Ubehlo niekoľko mesiacov od toho čo som pridala príspevok do tejto rubriky. Odvtedy som navštívila zopár zaujímavých miest ale ja- ako ohromne počítačový typ- som nevedela ako sa sťahujú fotky. A teraz som na to konečne prišla a tak vám idem porozprávať o zážitku z veľkonočných prázdnin. Z názvu vám pravdepodobne došlo, o ktoré mesto sa jedná.
Keď mi ocko asi mesiac pred týmto výletom oznámil, že ideme do Amsterdamu navštíviť jeho kamaráta, bola som šťastím celá bez seba. Nepreháňam. Ako prvá ma samozrejme napadla knižka Na vine sú hviezdy a Hazel s Augustom Watersom na výlete v Holandsku. Z tejto knihy som poznala Dom Anny Frankovej, čo je asi jediné múzeum, ktoré sme počas pobytu videli a tiež jediné, ktoré nemalo vstupné cez desať eur na osobu alebo tam nebolo niečo na čo by sa nemohli pozerať aj deti (k tomu sa dostaneme).
Vzlietli sme z Budapešti (čo chcelo hneď fotku) a po krátkom lete sme pristáli v Amsterdame. Ockov kamarát býval pár kilometrov odtiaľ, v dedine, ktorá bola rozdelená na malé ostrovčeky. Prebiehala tam výstavba, dva ostrovčeky už boli postavené a dokopy ich má byť sedem z čoho vyplýva, že stavba bude ešte trvať poriadne dlho.
Prvý deň sme vychytali počasie kedy jediné čo sa dalo robiť počas doobedia bolo prechádzať sa po dedine. Nebolo to zlé, videli sme úžasný veterný mlyn a všetky záhrady okolo domov boli pekne upravené. Keď sa ockov kamarát a jeho rodina vrátili z práce a zo školy/škôlky, kde boli len pol dňa, konečne sme mohli ísť do Amsterdamu.
Ehm, moja logika: Prvý deň sme v Amsterdame videli najviac vecí a ja som i nevzala mobil, takže niektoré fotky budú z internetu. Čiže ak uvidíte kvalitný, dobre osvetlený a skvele zachytený obrázok, budete vedieť, že som to nefotila ja.
Amsterdam ako názov určite všetci poznáte. Hlavné mesto Holandska, v ktorom väčšina ľudí jazdí na bicykli, rastie tam veľa tulipánov a odohráva sa tam dôležitá časť knihy Na vine sú hviezdy. Úprimne povedané, bolo to tam iné ako som si predstavovala. Lepšie, to áno. Za prvý deň som si povedala, že je to fakt krásne mesto. Tulipány tam boli bohužiaľ iba drevené (v obchode so suvenírmi), pretože v počasí, ktoré tam bolo ešte nestihlo nič narásť ale aj tak to vyzeralo super. AVŠAK: Bola tam väčšia pravdepodobnosť, že vás zrazí bicykel ako auto alebo motorka. A keď ste chceli ísť do cukrárne, kaviarne alebo niečoho podobného, museli ste si dávať pozor čo je na budove napísané. CAFÉ je v Holandsku kaviareň, obyčajná kaviareň, ktoré tam boli fakt preplnené. COFFEE SHOP je obchod, kde si možno kúpiť marihuanu a kadečo čo s ňou súvisí. Niežeby to bol pre mňa problém až na to, že na niektorých uliciach bol fakt čudný zápach a takmer sme raz zablúdili do spomínaného COFFE SHOP-u v domnienke, že je to kaviareň. A v obchode so suvenírmi si bez problémov kúpite hocičo s potlačou marihuany. Ale to nie je práve najdôležitejšia téma.
Videli sme aj múzeum syra, Dom Anny Frankovej, pred ktorým bol rad až na ďalšiu ulicu veľa obchodov (prekvapivo). Bolo tam množstvo obytných lodí, vyhliadkové plavby pre turistov (bohužiaľ sme na takú nešli) aspoň na každej ulici most. Keby som po tomto výlete Amsterdam zbadala na fotke zaručene by som ho spoznala :).
Dom Anny Frankovej bol môj najväčší zážitok z celého výletu. Bola to vlastne jediná pamiatka, ktorú som tam poznala až na všetky tie tulipány a podobné veci. Keď sme videli ten rad (naozaj bol až na ďalšej ulici) pomysleli sme si, že to nie je možné ale manželka ockovho kamaráta vystála ten rad a my sme neskôr za ňou prišli. Takmer sme to nestihli. Na to aký bol ten rad dlhý to išlo prekvapivo rýchlo.
Zvonka je to taký o ničom dom, povedzme si na rovinu ale vo vnútri boli na stene úryvky z denníka Anny Frankovej. Boli po holandsky aj po anglicky a tým anglickým som rozumela čo ma dosť potešilo. Okrem toho tam boli aj tabule s textom (tiež som väčšine rozumela) a premietali tam filmy o tom ako ľudia v tom čase žili. Boli tam aj rozhovory s Anniným otcom, tiež ich premietali.
