autor: Shanni Petroffová ilustrátor: ------ rok vydania: 2012 vydavateľstvo: CooBoo počet strán: 248 originál: Bedeviled- Dad´s little angel Moje hodnotenie: 5 bodov z 5
Knihu ako je táto som nečítala už dosť dávno. Môj brat to našiel na stole a povedal, že toto čítajú aj jeho spolužiačky. Takže je to asi trochu pre mladších. Nevadilo mi to, aj tak som vždy mala pocit, že som s dospievaním trochu pozadu ale to nie je podstatné. Nápad sa mi páčil. Lebo viem, že v knihách býva, že niekto má jedného s rodičov čo sa nejako vymyká z normálu ale o diablovi som takto ešte nečítala. Nebudem to tu veľmi rozvádzať lebo nad touto knihou netreba zbytočne špekulovať. Angel mi bola ako hlavná postava sympatická, možno trochu hlúpa pretože mi už začínajú liezť na nervy tie hrdinky čo chcú len popularitu, aj keď sa im to vždy vypomstí. Aj Gabi bola super. O Courtney som si počas celej knihy myslela aká je to krava ale to mal byť asi účel. Cole bol vcelku zlatý chalan. A teraz Angeliní rodičia. Jej mama sa mi nepáčila na začiatku, keď jej chcela zničiť lístky na koncert ale pobavila som sa na nej aj s tými všetkými jej olejčekmi, elixírmi a kameňmi. Angelin otec bol tiež v pohode a vo vzťahu k nemu by som sa asi zachovala rovnako ako Angel, ale ak by mi milión tisíc krát povedal, že končí so zlom asi by som sa nechala nahovoriť, aby so mnou žil. Táto kniha je veľmi príjemná oddychovka a je aj celkom malá takže ju rýchlo prečítate. Nehovorím, že vás to zaujme ak máte pätnásť ale ľuďom v mojom veku by sa to mohlo páčiť :).
Počas toho ako som ako som si zakladala tento blog som si povedala, že by som sa mohla zapojiť aj do nejakých meme. Tento som našla na blogu Read like me... a zapáčil sa mi tak som si povedala, že by som sa mohla zapojiť. Tam nájdete aj kto toto meme vymyslel, aby to nevyzeralo, že si to len tak beriem. O čo ide: V ľubovoľný deň týždňa odfotíte a porovnáte obálky dvoch alebo viacerých kníh z jednej série. A pokiaľ ide o mňa, ja som celú kopu kníh mala z knižnice a hlavne série takže ak obrázky budú z internetu nemajte mi to za zlé :). Dnes som sa rozhodla porovnať obálky so série Ghost girl. Rýchlo som prečítala všetky tri časti a veľmi sa mi páčili, tak som sa rozhodla, že to tu nejako zapojím.
Aha, aj som našla obrázok, na ktorom sú všetky tri pekne pokope. Ako čítanie sa mi najviac páčila dvojka ale to sa tohto netýka. Všetky tri obálky sú úplne krásne, milujem ich, takže je úžasné, že som si hneď na začiatok vybrala knihy, pri ktorých sa neviem rozhodnúť. Zišlo by sa to trochu predebatovať. Pamätám si, že na prvej sa mi nikdy nepozdával Charlottin účes. Aspoň nie v porovnaní so zvyšnými dvoma. A tá páska to tam vcelku kazí. Tretia kniha mi príde mierne prekombinovaná. Na obrázku to nevidieť ale pamätám si ju naživo akoby som ju čítala včera. Páči sa mi ale proste... tretia je najlepšia. Takže takto: 1. miesto: Ghostgirl- Medzi svetmi (2) 2. miesto: Ghostgirl- Diagnóza: Láska (3) 3. miesto: Ghostgirl (1) A ktorá sa najviac páči vám?
Hurá! Konečne nejaký tag! Je to môj prvý. Pravdupovediac som dúfala, že môj prvý tag bude niečo ako Knižný detektív ale to... je môj nešťastný článok. Skúšala som ho robiť nespočetne veľa krát (a rôznym spôsobom) ale nepodarilo sa. A toto som ešte neskúsila, len mám odpísané otázky takže idem naostro. A je tam chvalabohu aj menej obrázkov.
