autor: Kiera Cassovárok vydania: 2015
vydavateľstvo: HarperCollins Publishers
počet strán: 325
originál: The Heir
Moje hodnotenie: 5 bodov z 5
Anotácia: Princezná Eadlyn už odmalička počúvala nekonečný príbeh o tom, ako sa jej mama s ockom zoznámili. Pred dvadsiatimi rokmi sa America Singerová zúčastnila Selekcie a získala si srdce princa Maxona. Odvtedy žili spolu šťastne... Pre Eadlyn bol ich romantický príbeh len rozprávkou. Netúžila ho napodobniť. Ako princezná si však nemôže robiť čo chce. Neutečie pred vlastnou Selekciou- aj keď urputne namieta. Nečaká, že sa jej príbeh skončí romanticky. Možno sa však jednému mužovi podarí zmocniť jej srdca... a možno zistí, že jej "šťastne až naveky" nie je len jej tajným želaním.
Obálka: Nádherná. Čo čakáte od tejto série? :)
Ešte predtým ako táto kniha vyšla v slovenčine, vedela som, že si ju kúpim. Sériu Selekcia milujem a na to čo sa stalo po Prvej som bola zvedavá. Kniha nesklamala.
V knihe, keďže sa odohráva v paláci, boli aj postavy z predchádzajúcich dielov, ako napríklad Aspen, Lucy, Marlee, Carter a samozrejme America a Maxon. Nakoniec tu bola ich dcéra Eadlyn. Namyslená, rozmaznaná, výbušná princeznička, ktorá chcela robiť všetko podľa seba, myslela len na seba a bola si istá, že nikto nemá väčšiu moc ako ona. A napriek tomu, ako sa vyvíjal dej čoraz menej mi liezla na nervy. Bolo vidieť, že má v sebe niečo z Americy, ktorá sa mimochodom za tie roky, čo tam neboli napísané dosť zmenila. To, že jej dcéra nemyslí na nikoho iného len na seba vystihla perfektne. Odzrkadľovalo sa to aj trochu na Eadlyninom správaní k jej slúžke Neene. Áno, mala ju rada ale nepredpokladala, že aj Neena je len človek, ktorý jej nebude naveky prať a šiť oblečenie. Že aj ona sa môže rozhodnúť z paláca odísť a Eadlyn s tým nebude môcť nič urobiť. Napriek tomu ako sa Eadlyn správala, bola intelignetná a veľa vecí by som urobila podobne ako ona. Bolo vidieť, že rozmýšľa- teda väčšinou. S dejom sa vyvíjala aj ona a na konci knihy sa dokonca uvedomila! Dalo by sa tu o nej toho napísať ešte veľmi veľa.
Jej brat Ahren bol naopak láskavý, nepodceňoval lásku, čo bolo zrejme spôsobené aj tým, že mal svoju lásku Camille. Hoci Eadlyn spravila kopu hlúpostí, na jeho vzťahu k nej sa v podstate nič nezmenilo. Bol skvelý brat. O Kadenovi a Ostenovi tam bolo málo ale aj tak sa mi páčili. Vôbec by som sa nesťažovala keby tam boli častejšie. Deti Woodworkovcov- KIle a Josie, ktorí boli podľa Eadlyn totálne mizerní sa mi páčili. Teda aspoň Kile, ktorý je jednoznačne moja najobľúbenejšia postava z celej knihy. Choval sa rozumne a vedel uzemniť Eadlyn, keď sa mu snažila rozkazovať. Josie bola už na tom horšie. Nie horšie ako Eadlyn akurát som si ju stále predstavovala ako sedemročnú, hoci v knihe bolo napísané, že má pätnásť. Jej správanie tomu neprislúchalo.
Osobitná kapitola sú kandidáti Selekcie. Nebudem ich tu vymenovávať všetkých. Hale ma nejako neočaril, Ean ma možno aj trochu desil, Foxa by som si po boku Eadlyn predstaviť nevedela ale zato Henri bol úžasný a jeho tlmočník Erik takisto. Vlastne som si tak trochu myslela, že nakoniec skončí s ním :D. Baden sa mi spočiatku páčil, len škoda, že sa spamätal až vtedy, keď sa Eadlyn začala sorávať normálnejšie. Väčšinu kandidátov si vlastne ani nepamätám, lebo boli naozaj len na pár stranách. Názor som si stihla vytvoriť na tých výraznejších.
Kniha sa skončila úplne inak ako som predpokladala ale nesie so sebou úžasnú myšlienku. Mám pre vás radu: Ak sa vám Selekcia páčila, Následníčka určite nesklame. Ak sa vám nepáčila, určite dajte Následníčke šancu, pretože tá kniha má naozaj posolstvo, ktoré určite zaujme aj "neznášačov" ľúbostných príbehov. V novembri vyjde aj ďalší diel- Koruna a ja sa už nemôžem dočkať. Som fakt zvedavá ako bude príbeh pokračovať...