Trošku teórie :): A ak ste sa celý čas pýtali kto je Anna Franková, hoci je nepravdepodobné, že niekto o nej aspoň nepočul, bolo to mladé židovské dievča, ktoré si počas druhej svetovej vojny písalo denník a z domu kde sa skrývala aj so svojou rodinou je dnes múzeum. Nakoniec ju aj s jej rodinou odviezli do koncentračného tábora a zomreli všetci okrem jej otca.
Podľa mňa bola expozícia dokonale spravená. Je to jedno z tých miest, kde sa ešte určite pôjdem niekedy pozrieť :). Na konci nás čakal aj obchod kde sa dal kúpiť Denník Anny Frankovej vo všetkých všetkých možných jazykoch. Áno, zaujal ma ten po anglicky ale 22 eur?! Nakoniec som ale dostala vlastný denník, v ktorom je šestnásť strán o Anne Frankovej a zvyšok na písanie vlastného denníka. Určite ho v blízkej dobe využijem, len čo dopíšem ten, ktorý píšem teraz :).
Na druhý deň sme navštívili malé rybárske mestečko menom Marken. Z neho mám naopak celú kopu fotiek.
Domy tam boli zelené, všetky sa na seba podobali a vyzeralo to naozaj pekne :). Mesto sa nachádza pri mori ale to nebolo jediné čo sa tam dalo obzerať.
Začali sme obchodíkom s drevákmi, kde jedna pani ukazovala ako si také niečo vyrobiť (no, to je zjednodušene povedané). Mala tam to kopu strojov a myslím, že za tie roky sa jej toho v obchode dosť nahromadilo :).
Priznávam, že som si také dreváky chcela kúpiť ale susedia pod nami by sa nám nepoďakovali a teda som sa musela uspokojiť s kľúčenkou.
Nasledovala prechádzka po prístave, kde sme okrem iného videli aj veľmi fotogenickú mačku :D.
Alebo takéto extravagantné autíčko :D.
Potom sme si prezreli obchody so suvenírmi a ochutnali sme miestu vyprážanú rybu, ktorú sa volá tuším kibbeling.
A týmto sa náš výlet v Markene skončil. Síce sme nevideli žiadne múzeum-ak nerátam krátku prednášku o tom ako si vyrobiť dreváky- ale zato som zistila ako to v takom holandskom rybárskom mestečku vyzerá :).
Ďalšou zastávkou boli veterné mlyny. Nepamätám si ako sa mesto volalo ale vzhľadom na to čo sa v ňom nachádza by ste určite vypátrali kde to vlastne je.
Vnútri jedného z mlynov sa dalo pozrieť ako to tam vyzerá a prečítať si nejaké tie informácie. Našťastie bolo v ten deň veterno, takže sme to videli v plnej kráse :).
A na záver by som mohla pridať aj nejakú moju fotku :).
Počas písania tohto článku mi napadlo čo je na Holandsku také super. Nemusíte si zistiť veľa teórie ale aj tak vám to dokonale priblíži ako to tam vyzerá.
Náš posledný deň sme sa zastavili v meste Haag, kde sídli aj holandská kráľovská rodina.
Väčšinu času sme sa motali po meste, bolo tam niečo ako jarmok a ja som sa povozila na kolotoči :D.
Bolo tam celkom veľa múzeí a vo všetkých asi obrazy ale bolo tam drahé vstupné, takže ani do jedného sme nešli. Videli sme veľa stavieb, aj keď sa musím priznať, že o žiadnej z nich nič neviem -_-. Ale boli pekné a do tohto článku snáď stačí :).
A aký by to bol výlet do Haagu keby sme si nepozreli slávnu stavbu, v ktorej sídli kráľovská rodina? Vyzerá to trochu ako Panteón ak mám byť úprimná...
Najväčší zážitok dňa však bolo more. Presne tak. More na kraji mesta, kde je vybudované normálne stredisko na letné dovolenky a mne sa tam naozaj páčilo, keďže tento rok sme neabsolvovali dovolenku pri mori. Nie, nekúpali sme sa. Pár odvážlivcov tam bolo ale po daždi a navyše v studenej vode, sme k nim rozhodne nepatrili.
Nie veľmi kvalitná fotka bola odfotená cez sklo ale, keďže mám zvláštnu tendenciu odfotiť každú dúhu pokiaľ je to možné, muselo to tu byť. Kvôli dažďu som bohužiaľ nič vonku odfotiť nemohla. Ale odfotila som toto:
Takže výlet úspešne absolvovaný. Čo dodať na záver? Všetko niekedy končí a tak som sa vrátila domov s kopou nových zážitkov z jedného z najkrajších pobytov na akých som kedy bola. Ak ste sa niekedy chceli ísť do Holandska pozrieť určite neváhajte :). Bude to stáť za to.
autor: Zuzka Šulajová