1. hardback alebo paperback- Rozhodne paperback. Neviem prečo ale mám rada paperbacky. Niežeby hardbacky boli zlé alebo čo lenže niektoré majú ten otravný obal, ktorý pri čítaní treba furt dávať dole (aspoň mne dosť zavadzia) a podobne. Proste mi to nevyhovuje. 2. fantasy alebo skutočnosť- Ono to záleží od toho či je tá skutočnosť taká, že tam nie sú fantazijné javy alebo niečo čo sa naozaj stalo. Ak sa nemýlim, príbeh podľa skutočnej udalosti som ešte nečítala. Určite by mi nevadil. Ale myslím, že fantasy sa mi páči viac :). 3. požičiavať alebo kupovať- Väčšina ľudí to má jasné a povedia, že kupovať. Samozrejme, že si rada kupujem knihy, však kto nie? Ale mne je výhodnejšie požičiavanie. Knižnicu mám rovno pri dome a nájdem tam knihy, ktoré som videla v kníhkupectve ale nemôžem si ich kúpiť pretože by som ich doma nemala kde dať, na poličkách nemám už skoro žiadne miesto. Je jasné, že si z knižnice nepožičiam knihu, ktorá má osemsto strán, požičalo si ju osemsto ľudí a hrozí, že sa mi po prvej strane rozpadne v rukách ale ak v knihe nechýbajú strany a dá sa to čítať, nesťažujem sa. Okrem toho ak ju vidím prvýkrát v živote viem, že za tie ohnuté rohy a zničenú obálku nemôžem ja. Požičiavanie. 4. šťastné alebo smutné konce- Do niektorých kníh sa šťastné konce nehodia. Do niektorých zasa smutné. Ale, keďže som dostatočná padavka na to, aby som sa niekedy bála aj utrpenia hlavnej postavy, keď jej niekto zomrie, radšej šťastné. Akurát sa môže aj stať, že príbeh skončí šťastne... svojím spôsobom. Nie je to happyend aký by ste si predstavovali. Zoberte si trebárs knihu Moja sestra Jodie. Už chápete o čom hovorím ? 5. séria alebo samostatná kniha- Určite séria. Baví ma rozmýšľať čo sa s postavami stalo ďalej. Trebárs aj keď píšem príbeh, rozvíjam to do najväčšej možnej ďiaľky. Písala som napríklad príbeh pre môjho kamaráta (bol o ňom), bolo to tuším v piatej triede. Príbeh sa odohrával v šiestom ročníku, pokračoval až do deviateho a potom som premýšľala: Čo keby som tam strčila niečo s vysokou školou? Okej, to bolo trochu moc ale proste mám rada série. Samozrejme s primeraným počtom dielov :). 6. Harry Potter alebo Pán prsteňov- Harryho som čítala, Pána prsteňov nie. Plánujem to ,ale Harryho Pottera som vždy milovala. Ešte dlho potom ako som prečítala všetky tie knihy som čítala ešte Metlobal v priebehu vekov, Lexikón a podobné veci. Nehovorím, že ma to prestalo baviť ale potom skrátka prišli iné knihy. 7. záložka alebo ohýbanie rohov- Na toto môžem povedať tak jednu vetu: Kto dočerta ohýba rohy?! 8. zombie alebo jednorožce- Nikdy ma nejako zvlášť nezaujímalo ani jedno. O zombíkoch som čítala iba jednu knihu a to Ranč na Červenom vrchu. A o jednorožcoch nič. Ale musím povedať, že keby som žila v čarovnej krajine, chcela by som vlastného jednorožca. Aj draka :). 9. čítanie s hudbou alebo potichu- Ja viem čítať pri hudbe aj pri akomkoľvek inom hluku ale potichu je to lepšie. Viem sa lepšie sústrediť.
Tak to je z tohto tagu všetko. Je mi jasné, že som sa pri niektorých otázkach veľmi rozkecávala ale čo už. Dúfam, že sa vám to páčilo :).
