Mesačná chvastačka (január 2017)

Wrap Up (január 2017) + TBR (február 2017)

Džínsový denník 5

autor: Zuzka Šulajová
rok vydania: 2015
vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ
počet strán: 533
originál: Džínsový denník
Moje hodnotenie: 4 body z 5

Anotácia:  Odkedy sa Paula rozišla s Lukášom, jej život akoby stagnoval. Potom však Patrik príde s návrhom, aby s ním išla navštíviť brata do Sydney. Paula spočiatku odmieta, ale nakoniec odcestuje spolu s Denisou, ktorá práve rieši osobnú drámu. Paula sa prekvapivo rozhodne zostať v Sydney celkom sama. Spoznáva rôznych ľudí, rôzne kultúry, cestu jej skrížia problémy, ale aj chalan, ktorý jej pomôže – paradoxne i roztápať ľady medzi ňou a Lukášom. Paula sa bude musieť rozhodnúť: ostane žiť v cudzej krajine alebo sa vráti na Slovensko, kde je všetko hore nohami?

Obálka: Napriek tomu, že už nie je pravá džínsová, páči sa mi asi najviac z celej série :).

Ubehlo už dosť veľa času odkedy som čítala prvý Džínsový denník. Sledovať ako sa mení život Pauly a jej priateľov je zábavné. Nedávno začínali strednú a teraz sú po vysokej, celý svet je otvorený a oni nepremeškajú žiadnu šancu skúsiť niečo nové. Neobišlo to ani Paulu, ktorá sa rozhodla odísť do Austrálie a to bol špeciálny dôvod prečo som sa tak tešila na túto knihu. Pozrime sa ako to dopadlo.

V tejto knihe sa pochopiteľne zjavuje väčšina Pauliných kamarátov a spolužiakov, či už zo strednej alebo z vysokej. Akurát sa už začínali akosi kopiť. Čudujem sa, že autorke ešte nedošli mená :). A fakt ju za to obdivujem. Ja mám občas problém vymyslieť meno hlavnému hrdinovi svojho príbehu, netuším kde by som nabrala bezmála tridsať mien. Bolo fajn sledovať ako sa zmenili a ako sa rozlične popárikovali. Džínsový denník by mohol mať kľudne aj dvanásť dielov, pretože o živote toľkých postáv sa naozaj rozpisovať dá. Viete ako to býva vo väčšine dlhých sérii. Niekto sa narodí, niekto zomrie, niekomu sa rozbije vzťah a niekto si nájde taký, ktorý by nikto nečakal. Napriek tomu, že Paula dospela o desať rokov, stále je to ona. Áno, určite je skúsenejšia a menej naivná ale aj tak máte pocit, že sa nezmenila. Charakterom je na nerozpoznanie od tej baby čo pred štyrmi knihami chodila na strednú školu. Tej baby, ktorá sa pravidelne strápňuje ale predsa by ste ju chceli za kamarátku. Ak mám byť úprimná, v tejto knihe mi ani tak nechýbal Lukáš, hoci som ho vždy mala rada. Ale posledne sa fakt zachoval ako idiot. Nebudem tu písať o každom, je toho už aj tak dosť. A potom pribudli aj jej kamoši z Austrálie. Ich tam bolo hádam viac ako tých slovenských. Písať meno každého kto prenajímal byt naozaj nebolo potrebné. Teraz si aj tak spomeniem len na zopár mien: Vilas, Parvesh, Umesh, Srihan, Fairuza, Nadine, Joan... a vlastne aj Marína...a potom ešte Alina... a Muzammel. No dobre, až tak málo ich zase nie je. Ale aj tak som z nich teraz vymenovala asi štvrtinu. Dosť som si obľúbila Vilasa, prakticky mi nahradil Lukáša :). Som asi jedna z mála čitateliek čo by bola rada, keby radšej skončila s ním. Z poslednej skupiny, a to tí, ktorí sú síce Slováci, ale žijú v Austrálii si pamätám Emu a Peťa. Obaja boli fajn, Peťo naozaj osviežil celú knihu a Ema mi zas pripomínala Gabrielu.

Dosť bolo o postavách, konečne by som mohla prejsť aj na samotný príbeh. Aby to nedopadlo ako v niektorých mojich recenziách kde poviem nejaké pozitívum a vzápätí to zabijem niečím čo sa mi nepáčilo, vybavíme najprv negatívnu stránku (ktorá je už tradične menšia). Prvá vec čo by som vytkla je, že kniha by mohla byť aj kratšia. Nechcem sa tváriť, že v príbehoch nie je možné všetko ale kto by si písal takmer 600- stranový denník? Dôsledkom bola kopa nepodstatných informácií o každom a jednom byte, na ktorý sa Paula bola pozrieť a niežeby ma nebavilo sledovať jej život ale niektoré veci sa fakt opakovali. A navyše naťahovali. Našťastie toto sa objavilo iba na začiatku. Aj keď pri 500 stranách ťažko povedať pokade je ešte úvod... Ďalší problém je istým spôsobom to obrovské množstvo postáv. V častiach odohrávajúcich sa na Slovensku, autorka využila každú a jednu postavu, s ktorou Paula niečo mala. Tu proste spoznala jedného človeka, pozvala ho na kávu, a potom sa zase objavil niekto iný a zase to isté... Tým nechcem povedať, že ich Paula odkopla, ani mne by sa nechcelo rozvíjať životy okolo dvadsiatich ľudí. Proste ich tam mohlo byť menej. Nevadí, že sa nebavila s každým, skôr mi tam bilo do očí, že pár ľudí sa tam už ku koncu ani neobjavilo.

A teraz pozitívna stránka. Za tých možno desať rokov čo vychádzajú Džínsové denníky sa autorke k nerozpoznaniu zlepšil štýl písania. Vidieť to na tých skvelých opisoch, ktoré vôbec neboli nudné ako niektoré iné veci. Takisto sa i páči téma života v inej krajine. Alebo akékoľvek cestovanie. Najčerstvejšie si pamätám tú časť ako bola Paula na výlete do Perthu. Zažila obrovské množstvo dobrodružstiev a bolo to napísané hrozne realisticky. Iný svet a ako všetko má svoje pozitíva a negatíva. Nesmeli chýbať ani vtipné hlášky a situácie, ktoré k Džínsovému denníku už patria. Už len kvôli nim by ste si mali prečítať aspoň prvý diel.

Ak mám byť úprimná, po takejto dlhej knihe by som si dala trochu pauzu pred posledným dielom, v ktorom sa toho vraj udeje fakt veľa ale vlastne sa naň teším. Len si potrebujem prečítať niečo tenšie :).

Týždeň s knižkou 6

Toto video bolo natáčané na môj nový mobil. Snáď bude kvalitné :).