tejto som sa fakt nasmiala. Aj tie najsmutnejšie časti tam boli podávané s nadhľadom a energiou.  Hlavne meno tej mačky bol zlatý klinec programu. Na môj vkus tam však bolo málo vianočnej atmosféry ale ako zasnežený príbeh viac než skvelé :). 4/5

4. Najdeš mně podle Polárky (Jenny Hanová): 
Ďalší príbeh s fantasy témou ale tento ma na rozdiel od od Dámy a lišky oslovil. Jennin štýl písania na ešte viac nakopol, aby som si prečítala To All The Boys I´ve Loved Before. Bolo to strašne zlaté a svieže. Nečudo, že ma vytočil otvorený koniec. A kľudne mohla byť aj dlhšia- chcela som toho jednoducho viac :). 4/5

5. To je Yulský zázrak, Charlie Browne ! (Stephanie Perkinsová):
Marigolda sa rozhodne zaobstarať si vianočný stromček, napriek tomu, že slávi maximálne tak zimný slnovrat :D. Toto mi prišlo ako kombinácia prvej poviedky s treťou. Milé, pekné a zároveň veselé a vtipné. Aspoň vidno koľko toho môže spraviť jedno malé vybočenie zo zvyku :D. Akurát mi tam chýbalo niečo čo by mi zobralo dych ako pri prvej poviedke. Ale inak paráda ! 4,5/5

6. Váš záskok za Santu (David Levithan):

Táto sa mi tiež veľmi páčila. Kľudne by som sa k nej vrátila. Connor poprosí svojho priateľa, aby zahral Santu pre jeho mladšiu sestru, ktorá na neho možno posledný rok verí. Malo to správny vianočný nádych. Jediné čo mi chýbalo bolo nejaké väčšie rozvinutie vzťahu hlavného hrdinu s Connorom. A ešte je škoda, že hlavný hrdina nemal meno. Teda, že tam nebolo napísané. 4,5/5

7. Krampuslauf (Holly Blacková): 

V jednej recenzii, ktorú som na celú knihu čítala bola táto poviedka skutočne zle hodnotená. V skutočnosti to však vôbec nie je zlé. Aspoň podľa mňa :P. Hoci mi to na začiatku prišlo moc drsné, vykľul sa z toho napínavý a nepredvídateľný príbeh s posolstvom a to ten chabý prvý dojem rýchlo zmazalo. 4/5

8. Cos to sakra provedla, Sophie Rothová? (Gayle Formanová):

No neviem. Táto ma mierne sklamala. Asi to bolo tým, že mám rada Gayle a jej knihy sa mi zatiaľ všetky páčili. Tu mi však hlavná hrdinka liezla na nervy. A okrem toho si nemyslím, že je správne toľko počítať svoje chyby a momenty kedy sme sa strápnili. Plusové body sú za vianočnú atmosféru, pesničku a samozrejme Russella :D. 3/5

9. Kyblíky s pivem a jezulátko (Myra McEntireová): 

Zo začiatku som sa nevedela stotožniť s postavami, ľúbostnou zápletkou, ani motiváciou hlavného hrdinu ale potom sa to rozbehlo a príbeh mimo tej časti s láskou bol veľmi fajn. Príjemne vianočný. Chcela by som to vidieť v reáli :D. 3,5/5

10. Vítejte ve Vánocích, CA (Kiersten Whiteová): 

Keď som sa prvý raz lepšie pozrela na názov, hneď som vedela o čom táto poviedka asi bude. A prekonala všetky očakávania Dospela som k záveru, že aj ja by som chcela navštíviť mesto pomenované po Vianociach a k tomu vianočnú reštauráciu otvorenú celoročne Neuveriteľne mi to sadlo. 5/5

11. Betlémská hvězda (Ally Carterová): 

Jednoznačne zaujímavé, hoci tomu popravde chýbalo niečo čo by z toho robilo príbeh na plný počet bodov. A tiež menej ufrflané správanie Ethana. Avšak, takýto námet som nečakala a bolo to skôr príjemné prekvapenie, len si ten príbeh asi dlho pamätať nebudem. 4/5

12. Dívka která probudila Snílka (Laini Taylorová):

Nechápte ma zle, táto poviedka bola skutočne krásne napísaná a hlavne originálna. Ak ste čítali, asi viete aký typ originality to bol. V recenziách mal buď úplne pozitívne alebo úplne negatívne ohlasy. U mňa to dopadlo neutrálne, lebo na začiatku som z toho príbehu bola bohužiaľ bola iba smutná. 3,5/5

Tak to boli moje prázdniny s Dárkom z pravé lásky. Myslím, že by ste do tej knihy mali ísť, pretože ak sa tešíte určite vás nesklame. Na to obdobie okolo Vianoc a Silvestra sa to jednoznačne hodí. Samozrejme v knihách kde je viacero poviedok to už raz býva tak, že sa vám nebudú páčiť všetky. Ale väčšina určite :). Priemer hodnotení všetkých poviedok mi vyšiel na cca 3,92 takže celkové hodnotenie knihy zaokrúhľujem na 4/5. A ktovie...možno si dám re-reading niektorých aj na ďalší rok :).