autor: Sarah J. Maasrok vydania: 2012
vydavateľstvo: Bloomsbury
počet strán: 374
originál: Throne of Glass
Moje hodnotenie: 3 body z 5
Anotácia: Najnebezpečnejšia nájomná vrahyňa Celaena Sardothien prichádza na kráľovský dvor. Nie aby zabila kráľa, ale aby získala späť slobodu. Musí poraziť dvadsaťtri nájomných vrahov, žoldnierov a zlodejov a slúžiť štyri roky ako kráľova šampiónka- osobná popravčia čata. Potom bude opäť slobodná. V komnatách a chodbách skleneného hradu sa však schováva niečo oveľa nebezpečnejšie... A Celaenin zápas o slobodu sa razom mení na boj o holé prežitie. Tajomný nepriateľ sa totiž neuspokojí, kým nebude celý svet ležať v troskách.
Obálka: Úžasná :). Až na zoškrabávajúci sa názov. Je pekné, že tie písmená sú vypuklé ale mohli to vymyslieť aj trochu inak :/.
Poznáte to- kniha, ktorú jedného dňa náhodou objavíte v kníhkupectve a odvtedy na ňu počujete samú chválu. U mňa to takto bolo s Trónom zo skla. Pravdupovediac už po prvom prečítaní anotácie som nad ňou nemohla prestať premýšľať, aj keď som si bola takmer istá, že príbeh o nájomnej vrahyni by mi nesadol. Ale potom ma začali baviť fantasy knihy ešte viac ako dovtedy, nemala som chuť čítať niečo romantické čo bude rovnaké ako všetky knihy čo sú v kníhkupectve v tej istej poličke, a ja som bola na toto čoraz viac zvedavá. Najmä, keď mi to dookola odporúčali moje dve spolužiačky. Tak som sa nakoniec odhodlala po tom siahnuť.
Rada by som vám predstavila Trón zo skla ako knihu, ktorá ma chytila od samého začiatku a udelila som jej 5 hviezdičiek po pár kapitolách. Veľmi som chcela, aby sa mi páčila. Vyzeralo to sľubne ( a čo si budeme klamať, hlavne ten svet podľa mapy na začiatku) ale bohužiaľ neoklamem svoj Goodreads progres, ktorý hovorí, že prvých 40 percent som čítala asi tak tri týždne (!!!). Jasné, mala som nabitý program ale nezapriem, že ma to proste nechytilo. Nechápte to zle, od začiatku som vedela, že Sarah J. Maas je geniálna autorka, pretože všetko to bolo napísané výstižné a bolo ľahké predstaviť si čo sa v knihe deje. Problém bol len v dejovej línii.
Na Celaenu som si zvykla. Okej, možno sa živila vraždením ľudí ale mala aj znaky ľudskosti, a to je ideálna kombinácia. Myslím, ten fakt, že má niečo spoločné s inými ženskými postavami ale pritom sa jej v určitom smere nikto nevyrovná. A to ako sa vedela postaviť ľuďom, ktorí jej nevyhovovali... :D. Obľúbila som si Chaola aj Doriana, v podstate som si nevedela vybrať, ktorého mám radšej ale musím povedať, že častí s Chaolom by som uvítala viac. Doriana tam bolo akurát- ten pekne oživil, podľa mňa, pomaly sa rozbiehajúci začiatok. Mimochodom, keď som už s tým začala, mohla by som to aj odôvodniť...
Podľa môjho názoru by bolo lepšie, keby sa v prvej polovici knihy viac rozoberal boj medzi súťažiacimi- ten veľký turnaj, ktorý sľubuje anotácia. Na ten som bola popravde zvedavá. Celaenine nápady na zabitie niektorých ľudí a jej udomácňovanie sa na hrade bolo síce celkom fajn, ale nie až tak, keď každá jedna skúška prešla v rýchlosti a poriadne sme ani nevedeli ako dopadla. Teda, až na tie dôležitejšie, ktoré tam boli opísané poriadne, tie to zachraňovali. Situácie, ktoré sa tam diali ma jednoducho nejako nezaujali. Pri čítaní som si hovorila, že by to chcelo aj viac mágie ale časom som zistila, že jej tam bolo primerane na to, aby boli súvislosti zmysluplné. Napriek tomu, že dej sa rozbiehal pomaly sa rozbiehal. Každý väčší prevrat ma zaujal a bola som zvedavá ako sa to vyvinie ďalej. Dobré bolo aj to, že Celaena nebola jediná koho pohľad tam bol napísaný. Vďaka tomu bolo vidieť ako sa vzťahy na hrade vytvárajú a vyvíjajú.
Druhá polovica knihy prekryla všetko čo ma nudilo v tej prvej. Začalo to tam byť viac akčné a príbeh ubiehal rýchlejšie. Myslím, že to bolo to čo som potrebovala. Dokonca, som sa nepozerala na to čo prinesú Celaenine vzťahy ale skôr na tie boje a vyšetrovanie kto narušuje dianie v hrade. Nikdy si netrúfam tipovať kto z toho nakoniec vyjde ako ten najhorší ale nechám sa radšej prekvapiť. Keby bola kniha tak ako predpokladám ja, bolo by to strašne predvídavé :D. Čo sa o tejto povedať nedá. Neviem ako by som opísala moje pocity, keď sa to všetko vyriešilo...Že ma to prekvapilo a zároveň neprekvapilo? Áno, to znie veľmi inteligentne ale je to proste tak. Pripadalo mi to geniálne vymyslené. A záverečný boj...ten zachránil všetky nerozvinuté časti turnaja. Veľmi akčné, naplno som sa ponorila do deja a ani som nedýchala pri čakaní ako to skončí. Tam sa otočilo všetko čo som si dovtedy myslela, že by sa mohlo stať. Takže môj konečný názor?
Kniha nemusí sadnúť každému, napriek úžasnému štýlu písania a postavám, ktoré si zaručene obľúbite. Skúste, možno vás to prekvapí. Ani ja som to najprv nevidela práve ružovo. Zamilovala som si svet, dej mi bol bohužiaľ skôr jedno- teda do momentu, kým sa to nerozhýbalo.
