Mesačná chvastačka (máj 2017)

Marry Kiss Cliff TAG

Ako začiatok poďakovania za 100 odberateľov som natočila tento šibnutý tag :D. V prípade, že sa vám chce trochu viac ma spoznať, rozhodne vám nebránim si ho pozrieť.

Môj prvý prečítaný thriller | Čísla: Na úteku

autor: Rachel Wardová
rok vydania: 2009
vydavateľstvo: Chicken House
počet strán: 319
originál: Numbers
Moje hodnotenie: 3 body z 5

Anotácia: Jem už od malička vidí v očiach ľudí čísla. Čo tie čísla vlastne znamenajú, pochopí v deň keď sa jej matka predávkuje drogami – sú to dáta, keď ľudia, ktorým sa díva do očí, zomrú. Život je pre Jem ťažký, sťahuje sa od jednej pestúnky k druhej a všade si pripadá ako cudzinec. Všetko sa zmení, keď stretne chlapca, ktorého volajú Pavúk. Svet je zrazu omnoho krajší. Potulujú sa spolu po Londýne, zhovárajú sa a pomaly zbližujú. Na jednom výlete však Jem pozná, že sa blíži veľké nešťastie, ktoré navždy otrasie ich životmi...

Obálka: Tá sa mi veľmi páči. Ku knihe sa hodí a farby sú pekne zladené.

Ako som už zmienila v jednom z mojich videí, túto knihu som objavila v podstate náhodne. Bola v knižnici a najprv sa mi ju chcelo čítať, potom nie ale nakoniec som si ju požičala. Moje názory sa menili ako počasie ale nakoniec som zakotvila na tomto...
Kniha bola prvýkrát vydaná v roku 2009, takže už sa dá zaradiť k tým starším. Bolo to aj vidno. Spôsob vyjadrovania postáv a dnes už trochu netypický dej, keďže teraz je to samá americká stredná s roztlieskavačkou, futbalistom, ktorý s ňou chodí a hlavnou hrdinkou, ktorá je outsiderka :D.
Jem sa k tomuto ani len nepriblížila. Hneď na začiatku ma príjemne prekvapilo jej realistické správanie. Úplne sa to tam hodilo. Bolo to napísané priamočiaro a bez nejakých omáčok, aby vám príbeh nepripadal nechutný či strašidelný. Pavúk bol na tom podobne a vlastne sa stal mojou najobľúbenejšou postavou (o to viac ma naštval koniec).  Aj keď ma občas hnevalo to, že stále používali tie isté slová. Ja rozumiem tomu, že každá postava má svoj osobitný štýl vyjadrovania sa ale spomedzi všetkých slov v rozsiahlej slovnej zásobe to museli obmedziť na "človeče" a "doriti" a tak podobne. Po polovici knihy mi to už išlo na nervy.
Prvá asi polovica knihy ma- úprimne- veľmi nebavila. Začalo sa to sľubne ale Jemina schopnosť tam nebola nijako riešená, iba ak vďaka hlavnému incidentu a tým to skončilo. Ono to väčšinou nie je v poriadku, keď je vám napriek boju o život, ktorý sa tam vyskytuje, jedno čo sa s postavami stane. Dosť ma to mrzelo, pretože na knihu som sa tešila ale v podstate sa tam drvivú väčšinu času opakovalo to isté. Jem a Pavúk sa pohádali, potom zistili, že by to jeden bez druhého nezvládli a tak sa zase v rýchlosti udobrili... A komu by sa chcelo stále čítať o tom istom? Asi po polovici sa to však, aspoň z môjho pohľadu, zlepšilo. Začali tam rozvíjať Jeminu schopnosť vidieť dátumy úmrtí a začala som byť zvedavá čo bude ďalej.
Špeciálne sa mi páčila tá časť kde Jem stretáva Britney, pretože to bola snáď jediná veselá vec, ktorá sa jej stala. Čo sa konca týka...nebola som bohvieako spokojná. Vyzeralo to sľubne ale na poslednú chvíľu sa všetko pokazilo. Akože...prečo? Mohlo to byť také fajn, keby to skončilo veselšie :). Táto kniha mala aj menšiu ľúbostnú zápletku, bez ktorej by sa príbeh kľudne zaobišiel, pretože to ním nejako pohlo až na konci a podľa môjho názoru sa tam nehodila.
Povedala by som, že druhá polovica knihy to tak trochu zachraňovala ale aspoň čiastočne splnila moje očakávania. Stále som sa tak celkom nerozhodla či budem čítať ďalšie diely ale skôr si myslím, že bez nich prežijem. Ďakujem, že som si to mohla prečítať ale stačilo mi...