autor: Zuzka Šulajová rok vydania: 2009 vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ počet strán: 328 originál: Džínsový denník 2 Moje hodnotenie: 5 bodov z 5
Predošlá recenzia bola na Džínsový denník 1 a bola to asi najlepšia kniha akú som v poslednej dobe čítala. No, vážne pozrite sa na hodnotenia niektorých amerických kníh a potom na Džínsový denník. Bola to jednoducho pecka! No a preto som nemohla neurobiť na recenziu na dvojku. Hoci má rovnaké hodnotenie ako jednotka, páčila sa mi asi menej ako jednotka, pretože Paula tu viac trpela a ja ako správny zbabelec mám radšej miernejšie knihy. Ale nebolo to vôbec zlé. Naopak, bola to ďalšia úžasná kniha. Aj keď, hmm... rodičia tínedžerov sú tu asi prekliati. Ale fakt, Patrikovi rodičia (aj keď nie naschvál) robili všetko čo Paula nemala rada, porovnávali ju s Maťou ale oproti Paulinej rodine...boli ako obyčajní milí ľudia. Jediný svetlý bod tu bola Libuša. A možno ešte Maťo (ale to hlavne preto, že sa volá rovnako ako môj najlepší kamarát :)), hoci občas myslel iba na seba. Ale obraňoval Paulu. Veď jej rodičia boli ako nejakí učitelia, ktorí na vás sedia. Libušu nezvozili za to, keď prišla domov tehotná a Paule vynadali, že jej pes oplodnil susedovu sučku!!!! Kto by sa nepotešil šteniatkam. No, dobre je to starostlivosť na akú niektorí nemajú čas ale to je mimo témy. A spočiatku som bola rada, že spoznám Paulinu sesternicu ale Miluška bola (s prepáčením) taká krava. Dobre, Paula rodičov mať musela a to, že boli takí otrasní mi len pomáhalo sa s ňou zžiť a dalo sa sledovať prečo sa na nej zase vyvŕšia ale Miluša dokola opakovala len: Boha, toto, hento, tamto....! Nepotrebujem postavu, ktorá sa mi podobá na polovicu nášho ročníka (ešte viac by mi liezla na nervy keby furt opakovala: Dáme selfie? ale v roku 2009 to slovo asi až tak neletelo). Bola som schopná Paulu úprimne ľutovať. A milujem svoju rodinu. Dej bol živý, stále sa niečo dialo, Paula mala úžasnú trpezlivosť akú ja nikdy nebudem mať ani vo sne (a to chcem byť učiteľka) a konečne sa dala dokopy s jedným s najlepších knižných hrdinov vôbec. Hoci sa mi táto časť páčila asi o niečo menej ako prvá, určite sa tam toho viac dialo. Opäť úžasná kniha. Nie je o čom diskutovať :).
autor: Zuzka Šulajová rok vydania: 2007 vydavateľstvo: Slovenský spisovateľ počet strán: 296 originál: Džínsový denník Moje hodnotenie: 5 bodov z 5
Čítať cudzie denníky by sa nemalo ale pätnásťročná Paula Semoková, prváčka na gymnáziu, vás pozýva, aby ste sa začítali do jej veselého života. Spoznáte jej rodinu, zoznámite sa s jej najlepšou kamarátkou Denisou, spolužiačkou polčarodejnicou Gabrielou a predovšetkým rozlúštite spolu s Paulou záhadu chalanských citov. Džínsový denník vám navyše zaručuje, že sa od srdca zasmejete.
Hneď na začiatok by som mala povedať, že túto knihu mám z knižnice. Ja som si vytvorila zoznam kníh, ktoré chcem v októbri prečítať ale bohužiaľ nepoznám mieru a v knižnici ma vždy niečo zaujme. Džínsový denník som nenašla náhodou, už dávno som si ho chcela prečítať a teraz asi prvýkrát v mojom živote nebola prvá časť požičaná, takže som musela využiť príležitosť. Mali tam to staršie vydanie, mne osobne sa viac páči to nové, ale tak vo vnútri je napísané to isté... Aby som to rýchlo zhrnula, ten príbeh bol úžasný! Bavilo ma to dokonca viac než niektoré dievčenské romány z anglického originálu. Paula bola super postava, človek sa s ňou dokáže ľahko zžiť. Aj Denisa sa mi páčila, takisto aj Gabriela a Rišo. Patrika som mala rada na začiatku ale keď sa v knihe objavil Lukáš, okamžite som zmenila názor. Navyše načo Patrik ospevoval Denisu, keď sa mu od začiatku páčila Paula? A Maťa so Simonou boli také rovnaké, obidve sa mi spočiatku páčili a potom obidve začali zhadzovať Paulu za niečo za čo nemohla. Ako cez kopírku. Stredoškolský systém v ich škole bol ako v Spovedi jedného dievčaťa, proste to bolo prirodzené a nesnažilo sa to podobať sa tomu americkému. Naozaj som sa od srdca zasmiala, takže ani anotácia neklame. Jednoznačne to odporúčam, hlavne dievčatám pretože ak ste aj nikdy neboli zaľúbené a chalani vás absolútne nezaujímajú, neznamená to, že táto kniha pre vás nie je. Prečítanú mám už aj druhú časť a chystám sa aj na tretiu ale neviem kedy pretože teraz si už jednoznačne nemôžem dovoliť ísť do knižnice :D. Plný počet bodov je presne to čo sa na túto knihu hodí.
autor: Shanni Petroffová
