autor: Becca Fitzpatrickovárok vydania: 2010
vydavateľstvo: Egmont
originál: Crescendo
Moje hodnotenie: 4 body z 5
Anotácia: Norin život má ešte stále ďaleko k dokonalosti, ale aspoň získala strážneho anjela. Patch je tajomný, nádherný, magneticky príťažlivý, ale navzdory tomu, akú rolu má hrať v Norinom živote, sa správa všelijako len nie anjelsky. Je stále vyhýbavejší než predtým a k tomu sa ešte zdá, že trávi stále viac času s Norinou úhlavnou sokyňou Marcie Millarovou. Nebyť Patchovho nepochopiteľného správania, Nora by sotva vzala na vedomie Scotta Parnella, starého rodinného priateľa, ktorý sa presťahoval späť do mesta. Lenže Noru začne k Scottovi niečo vábiť a priťahovať- napriek pocitom, ktoré ju varujú, že Scott pred nimi niečo skrýva. Noru navyše celý čas prenasledujú obrazy jej zavraždeného otca. Začne sa zaujímať či jej pôvod nemá niečo spoločné s jeho smrťou. Zúfalo sa snaží zisitť čo sa vlastne v minulosti stalo a následkom toho jej hrozí stále väčšie a väčšie nebezpečenstvo. Ale možnože niektoré udalosti je lepšie nechať spať, pretože pravda môže zničiť všetko a všetkých, ktorým Nora verí a ktorých má rada.
Obálka: Je fakt pekná, páči sa mi písmo aj farebné zladenie. Ku knihe sa hodí. Len taká maličkosť- prečo je to pierko červené? :D Ani neviem či to na tom obrázku dobre vidíte...
Kedysi- už celkom dávno- som čítala prvý diel. Vypálilo to lepšie ako som čakala. Našla som ho vlastne len v knižnici a mala som chuť začať čítať novú sériu a tak som si to vzala. A celkom ma to zaujalo.
V prvom rade- čo bol jeden z hlavných dôvodov prečo som sa dala na čítanie ostatných dielov bola atmosféra v tej knihe. V jednotke na konci z príbehu vyplynulo, že niekto bol v Norinom dome a ona o tom často ani nevedela. A to dokáže s človekom, ktorý ma občas slabé nervy (ako ja) spraviť rôzne zaujímavé veci. Po dočítaní knihy sme večer s maminou piekli koláč a v celom byte bolo zhasnuté okrem kuchyne. Keď som išla na wc jednostaj som sa obzerala či niekto nie je za mnou. Len tak pre zaujímavosť, neviem čo by som urobila, kebyže niekoho uvidím. Asi by som túto knihu už v živote nechcela ani vidieť. Okrem toho sa mi snívali strašidelné sny. Je pravda, že sa nerada bojím a strach nejako nevyhľadávam ale ako v jednotke, tak aj v tejto knihe bola úžasná atmosféra. Vôbec by mi nevadilo čítať to na jeseň pri svetle sviečky a studeným vetrom za oknom, napriek tomu, že príbeh sa odohráva v lete a teda sú tam úmorné horúčavy :).
Hneď prvú polovičku boda strhnem za Noru. Už v jednotke mi išla na nervy. Niežeby som ju chcela zabiť alebo tak ale musíte uznať jednu vec: Ona si strašne protirečila. Povedala, že niekam nepôjde alebo niečo neurobí a za asi jednu stranu to zmenila. Špeciálne čo sa týka Scotta. Toto by som si všimla aj keby som už nebola tak trochu zvyknutá písať recenzie. Proste to bilo do očí. Ja si občas hovorím, že nerozumiem samej sebe ale Nora na tom pravdepodobne bola ešte horšie. Niekedy mala však dobré nápady, držala s tými, ktorých má rada a vedela sa o seba postarať. Navzdory všetkému čo sa jej stalo ešte neprišla o život a to je už čo povedať lebo toto je druhý diel a zároveň druhý príbeh o tom ako ju chcel niekto zabiť. Jasné, že to nakoniec bol ten človek, na ktorého by som to najmenej tipovala. Ale na toto som si už pri knihách zvykla. Bola by som otrasný detektív. A keď sme už začali túto tému, dodala by som, že sa mi uľavilo ako sa spriatelila s detektívom Bassom. Keby ju ku všetkému ešte aj zatkli tak vážne neviem. Bola tak trochu ako magnet na problémy. Je len naozaj málo dobrých vecí čo sa jej stali v tejto knihe. Ale ona stále žije. Len tá jej povaha vie človeka naštvať. Scottovi som neverila pretože raz sa mi páčil, raz nie a tento pocit nemám rada. Zvyčajne predvída, že hlavnej hrdinke spraví niečo zlé. Ale časti s ním boli fajn :). Nebol taký zlý ako som pôvodne predpokladala ale stále... zlý.
Patch tiež nebol nič moc. Vadil mi síce menej ako v jednotke, lenže na mňa nespraví dojem to ako je príťažlivý podľa opisu. Bolo skvelé ako bol vždy Nore po ruke, aj keď bola naňho nabrúsená. Za celú knihu sa na ňu hneval asi tak raz. Už keď som si v anotácií prečítala o Marcie, myslela som si, že ma asi rozhodí. Tento typ postáv nenávidím. Pripomínala mi Courtney z Počertenej. Fuj. Nič jej nevravelo slovo taktnosť a hlavne láska. Mojou obľúbenou postavou sa stala Vee. Nikdy Noru nezradila, nedala najavo, že by jej liezli na nervy Norine nálady a nemyslela si, že jej šibe aj keď vymyslela nejakú blbosť. Je to ten typ kamarátky, ktorú môžete zobudiť aj o polnoci a ona sa bez protestov príde pozrieť čo s vami je. Moja obľúbená časť je ako prehľadávali Scottovu izbu. To bola strašná sranda :).
Už menšia sranda bola čo Nora v tej izbe nakoniec našla. Stálo ju veľa námahy kým si dala všetko dokopy. Koniec bol aj tak najnapínavejší. A hlavne sa tam človek dozvedel veľa potrebných informácií pre ďalšie diely, ktoré zrejme budú viac nadprirodzené a o to menej budú rozoberať Norine vzťahy.
